| ||||||
| Od počiatku sveta javí sa všetko spravujúca prozreteľnosť božská obzvláštne tým, že krušný pád jedných nahradzuje radostným povýšením druhých. Anjeli nebies pre spáchaný hriech uvržení boli do večného zatratenia, a na ich miesto, ako hovorí sv. Bernard, stvoril Boh človeka, aby zaujal miesto jejich, dľa písma: «Mocných shodil s trónu a povýšil pokorných.» Podobne aj medzi ľudmi postavil vždy iných na miesta zradcov: na miesto neverných Židov povolal povoľných pohanov, na miesto neverného Judáša vyvolil si verného Mateja. Podobne zvolil si Spasiteľ dvanásť apoštolov bez pochyby ohľadom na dvanásť kmeňov israelských. Svätý počet tento bol však roztrhnutý hroznou smrťou zradcu Judáša; jeho miesto muselo byť obsadené, posvätný počet musel byť zase vyplnený. Po nanebevstúpení Pána vrátili sa apoštolovia a učeníci jeho s hory olivetskej do Jeruzalema, ako im to sám Pán prikázal. Tu sa s matkou Pána a s ostatnými zbožnými citeľmi Ježišovými shromažďovali, oddávajúc sa modlitbám a očakávajúc príchod Ducha svätého. Keď takto jedného dňa v svätej pobožnosti pospolu meškali, povstanúc Peter, hlava apoštolov, uprostred shromaždenia počal mluviť, že potrebné je, aby na miesto neverného Judáša iného schopného muža za apoštola vyvolili, a síce z počtu tých, ktorí po všetok čas, čo Ježiš svoj verejný učiteľský úrad konal, až k smrti s ním boli obcovali, aby volenec o všetkom, čo Ježiš učil a činil, zvlášte o jeho zmŕtvychvstaní hodnoverné svedectvo vydávať mohol. Reč táto od všetkých schválená bola. Apoštolovia navrhli Barnabáša, spravodlivým zvaného, a Mateja. Oba boli hodní úradu apoštolského a preto bolo shromaždenej obci veľmi ťažko rozhodnúť, ktorý by mal byť zvolený. I obrátili sa v modlitbe k Bohu, aby Pán sám najhodnejšieho vyvoliť ráčil; potom ale hádzali kocky, a hľa, kocka padla na Mateja, ktorý svojou zvláštnou vernosťou nevernosť Judášovu zase napravil. Matej sa narodil v Betleheme v zemi judskej; zámožní rodičia jeho vychovali ho dobre a Spasiteľ prijal ho pre jeho vieru a pobožnosť za učeníka svojho. Ako apoštol prijal Ducha svätého v deň Letníc a kázal sv. evanjelium najprv v Galilei, potom ale na cestách svojich prišiel až do Afriky, do zeme etiópskej; tu v tejto zemi chodil on medzi divými národy z jedného miesta na druhé a obrátil mnohých ku viere v Krista ukrižovaného a zmŕtvychvstalého, vieriacim svojim na srdce kladúc predovšetkým slová Spasiteľa: «Kto učeníkom mojim chce byť, nech zapre sám seba, vezme kríž svoj na seba a nasleduje mňa.» Ohlasujúc za dlhší čas v Etiópii Ježiša ukrižovaného, vrátil sa zase do Galilee, kde horlivosťou a mocou slov jeho počet kresťanov vždy viacej sa zmáhal. Týmto však popudil proti sebe hnev Židov tvrdošijných, ktorí neukojiteľnou zášťou stíhali hlásateľov viery Kristovej. Chcejúc teda i tohoto apoštola zničiť, obžalovali ho u kniežaťa kňazského Ananiáša, muža to vysokomyseľného, ktorý patril k sekte Saduceov a zmŕtvychvstanie zapieral. Tento hneď svolal vysokú radu, dal si priviesť apoštola Mateja a rúhal sa pred ním Ježišu Kristu spôsobom najohavnejším ako zločincovi nehanebnému. Sv. Matej však, plný súc Ducha svätého, s radosťou vyznával, že Ježiš Kristus je opravdivý Syn Boží a zastával svoje vyznanie tak horlivo, že