Slávnosť všetkých Svätých a Svätíc Božích
(1. 11.)
In: Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 2. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907, 1579 s.
Sv. cirkev prespevuje dnes pri vchode sv. omše: «Radujme sa všetci dnes v Pánu, ktorí slávime tento deň ku cti všetkých Svätých, nad ktorých slávou anjeli plesajú a jednohlasne oslavujú Syna Božieho. Veseľte sa spravodliví v Pánu, na úprimných svedčí sa chválenie!»

Dnes je veľký, významný sviatok! Svätá katolícka cirkev ustanovila ho k oslave nie iba jedného, ale k oslave všetkých známych i neznámych Svätých a Svätíc Božích. Sv. Bernard hovorí: «Prospech je náš a nie Svätých, že oslavujeme pamiatku ich. Nemyslievam nikdy na nich bez toho, že by som necítil vrúcnu túžbu po spoločnosti, po blahoslavenstve a po orodovaní ich. Keď pamätáme na Svätých, znamená toľko, ako keď by sme videli ich, i cítime, že sme podľa lepšej čiastky svojej prenesení do kraja živých, pretože láska sprevádza myšlienky naše do neho. Tam sú Svätí skutočne prítomní, a my sme skrze žiadosti svoje u nich. Oj, kedy budeme spojení s otcami svojimi?! Kedy staneme sa spolumešťanmi blahoslavených duchov, praotcov, prorokov, apoštolov, mučeníkov, panien ? Kedy pridružení budeme sborom Svätých ? Pamiatka na jedného-každého z nich je, tak rečeno, novou pohnútkou, alebo radšej horiacou svieteľňou (pochodňou, smolnicou, fakľou), ktorá oheň, v srdciach našich horiaci, rozmnožuje tak, že s vrúcnou túžbou túžime po tom šťastí, aby sme ich uzreli, a v láske s nimi spojení sa stali, i medzi nimi už prítomní boli. Z miesta vyhnanstva svojho spojujeme sa skrze žiadosti duševné s celým shromaždením Svätých, keď rozjímame o jednom, lebo o druhom z nich. Jakou veľkou bola by malodušnosť naša, keby sa duše naše nepovznášaly ku tomuto svätému zástupu, keby srdcia naše v ustavičnej túžbe nežížnily! ? Cirkev prvorodených volá nás, a my neodpovedáme?! Svätí prajú si, aby mali nás u seba, a my nedbáme na to? Predchádzajme vo vrúcnej horlivosti tých, ktorí nás očakávajú; ponáhľajme sa, aby sme boli prijatí do spoločnosti, ktorá očakáva nás.» Pripusťme si k srdcu i tie zlaté slová, ktoré blahoslavený Tomáš Kempenský hovorí: «Vid a pozoruj divotvorné skutky Božie vo svätej cirkvi Jeho, chrámy Kristove a Svätých, zástupy kresťanov, i ako v nich stráža a modlia sa, a bojujú proti diablovi! Pevnosti Krista a svätých Jeho nepominú sa nikdy, lebo ony sú pomníkami radosti ich v nebi, kde s Kristom panujú takí, ktorí opovrhovali týmto svetom. Mená Svätých — sú streľami (ranami) a bleskami hromovými pre diablov, ktorými bývajú nastrašení tak, že pred nimi utekajú. Skutky Svätých posilňujú srdcia malomyseľných, že stávajú sa vytrvalými a na úzkom chodníku nasledujú ich. Spisy Svätých sú horiacimi svietelňami pútnikov pozemských, aby nepoblúdili vo viere, ale výpoveďami Svätých utvrdení vo viere sa neklátili. Divy Svätých zahanbujú skutky bezbožníkov, aby celkom nepotlačili dobrých. Ostatky Svätých posilňujú vieru, že (veriaci) sa neboja smrti, lež majú pevnú nádej, na vstaňie z mŕtvych s vyvolenými.» Sv. cirkev v tomto smysle zasvätila každý deň v roku k úcte niektorého Svätého, aby pri pozemskom putovaní našom poukazovala nám na tú pravú cestu, ktorou Svätý lebo Svätica Božia kráčali k nebu. A dnes odhaľuje nám pohľad do neba a objavuje nesčíselné zástupy Svätých a Svätíc Božích, ktorých odchovala pre nebo.

