|
||||||
| Dnešného dňa oslavuje sv. cirkev pamiatku toho blahoslaveného a radostného okamihu, v ktorom preblahoslavená Panna a Matka Božia Mária svetlo sveta uzrela. A sv. cirkev dnes prespevuje: «Tvoje narodenie, ó Mária a panenská Rodičko Božia, donieslo celému svetu radosť; lebo nás upomína na narodenie nášho Spasiteľa. Ty si svetlá ranná zora, z ktorej sa narodilo a vyšlo slnce spravedlivosti, Ježiš Kristus, ktorý svojím životom a svojou smrťou zbavil ľudstvo všeobecného zlorečenia, a hojnosťou svojej milosti tak štedre ho požehnal, smrť prevládal a nám večný život vydobyli Dnešný deň je teda sviatok radostný a útechy plný; lebo dnes narodila sa nám Matka Spasiteľa, Kráľovná nebies a Orodovnica, skrze ktorú prišlo na hriešnu zem spasenie. I máme plesať a radovať sa a v duchu preniesť sa k tej kolíske, v ktorej objavila sa nám tá, skrze ktorú milostivý Boh pokleslému ľudskému pokoleniu veľkú svoju milosť poprial a brány nebeského kráľovstva otvoril. Radostnú pamiatku narodenia preblahoslavenej Panny Márie oslavuje sv. cirkev už vyše tisíc rokov a možno, že už od roku 431, v ktorom v meste Efeze shromaždení cirkevní Otcovia celého kresťanského sveta všeobecný snem vydržiavali oproti blúdnemu učeniu Nestoria, a Pannu Máriu za Matku Božiu slávnostne vyhlásili. Z časov pápeža Leva Veľkého (od r. 440—461) a Sergia (od r. 687—701) zachovalý sa na naše časy zvláštne sväté omše, ku tejto slávnosti určené a v siedmom storočí pripomína sv. Ildefons túto radostnú slávnosť. Táto slávnosť odbavovala sa zpočiatku len jeden deň, neskôr rozšírená bola na osem dní (oktávu). Keď totižto po smrti pápeža Gregora IX. (roku 1241) shromaždili sa kardináli, ktorých cisár Fridrich II. znepokojoval, aby vyvolili nového pápeža, obrátili sa skrúšenými modlitbami o mocnú prímluvu Panny Márie a zaviazali sa sľubom, že po šťastne prevedenej voľbe pápeža slávnostnú pamiatka narodenia preblahoslavenej Panny Márie za osem dní svätiť budú. Vyvolený pápež Celestín zomrel už po devätnástich dňoch; ale jeho nástupca Innocens IV. nariadil roku 1245 na cirkevnom sneme v Lyone zmienenú osemdňovú slávnosť k úcte narodenia Božej Rodičky, Panny Márie. Deň, v ktorý narodila sa preblahoslavená Panna, neznámy bol za dlhší čas, pretože sv. Písmo a ústne podanie o ňom sa nezmieňujú. Čo dozvedieť nemohla sa sv. cirkev priradeným spôsobom, zjavené bolo nadprirodzene zbožnémi pustovníkovi. Tento svätý muž počul vo svojej pustovni každoročne 8. septembra chválospevy anjelov. Toto riadne opakovanie sa anjelských spevov bolo mu veľmi nápadným, tým viac, že sv. cirkev v tento deň žiadnu zvláštnu pamiatku nesvätila. Zbožný pustovník modlil sa skrúšene k milostivému Bohu, aby mu zjaviť ráčil, prečo v tento deň taká radosť a plesanie ozýva sa na nebi, ktoré až k biednej zemi zavznievajú. A dobrotivý Boh zjavil mu, že sa preto anjelské zástupy radujú, pretože v tento deň narodila sa Matka Božia, kráľovná nebies. Zbožný pustovník oznámil svoje zjavenie svojmu opátovi a tento sv. Otcovi v Ríme. A námestník Kristov v Ríme uviedol tú slávnosť, ktorú anjelské zástupy v nebi svätily, i do sv. cirkvi bojujúcej, žeby kráľovstvo Božie na zemi úzko spojené bolo s kráľovstvom Božím na nebi. Blahoslavení rodičia Panny Márie boli sv. Joachim a sv. Anna. Sv. Joachim pochádzal z pokolenia Júda, z rodu Dávidovho. I sv. Anna pochádzala z pokolenia Júda a z kráľovského rodu Dávidovho. Jej otec menoval sa Stolon a jej matka Emerenciana bola z Betlehema. Bohumilí manželia Joachim a Anna žili podľa vôle Božej dlhé