Z hlbín^[1] volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe. Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť.^[2]

^[1] Žalmista prosí Pána, aby vypočul jeho hlas, jeho prosbu, keď volá k nemu „z hlbín“. Ako vysvitá z ďalších veršov, ide o hriech, nie o tresty. Hriechy sú tou hlbočinou, v ktorej sa žalmista topí.
^[2] Pán odpúšťa naše hriechy, aby sa mu potom „v bázni slúžilo“ (porov. Rim 2,4).

Z hlbokosti^[1] volám k tebe, Pane. Pane, vyslyš môj hlas: Nakloň svoje uši k hlasu mojej snažnej prosby. Keby si mal na pozore neprávosti, Pane!^[2] Pane, kto obstojí? Avšak u teba je odpustenie, a pre zákon tvoj^[3] na teba spolieham sa, Pane! Moja duša očakáva jeho slovo.

^[1] Z hlbokosti mojich bôľov, z väzenia, prípadne z múk očistcových.
^[2] Budeš-li súdiť dľa prísnosti odplácajúcej spravedlivosti, ktože ostane beztrestným?
^[3] Pre zasľúbenie tvoje.