A prečo to zvlášte dnes činí svätá cirkev? Prečo ustanovila túto slávnosť? Stalo sa to preto, aby Boha v Svätých, v ktorých sa On takým podivným spôsobom zjavoval, ctila a Jemu, ako pôvodcovi svätosti, za preukázané im dobrodenia ďakovala. Stalo sa to i ohľadom veriacich dietok, ktoré putujú týmto svetom, aby nám živo pripomínala obcovanie Svätých, to jest všetkých opravdových dietok svätej katolíckej cirkvi, či ony už patria k bojujúcej cirkvi na zemi, či k trpiacej v očistci, alebo k oslávenej v nebesiach, zvlášte aby nám na srdce kládla obcovanie Svätých, ktorí v nebi prebývajú, s nami, ktorí ešte na zemi putujeme a bojujeme. Sv. cirkev slávnosťou dnešnou chce i povzbudiť nás, aby sme túžili po podobnej svätosti, jakú vyvolenci Boží dosiahli, i aby poučila nás, že toto posvätenie naše nie je nemožné; lebo keď mohli tisíci a tisíci ľudia stať sa svätými, ktorí boli slabí, pokúšaní, synovia a dcéry Adama a Evy ako i my: prečo by sme nemohli byť i my svätými, ktorí podobne môžeme všetko v Tom, ktorý nás posilňuje a ktorý k posväteniu nášmu soslal Ducha svätého? Sv. cirkev slávi dnes tento sviatok i preto, aby uctila i tých Svätých, ktorí nemajú cez rok zvláštneho sviatku. Konečne zasvätila sv. cirkev tento deň zvláštnym spôsobom ku cti všetkých Svätých a Svätíc Božích, aby nám Boh ohľadom toľkých orodovníkov udelil dokonalé smierenie, aby nám poprial, že by sme na zásluhách ich podiel mať mohli, i že by sme boli účastní niekedy v v nebi radosti a blahoslavenstva ich.

Slávnosť všetkých Svätých koná sa vo sv. cirkvi od začiatku siedmeho storočia. Roku 25. pred narodením Spasiteľa, Pána nášho Ježiša Krista, postavil za panovania cisára rímskeho Augusta konsul a zať jeho, Markus Menenius Agrippa, nádherný chrám v Ríme, ktorý bol zasvätený nepravému bôžkovi Jupiterovi Ultorovi (Paromovi), najvyššej to pohanskej modle, a všetkým bôžkom, ktorých poverčiví a zaslepení Rimania ctili, i nazvali ho «Pantheonom», to jest chrámom všetkých bohov. Tento veľký, prekrásny chrám pohanský, ktorý za div staroslavného staviteľstva rímskeho slúžiť môže, vystavený je v ohromnej okrúhlej podobe (rotunda) bez pilierov, stĺpov a okien, svetlo svoje dostáva s vrchu, kde má otvor okrúhly, 8 metrov a 85 centimetrov široký, nezasklenený, tak, že i dážď pršiava do vnútra chrámu; ale voda, z neho pochádzajúca, steká do priehlbiny kamennej, pod otvorom dolu sa nachádzajúcej, na ktorej priehlbine sú diery, ktorými voda ubieha do podzemného vodovodu. Chrám je 43 metrov a 29 centimetrov i čo do priemeru i čo do výšky veľký. Oproti vchodu do chrámu stál oltár Jupiterov, a okolo v rotunde (okrúhlom priestore) boly sochy a obrazy tých modiel, ktoré Rimania ctili ako bohov a od podmanených národov ku cti svojej prevzali. Predsieň chrámu, z ktorej sa i vychádza na povrch, pozostáva z mohutných 16 stĺpov, 11 a pol metra vysokých, i 5 metrov v objeme; stĺpy sú zo šedivo-červeného granitu egyptského i ozdobené sú korintskými hlavicami z bieleho mramoru.