roky v mestečku Nazarete, z ktorého sv. Joachim pochádzal. Bohaté svoje dôchodky delili na tri čiastky: jednu časť obetovali Bohu a Jeho sluhom v chráme Jeruzalemskom, druhú rozdeľovali medzi chudobných a tretiu vynakladali na svoju výživu. Šťastné manželstvo kalila im tá myšlienka, že nemajú potomkov, čo sa u Židov za trest Boží a veľkú potupu považovalo. I vzdychali k milostivému Bohu o milosť, aby im poprial potomka. Složili sľub, že keď im dobrotivý Boh popraje syna alebo dcéru, že ich Jeho službe zasvätia. Vo sviatok posvätenia chrámu Jeruzalemského podával, ako obyčajne, zbožný Joachim svoju chrámovú obetu. Kňaz Isachar neprijal obetu Joachimovu, že bol bezdetným. Táto potupa dojala citlivé srdce spravodlivého Joachima tak veľmi, že sa nevrátil domov, ale išiel na púšť ku svojim pastierom a rozdal im peniaze. Keď sa na púšti modlil, zjavil sa mu anjel Boží a riekol: «Pán prijal milostivé tvoje dary a vyslyšal modlitby. I obdržíte dcéru a nazvete ju Mária; ona bude Pánovi od svojej mladosti celkom oddaná a od svojho narodenia plná Ducha svätého. Na znamenia pravdy toho, čo som ti riekol, postretneš pri zlatej bráne, keď do Jeruzalema pôjdeš, ženu». I svätej Anne zjavil sa v Nazerete anjel Boží, a zvestoval jej, že porodí dcéru, ktorú má menovať Mária. Pri zlatej bráne v Jeruzaleme sišli sa zbožní manželia, spoločne vstúpili do chrámu Božieho, ďakovali milostivému Bohu za veľké milosrdenstvo a vrátili sa spolu do Nazaretu, kde sa im narodila túžobne očakávaná a anjelom Božím zvestovaná dcéra, Panna Mária, Matka Božia. Jak ďakovali svätí manželia, keď ich dobrotivý Boh tak nevýslovne potešil. Šťastná matka Anna zajasala pri narodení Márie slávnostným chválospevom: «Zaspievam chválospev môjmu Pánu, ktorý mňa navštívil a so mňa sňal potupu mojich nepriateľov a dal mi hojné ovocie spravodlivosti pred tvárou Svojou!» Aká tajomstvenná radosť prenikla nebe a zem! Jak plesali anjeli Boží, jak potešili sa zbožní praotcovia v predpeklí v okamihu tohoto milostiplného narodenia! Jak zaradovať sa musel nehodný svet, že narodením preblahoslavenej Panny Márie zjavila sa svetlá ranná zora, z ktorej vyjsť malo slnce spravodlivosti, Boží Syn, Ježiš Kristus, ktorý mal zahnať mrákavy štyritisícročné hriešneho poblúdeného pokolenia ľudského, sňať kliatbu s hriešneho sveta a otvoriť brány kráľovstva nebeského ľudom dobrej vôle. Poučenie: Korunovaný žalmista Pána videl, duchom Božím osvietený, dnešný deň, keď s preblahoslavenou Pannou prespevoval: «Od večnosti som ustanovená, a od starodávna, prv, než bola zem! Blahoslavený človek, ktorý" ma slyší a ktorý je bedlivý pri dverách mojich každodenne. Kto mňa nájde, nájde život a bude spasený od Pána!» Dobrotivý Boh ustanovil od počiatku Pannu Máriu za Matku Vykupiteľa sveta. Prv, než bol svet stvorený, predurčené bolo narodenie Panny Márie; lebo i príchod Vykupiteľa k oslobodeniu ľudského pokolenia od večnosti bol ustanovený. A ako preblahoslavená Panna Mária svojím celým životom, plným lásky k Bohu a k blížnym, zaslúžila si v hojnosti toto najvyššie a najmilostivejšie predurčenie, tak zvelebuje múdrosť Božia tých, ktorí cestami Božími kráčajú, ktorí hlas Boží slyšia a nasledujú; lebo kto nájde Pána, nájde život, dojde milosti Pána i jeho najsvätejšej Matky. Aby sme celú vyvýšenosť dnešnej slávnosti pochopiť a hlbokú úctu, a zbožnú lásku ku preblahoslavenej Panne Márii v sebe vzbudiť mohli, dostačuje nám to jedinké pomyslenie, že sa ona preto narodila, aby sa Matkou Božou stala, aby Spasiteľa sveta porodila. A to je