všetci nepriatelia jeho nevedeli mu ani slova odpovedať. Teprv teraz ale vystúpila vzteklosť kniežaťa kňazského a tovaryšov jeho na najvyšší stupeň; svätého apoštola odsúdili jednohlasne k smrti skrze ukameňovanie. I odvliekli ho hneď na popravište: keď tu pod kameňami rozovzteklených Židov od polu mŕtvy na zem sklesol, pristúpil k nemu jeden vojak a sekerou odťal mu hlavu. Tak dokonal tento sv. apoštol život svoj pre Krista okolo roku 63. Poučenie Sv. Matej musel podstúpiť smrť ukameňovaním, preto že hlásaním viery Kristovej pohnul Židov k hnevu proti sebe. Hľa, čo je v stave vykonať hnev! Hnev môže byť dobrý alebo hriešny, dľa toho, ako z dobrého alebo zlého úmyslu pochádza. Zlý človek sa hnevá, preto že sa mu prekáža v tom, aby mohol previesť zlobu svoju; preto je hnev jeho zlý. Dobrý človek sa hnevá, vidiac, že sa pácha zlé, alebo že sa zlostne tomu prekáža, aby niečo dobrého prevedené bolo; preto je hnev jeho dobrý. Za panovania ukrutného Néra. Telo sv. Mateja pochovali niektorí učeníci jeho. Nábožná cisárovná Helena našla jeho hrob a dala preniesť jeho pozostatky najprv do Ríma, neskôr skrze svätého biskupa Agricia do Trieru, kde sv. Matej ako patrón tohoto starého a slávneho mesta vzývaný býva. Hriešny je teda hnev, keď pochádza: 1).z citlivosti. Sú ľudia, ktorí sa hnevajú pre každú maličkosť, keď niečo hovoríme alebo robíme, čo sa im neľúbi, alebo niečo zapomíname, čo by radi mali. Oni by si priali, aby sa každý viac chránil, učiniť niečo proti ich vôli, než proti vôli Božej. 2). Z urazenej pýchy. Takýmto spôsobom hnevali sa Židia a Farisei na Ježiša Krista, preto že pýchu a pokrytstvo ich z rovná odokrýval a im toto verejne vytýkal. Takto sa hneval Saul na Dávida; takto sa hnevajú mnohí ľudia, keď niekto má prednosť pred nimi, keď sa im ich chyby vytýkajú, keď sa im taká česť nepreukazuje, ako si oni prajú, keď sa im odporuje v reči, atď. 3). Z lakomstva. Takto sa hnevajú mnohí ľudia, keď im niekto urobil nejakú škodu, alebo keď musia platiť, bár je to ich povinnosťou. 4). Zo smyselnosti. Takto sa hnevala súložnica Herodesova na sv. Jána Krstiteľa, preto že tento svätý prstom hrozil kráľovi, praviac: nie je ti dovoleno u seba mať manželku brata svojho. Zlosť jej viedla ju k tomu, že žiadala hlavu sv. Jána. Takto hnevajú sa mnohí na svojich rodičov, učiteľov a otcov duchovných, keď im títo ľahkomyseľný život jejich vytýkajú. 5) Trebárs by však hnev nepochádzal vždy zo zlého úmyslu, predsa je len zlý aj vtedy, keď je prudký a divoký. Takýto bol hnev nepriateľov Krista Pána a svätých apoštolov. Takýto bol hnev Herodesov, keď, obávajúc sa o trón, nemluvniatka zavraždiť dal. Takýto hnev je hriešny. Ako bylina, ktorá má jedovatý koreň, jedovatý peň, jedovaté ovocie, musí byť skutočne jedovatou, tak aj hnev. Koreň jeho je zlý (pýcha, lakomstvo, smyselnosť), i jeho peň je zlý, t.j. všetko, čo V zlosti koná človek, je ohavné; jeho ovocie je zlé: nesváry, hádky, zvady a vraždy. Preto «hnevajte sa, ale nehrešte.» Modlitba. Pane Ježišu Kriste! ktorý si pravil: «učte sa odo mňa, lebo som tichý»: popraj mi milosti, abych sa nikdy nehneval hnevom zlým, ktorý činí človeka zúrivým zvieraťom, lež abych vždy vzplanul hnevom šľachetným, ktorým bych sa podobal Tebe. Amen. |