V tomto pohanskom chráme rímskom nachádzaly teda všetky modly celého sveta úctu svoju, prečo nazývaný býval i «Pantheonom». Čím väčšmi sv. Evanjelium osvetlovalo pravdou Božou národy, tým viac pustly chrámy modlárske a keď i cisári rímski vyznávali učenie Spasiteľove, borili chrámy pohanské a oltáry, aby všetky stopy modlárstva zmazali a zneucťovanie pravého živého Boha zamedzili. I v samom meste Ríme boly porúcané chrámy pohanské, iba «Pantheon» bol zachovaný. Pápež Bonifác IV. (od r. 607—614) rozkázal vyhádzať z «Pantheonu» všetky modly pohanské, a tak očistený od všetkých pozostatkov pohanstva premenil na preslávený chrám kresťanský. V svätovečer slávnosti posviacania tohoto chrámu dňa 12. mája roku 608 bolo naložené z katakomb (podzemných hrobitovov) rímskych na 18. nádherne ozdobených vozoch veľké množstvo ostatkov sv. mučeníkov. Sv. ostatky boly privezené v slávnostnom sprievode do tohoto chrámu a uložené do skryniek, k tomu účelu prichystaných, ktoré boly vystavené v novom kresťanskom chráme tam, kde driev sochy a obrazy modiel stávaly.

V nasledujúci slávnostný deň prišiel pápež Bonifác IV. vo skvostnom ornáte oblečený, obklopený veľkým množstvom duchovenstva svojho, i vysvätil slávnostne dom Boží. A ako «Pantheon» driev bol venovaný všetkým modlám pohanským, tak bol teraz zasvätený k úcte preblahoslavenej Panny Márie a všetkých sv. mučeníkov, ktorí v borbe pohanstva so sv. cirkvou a s učením božským Pána Ježiša Krista život svoj radi obetovali. I nariadil pápež, aby sa táto slávnosť ku cti všetkých Svätých každoročne v tomto chráme dňa 13. mája vykonávala. Pápež Gregor III. vystavil roku 731 v chráme sv. Petra kaplnku ku cti všetkých sv. apoštolov, mučeníkov a spravodlivých, i nariadil s odobrením biskupov, aby slávnosť ctenia všetkých Svätých Božích v Ríme dňa 1. novembra každoročne bývala zasvätená, aby veriaci na konci roku cirkevného na všetkých Svätých pamätali, ktorí už do slávy večného Boha vstúpili, najmä na tých, ku ktorých cti behom roku zvláštny deň nie je určený. Pápež Gregor IV. rozšíril túto slávnosť na celú sv. cirkev, keď cisár Ľudevít Nábožný roku 837 žiadal, aby slávnosť všetkých Svätých i v krajinách jemu podriadených, vo Francúzsku a v Nemecku, mohla byť vykonávaná. A od toho času oslavuje sa pamiatka všetkých Svätých a Svätíc Božích dňa 1. novembra každoročne po celom kresťansko-katolíckom svete.

Poučenie:

Kresťane, keď si žiadaš, aby si dnešnú slávnosť podľa úmyslu sv. cirkvi vykonal, máš sa spojiť skrze vieru, nádej a lásku so všetkými Svätými Božími, v nebi prebývajúcimi, máš túžiť po dokonalosti ich a po orodovaní, i pohliadnuť veriacima očima na prameň všetkej svätosti, na Pána Ježiša Krista a na oslávenú cirkev v blahoslavenom kráľovstve Božom, v ktorom miláčok Pána, sv. Ján apoštol, podľa dnešného sv. čítania, videl z dvanástich plemien israelských stoštyridsaťštyritisíc naznačených a ešte i «zástup veľký, ktorý by nikto prečítať nemohol, zo všetkých národov, a pokolení, a ľudí, a jazykov, stojacich pred trónom a pred tvárou Baránka (Spasiteľa božského), oblečených do bieleho rúcha, a ratolesti palmové v rukách ich (na znak víťazstva nad hriechom, nad svetom, nad smrťou i nad diablom), ktorí volali veľkým hlasom a riekali: Sláva Bohu nášmu, ktorý sedí na tróne a Baránkovi!» Pohliadni zrakom viery za miláčkom Pána do tej večnej vlasti a uvidíš, ako v prítomnosti tých šesť millionov sv. mučeníkov, ktorí v prvých štyroch storočiach kresťanstva v Ríme a v okolí jeho pre Krista krv svoju vycedili, a iných jedenásť millionov sv. mučeníkov, i nesčíselného počtu iných vyvolených Svätých, — «všetci anjeli stoja okolo trónu a starcov a štýr živých bytostí, a ako padajú na tváre svoje pred trónom, a klaňajú sa Bohu a riekajú: Amen! Požehnanie, a jasnosť, a múdrosť, a povďačnosť, a česť, a moc i sila Bohu nášmu na veky vekov.» I počuješ, ako jeden z tých starcov pýta sa sv. Jána: «Kto sú títo, ktorí oblečení sú do bieleho rúcha a skade prišli ?» I ako mu sv. apoštol odpovedá, uslyšíš: «Pane môj, Ty (lepšie) vieš!» I dozvieš sa od sv. starca: «Toto sú tí, ktorí' prišli z veľkého súženia, a obmyli rúcha svoje, a zabielili ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Božím, a slúžia Mu deň a noc v chráme Jeho, a Teň, ktorý sedí na tróne, prebývať bude s nimi. Nebudú lačnieť, ani smädnúť, a nebude dorážať na nich slnce, ani žiadna horúčosť. Lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude spravovať ich, a dovedie ich k studniciam vôd živých a zotrie Boh všetky slzy s očú ich .... A smrti viacej nebude, ani nariekania, ani kriku, ani bolesti nebude viacej; lebo prvé veci pominuly.» A Ten, ktorý sedí na tróne, riekne: «Hľa, nové činím všetko!

Ja som počiatok a konec! Ja smädnému dám darmo zo studnice života. Kto zvíťazí, bude týmito veciami vládnuť, a budem mu Bohom, a on Mne bude synom!»