príčina našej dnešnej nekonečnej radosti! Už vo svojej kolíske vzbudzuje v nás dôveru a nádej, že ona určená je stať sa mocnou Kráľovnou nebies, Prostrednicou medzi nami a jej Božím Synom. I zvelebujme dnes s anjelmi Božími Pannu Máriu pri jej narodení; rozjímajme jej nadzemskú nevinnosť, a iné milostivé cnosti, zásluhy a svätosť celého jej života! Ona narodila sa nepoškvrnená hriechom prvorodeným na svet a žila podľa milosti Božej bez poškvrny každého hriechu, aby sme i my ju nasledovali, nevinne a sväté živí boli, i večný život našli. Najskvelejšia okrasa duše Panny Márie, pre ktorú dôstojnou a hodnou uznaná bola, že sa Matkou Božou stala, bola jej nevinnosť. Mária, ktorá sa v milosti Božej narodila, upomína nás, že sme sa i my skrze sv. krst v milosti Božej narodili. Oj, ako máme si vážiť tento dar milosti! Kresťane, či rozmýšľaš často o tomto nesmiernom poklade ? Či si pripomínaš slová, ktoré ti privoláva kráľovský prorok? Počuj ho: «Zachovaj si nevinnosť, lebo všetko ostatné pomine, a všetci, ktorí utratia nevinnosť a ju nenahradia, zahynú. Videl som bezbožníkov, ktorí povýšení boli skrze bohatstvo a česť ako stromy cedrové na Libanone; ja som znovu tade prešiel, a hľa, nebolo nič z nich videí Ja hľadal som ich miesto a nenašiel som ich: všetko zmizlo! Preto usiluj sa, žeby si starostlivé strážil nad opravdivým pokladom, nad svojím najvyšším majetkom; zachovaj nevinnosť a pridŕžaj sa spravodlivosti!» Aká nevýslovná radosť bude pripravená tým, ktorí nevinnosť svoju po sv. krste podľa príkladu preblahoslavenej Panny Márie zachovali! Tú rozkoš videl sv. Ján vo svojom vytržení na ostrove Pathmos, i opisuje ju: «A videl som: a hľa, Baránok stál na vrchu Sionu a s ním stoštyridsaťštyritisíc, majúcich meno Jeho Otca napísané na svojich čelách. I slyšal som hlas s neba ako hlas veľkého hromu: a hlas, ktorý som slyšal, bol ako hudcov hrajúcich na svoje harfy. A spievali ako novú pieseň pred trónom. A žiaden nemohol spievať tú pieseň, jedine tých stoštyridsaťštyritisíce, ktorí kúpení sú zo zeme. To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili, lebo sú panicovia. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Tí sú kúpení z ľudí, prvotiny Bohu a Baránkovi: a v ústach ich nie je nalezená lož; lebo sú bez poškvrny pred trónom Božím.» Kresťane, keď si utratil túto nevinnosť duše, ktorú si pri sv. krste obsiahol, oplakávaj jej nesmiernu ztratu a utiekaj sa kajúcnou modlitbou dnes k prečistej Panne Márii, Matke Božej, a ona vyprosí ti u svojho Božieho Syna odpustenie a milosť; lebo je ona i Matkou našou, útočišťom hriešnikov. Ona nežiada od teba veľkú obetu. Skrúšená malá modlitba, malý sľub nakloní ti jej veľkú lásku. Modlievaj sa pri každom bití hodín pozdravenie anjelské: «Zdravas Mária!» Zasväť jej úcte niektoré dni v roku, najmä tento deň jej milosti plného narodenia. Nasleduj podľa síl jej svätý život a nájdeš i ty život a budeš spasený od Pána. Modlitba: Prosíme Teba, ó Pane, ráč služobníkom svojim udeliť dar nebeskej milosti, aby, ktorým sa stal porod blahoslavenej Panny počiatkom spasenia, sviatočná slávnosť jej narodenia nám vo vzrast pokoja slúžila. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen. |
Oba dokumenty, ktoré 2. júla zverejnilo Dikastérium pre náuku viery, teda dekrét a vysvetľujúca nóta (Prot. č. 99/2009), oba podpísané kardinálom Víctorom Manuelom Fernándezom a sekretármi Armandom Matteom a Johnom J. Kennedym, vykazujú nedostatky v kanonicko-právnej technike, ktoré drasticky obmedzujú ich skutočný dosah.
Podľa VI. knihy Kódexu kánonického práva sa ich právny účinok obmedzuje na deklarovanie šiestich exkomunikácií. Pokiaľ ide o viac než sedemsto kňazov Kňazského bratstva svätého Pia X. a jeho veriacich, použitá formulácia nemá trestnoprávnu účinnosť.
1. Dva nástroje odlišnej právnej povahy
Na jednej strane dekrét vyhlasuje „so všetkými právnymi účinkami“, že Mons. Alfonso de Galarreta a štyria biskupi vysvätení 1. júla, Pascal Schreiber, Michael Goldade, Michel Poinsinet de Sivry a Marc Hanappier, upadli ipso facto do exkomunikácie latae sententiae vyhradenej Apoštolskej stolici podľa kán. 1387 a 1364 § 1 CIC a že Mons. Bernard Fellay ako spolusvätiteľ, ktorý sa verejne pripojil k schizmatickému činu, podlieha exkomunikácii podľa kán. 1364 § 1.
Ide o deklaratórny dekrét týkajúci sa už nastúpených trestov, teda popri rozsudku o jedinú vhodnú formu na deklarovanie trestov latae sententiae podľa kán. 1341 a 1720. Jeho osobný rozsah pôsobnosti je taxatívne vymedzený: šesť biskupov.
Sprievodná vysvetľujúca nóta však obsahuje tri ďalšie tvrdenia:
- že vysvätení duchovní Bratstva „sa nachádzajú v schizme a treba ich považovať za schizmatikov“, a preto „podliehajú exkomunikácii stanovenej právom“;
- že laici, ktorí sa „formálne pripoja“, sa za podmienok nóty Pápežskej rady pre výklad legislatívnych textov z 24. augusta 1996, ktorú Dikastérium vyhlasuje za platnú a „osvojuje si ju“, považujú za schizmatikov a exkomunikovaných;
- že sviatosť pokánia vysluhovaná ich kňazmi, ako aj manželstvá, pri ktorých asistujú, sú „neplatné“.
Vysvetľujúca nóta nepatrí medzi typy aktov, ktoré majú trestnoprávnu účinnosť. Nie je zákonom podľa kán. 7 až 22 a 29 a nasl., nie je všeobecným vykonávacím dekrétom podľa kán. 31 až 33, nie je trestným príkazom podľa kán. 1319, ani rozsudkom či deklaratórnym dekrétom podľa kán. 1341 a nasl. a 1717 a nasl.
Ide o akt vysvetľujúcej povahy. To, čo uvádza o neurčitých skupinách osôb, má hodnotu doktrinálneho varovania, nie ustanovenia alebo deklarovania trestu.
2. Rozpor medzi dekrétom a nótou
Dekrét varuje duchovných a laikov, „aby sa nepripájali k schizme Kňazského bratstva svätého Pia X., pretože by tým ipso facto upadli do trestu exkomunikácie latae sententiae“.
Použitá formulácia je podmieňovacia: delikt sa vo vzťahu k týmto osobám chápe ako budúci a možný. Nóta však v prítomnom čase tvrdí, že duchovní „sa nachádzajú v schizme“. Oba texty majú rovnaký dátum a rovnaké podpisy.
Tento rozpor treba vyriešiť v prospech dekrétu, ktorý je jediným dokumentom majúcim trestnoprávnu formu. Podľa kán. 18 navyše trestné zákony podliehajú striktnému výkladu, čo vylučuje, aby sa prostredníctvom nóty rozširovalo to, čo dekrét formuluje iba ako napomenutie.
Dôsledkom je, že samotné Dikastérium vo svojom právne účinnom akte uznáva, že kňazi a veriaci zatiaľ do trestu neupadli.