Kresťane, hľa, jakú odmenu chystá Boh tým, ktorí Ho milujú a v boji so svetom a s hriechom za príkladom Svätých Božích víťazia! Nasleduj Svätých! A či to snáď nemožné ? Pravda je, že kráľovstvo Božie násilie'trpí a že iba silní na seba ho sťahujú. Ale či Svätí nemuseli v tomto živote bojovať, či nemali mnohonásobné prekážky v stave svojom, náchyľnosti k hriechu ? Niektorí z nich boli panovníkmi, sedávali na zlatých trónoch, panovali nad millionami poddaných ľudí: ale hľa, oni boli pokorní, panovali nad sebou, živili sa suchým chlebom. Niektorí z nich žili v najväčšej chudobe a unížení: ale znášali biedu svoju pre kráľovstvo Božie. Niektorí z nich boli bojovníkmi: ale v prostred hluku vojny posvätili sa Bohu. Niektorí z nich vyhľadávali spásu svoju na púšti alebo v samote kláštorskej. Niektorí z nich dosiahli blahoslavenstvo v stave panenskom, iní v manželskom. Hľa, každý stav a vek života môže ťa spasiť! Kresťane, nasleduj len učenie Spasiteľovo, ako dnešné sv. Evanjelium ti podáva: «Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské», hovorí Pán Ježiš Kristus. Kresťane, i ty môžeš nasledovať sv. apoštolov, ktorí pre Krista Pána časné veci zanechali. I ty môžeš ztratu majetku svojho s oddanosťou do vôle Božej znášať. I ty môžeš byť s nízkym a chudobným stavom spokojný. I ty môžeš v poníženosti málo o sebe myslieť a iba milosť Božiu vyhľadávať. «Blahoslavení tichí,» hovorí Učiteľ božský. Kresťane, i ty môžeš nešťastie, ktoré Boh na teba sosiela, s oddanosťou do vôle Božej ticho znášať, na ľudí sa nehnevať, keď ti krivdia. «Blahoslavení, ktorí plačú», hovorí Spasiteľ. Kresťane, i ty môžeš žialiť, že býva Boh tebou a inými ľudmi obrážaný, že mnoho duší, drahou krvou Spasiteľovou vykúpených, bude zatratené, že sv. cirkev za našich časov ťažko je prenasledovaná. «Blahoslavení, ktorí lačnia a žížnia po spravodlivosti», hovorí Pán Ježiš. Kresťane, i ty môžeš celé srdce svoje a život Bohu posvätiť, svätú vôľu Jeho nado všetko milovať a nasledovať a v tejto láske vytrvale a verne život svoj tráviť; i ty môžeš túžiť po konaní každej cnosti: «Blahoslavení milosrdní», hovorí láskavý Vykupiteľ. Kresťane, i ty môžeš sušiť slzy ako milosrdný Samaritán trpiacich, nešťastných blížnych svojich, lačných spolubratov skromným chlebom svojím nasyťovať, nahých odievať, smutných tešiť a otcom sirôt sa stať. «Blahoslavení čistého srdca», hovorí najsvätejší Syn Boží. Kresťane, i ty môžeš pri sv. krste obdržanú nevinnosť zachovávať a keď si ju utratil, skrúšeným pokánim opäť získať. Hľa, jak mnohí zo Svätých na púti svojej pozemskej v boji podľahli a hlboko poklesli, ale spolupôsobením s milosťou Božou zase pozdvihli sa z pádu svojho, smierili sa prísnym pokánim a zapieraním seba so spravodlivým Bohom a potom vytrvali na ceste cnosti až do časnej smrti svojej. «Blahoslavení pokojní», hovorí Pán Ježiš. Kresťane, i ty môžeš zachovať pokojné svedomie a tento pokoj a mier môžeš i u spolubratov udržovať, obnovovať. Ako láskavý Spasiteľ, i ty môžeš blížnych svojich pozdravovať: «Pokoj buď s vami!» «Blahoslavení, ktorí protivenstvo znášajú pre spravodlivosť, hovorí konečne Učiteľ Boží. Kresťane, i ty môžeš s trpezlivosťou kresťanskou, stálosťou a radosťou, ako Svätí Boží, znášať prenasledovanie, posmievame, áno usmrtenie pre pravú vieru. Všetko toto činili Svätí a tým si vydobyli korunu kráľovstva nebeského. Pozdvihni, mučeníku pravdy a cnosti, oči svoje do slávy Božej a uzrieš odplatu, ktorá nasleduje po časnom utrpení a cnostnom živote! Tam uvidíš milliony mučeníkov, ozdobených zlatými korunami, ktorí otrocké putá nosili, v žalároch stenali, v mučiarňach boli trápení, krv svoju a život na popraviskách v boji pre Boha a sväté náboženstvo obetovali; uzreš medzi nimi nielen srdnatých mužov bojovníkov, ale i vetchých starcov, prekvetajúcich mládencov, útle panny, áno i slabé na pohľad dietky; zahliadneš medzi nimi odvážlivých driev bojovníkov, odchovaných v hluku krvavých bitiek, vznešených veľmožov rímskych, bohaté manželky ich, ktoré driev, než sa stály kresťankami, tisícami otrokov bývalý obsluhované, a pri nich uzreš bývalých otrokov a otrokyne! Muky, ktoré pretrpeli, hoci boly hrozné, trvalý za krátky čas, za niekoľko hodín: a odplata ich trvať bude — večne!

Kresťane, pozdvihni dnes srdce svoje k nebu a pros Svätých Božích o prímluvu u trónu Božieho, že by tebe týchto osmoro cností a blahoslavenství od Boha vyprosili. Veď Svätí a Svätice Božie sú vyvolené nádoby milosti Božej a priatelia Boží, ktorým milostivý Boh dal moc panovať s Ním. Preto ustanovila sv. cirkev tento sviatok, aby sme všetkých Svätých vospolok o prímluvu vzývali.

Modlitba:

Všemohúci, večný Bože, ktorý si nám zásluhy všetkých Svätých Svojich jednou slávnosťou ctiť poprial, prosíme Teba, ráč nám z ohľadu na toľkých orodovníkov túžobne žiadaného milosrdenstva plnosť udeliť. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.