3. Chýbajúce individuálne posúdenie pričítateľnosti a režim nedeklarovaného trestu
Aj keby sme na účely argumentácie predpokladali, že nóta mala pôsobiť ako všeobecné vyhlásenie, tresty latae sententiae nastupujú ipso iure iba voči osobe, ktorá skutok spáchala s plnou pričítateľnosťou požadovanou kán. 1321 § 2. Tá sa musí posúdiť podľa kán. 1323 až 1325.
Nezavinená neznalosť zákona alebo trestu, omyl, vážny strach a stav núdze, a to aj domnelý, oslobodzujú od trestu alebo bránia jeho uplatneniu. Takéto posúdenie musí byť nevyhnutne individuálne a vo vzťahu k žiadnemu z kňazov sa neuskutočnilo.
Kolektívne označenie sedemsto duchovných za „schizmatické osoby podliehajúce exkomunikácii“ bez preskúmania pričítateľnosti a bez konania podľa kán. 1720, teda bez vypočutia obvineného a bez nadobudnutia istoty o skutku a jeho pričítateľnosti, je nezlučiteľné s režimom VI. knihy Kódexu.
Z toho vyplýva, že prípadné tresty duchovných Bratstva by aj pri prijatí argumentácie Dikastéria zostali v stave nedeklarovaných trestov latae sententiae.
Na tieto tresty sa vzťahuje režim kán. 1331 § 1, zmiernený kán. 1335 § 2: zákaz vysluhovať sviatosti a sväteniny sa pozastavuje vždy, keď veriaci z oprávneného dôvodu požiada o ich vyslúženie.
Zvolená formulácia preto z právneho hľadiska nijako nemení postavenie veriaceho, ktorý požiada o sviatosti kňaza Bratstva.
4. Odkaz na nótu z roku 1996 vylučuje automatizmus vo vzťahu k laikom
Nóta Pápežskej rady pre výklad legislatívnych textov z roku 1996, ktorú si Dikastérium „osvojuje spolu s jej podmienkami“, nie je autentickým výkladom podľa kán. 16 § 1. Chýba jej pápežské schválenie v osobitnej forme a príslušné promulgovanie. Ide o stanovisko zverejnené v časopise Communicationes.
Jej obsah je navyše reštriktívny. Bod 5 vyžaduje na „formálne priľnutie k schizme“ dva prvky:
- vnútorný prvok, teda skutočne schizmatickú vôľu, ktorá spočíva v uprednostnení osobného rozhodnutia pred povinnosťou poslušnosti rímskemu veľkňazovi;
- vonkajší prvok, teda uskutočnenie tejto vôle konkrétnymi skutkami.
Bod 7 stanovuje, že vo vzťahu k veriacim „nestačí príležitostná účasť na liturgických úkonoch alebo aktivitách hnutia, pokiaľ nie je spojená s prijatím postoja doktrinálneho a disciplinárneho odlúčenia“.
Predovšetkým treba prihliadať na úmysel danej osoby a „jednotlivé situácie treba posudzovať prípad od prípadu na príslušných miestach vonkajšieho a vnútorného fóra“.
Odkaz na nótu z roku 1996 má teda opačný účinok, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Prevzatím jej podmienok nóta z roku 2026 sama vylučuje akúkoľvek automatickú exkomunikáciu laikov iba na základe návštevy kaplniek Bratstva a každý trest podriaďuje individuálnemu posúdeniu, ktoré sa neuskutočnilo a ktoré ani nemožno vykonať všeobecným dokumentom.
Prax troch pontifikátov potvrdzuje tento reštriktívny výklad. Dekrét Kongregácie pre biskupov z 21. januára 2009 zrušil exkomunikácie iba štyroch biskupov vysvätených v roku 1988, teda jediných osôb, ktorých tresty boli deklarované.
Benedikt XVI. vo svojom liste z 10. marca 2009 posudzoval kňazov Bratstva na úrovni suspenzie a absencie kánonického postavenia, nie exkomunikácie. Fakulty udelené pápežom Františkom navyše predpokladajú osoby, ktoré sú schopné tieto fakulty prijať, čo je nezlučiteľné s postavením exkomunikovanej osoby podľa kán. 1331 § 1 bod 2.
5. Vyhlásenie neplatnosti spovedí a manželstiev by si vyžadovalo zrušenie pápežských aktov, ktoré nóta neruší
Neplatnosť vyhlasovaná nótou nevyplýva z exkomunikácie, ale z absencie fakulty udeľovať rozhrešenie podľa kán. 966 § 1 a z nedodržania kánonickej formy uzavretia manželstva podľa kán. 1108.
Oba tieto nedostatky boli odstránené aktmi rímskeho veľkňaza:
- apoštolským listom Misericordia et misera, bod 12, z 20. novembra 2016, ktorým bola kňazom Bratstva natrvalo udelená fakulta platne udeľovať rozhrešenie;
- listom Pápežskej komisie Ecclesia Dei z 27. marca 2017, schváleným pápežom Františkom, ktorý umožnil delegovať fakultu na platné asistovanie pri uzatváraní manželstiev.
Nóta nespomína ani jeden z týchto aktov a neobsahuje žiadne ustanovenie o ich odvolaní. Uplatňuje sa preto kán. 21, podľa ktorého sa v pochybnosti odvolanie zákona nepredpokladá, ako aj zásada hierarchie právnych aktov.
Dikastérium nemôže derogovať pápežské akty bez pápežského schválenia v osobitnej forme podľa čl. 7 § 2 Všeobecného poriadku Rímskej kúrie a ustálenej praxe. Takéto schválenie zo zverejneného textu nevyplýva.
Kým nedôjde k výslovnému pápežskému odvolaniu, udelené fakulty zostávajú v platnosti a vyhlásenie neplatnosti nemá právny základ.
Subsidiárne by aj pri prípadnom budúcom odvolaní v mnohých prípadoch prichádzalo do úvahy doplnenie fakulty Cirkvou z dôvodu všeobecného omylu alebo pozitívnej a pravdepodobnej pochybnosti podľa kán. 144, čomu sa nóta takisto nevenuje.
6. Záver
Výsledok analýzy možno zhrnúť nasledovne.
-
Po prvé: jediným platne deklarovaným trestom je trest šiestich biskupov uvedených v dekréte.
-
Po druhé: vo vzťahu ku kléru nemá nóta formálnu spôsobilosť deklarovať tresty. Je v rozpore s podmieňovacím napomenutím obsiahnutým v samotnom dekréte a opomína individuálne posúdenie pričítateľnosti vyžadované kán. 1321 až 1325 a 1720.
Ak by tresty vôbec existovali, boli by nedeklarované a pri žiadosti veriacich o sviatosti by bol ich účinok podľa kán. 1335 § 2 pozastavený.
-
Po tretie: vo vzťahu k laikom odkaz na nótu z roku 1996, ktorá vyžaduje vnútorný aj vonkajší prvok a posúdenie každého prípadu osobitne, zo svojej podstaty vylučuje akýkoľvek automatizmus.
-
Po štvrté: vyhlásenie neplatnosti spovedí a manželstiev sa pokúša vyvolať derogačný účinok voči platným pápežským aktom. Takýto účinok však nóta dikastéria bez pápežského schválenia v osobitnej forme nemôže vyvolať podľa kán. 21.
Treba tiež upozorniť na technickú nepresnosť celého dokumentu: Mons. Fellay je potrestaný iba podľa kán. 1364 § 1, hoci kán. 1387 sa vzťahuje na toho, kto vysvätí biskupa bez pápežského mandátu, pričom táto skutková podstata je splnená aj pri spolusvätiteľovi.
Celkovo možno konštatovať, že právna formulácia zvolená prefektom, podľa ktorej bolo šesť osôb deklarovaných dekrétom a všetky ostatné iba nótou, ponecháva exkomunikáciu kňazov a laikov Bratstva z právneho hľadiska neúčinnú.
Tam, kde existuje trestnoprávny akt, je iba šesť adresátov. Tam, kde sa spomínajú ostatní, trestnoprávny akt neexistuje.
Ak by Svätá stolica chcela rozšíriť dôsledky schizmy na celé Bratstvo, platné právo by vyžadovalo iný postup: zákon alebo trestný príkaz, individuálne deklaratórne dekréty vydané po konaní podľa kán. 1720 a výslovné odvolanie oprávnení udelených dokumentom Misericordia et misera a aktom z roku 2017, schválené pápežom v osobitnej forme.
Doteraz sa nič z toho nestalo.