Sv. Rajmund, kardinál a vyznavač

(23. 1.)
In: Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 1. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907.
Sv. Rajmund nenarodil sa, ale uzrel svetlo sveta v decembri r. 1204 v Portelle v španielskej krajine Katalonii. Matka nosila ho práve siedmy mesiac pod srdcom, keď zomrela. Lekári vyňali ho umelým spôsobom zo života matky a odchovali; preto menuje sa i Nonnatus (Nenarodený). Jeho otec bol zchudobnelý šľachtic z rodu staroslávneho FoxSarroi a blízkym pokrvným grófskeho rodu Kardonna. Pri sv. krste dostal meno Rajmund gróf z Kardonny. Čo útly chlapec prejavoval neobyčajné dary ducha. Otec dal ho vyučovať a Rajmund Nonnatus robil veľké pokroky vo vedách, ale i v kresťanskej dokonalosti. Keď prišiel k rozumu, že nemá matky, vyvolil si s detinskou dôverou Rodičku Božiu, Pannu Máriu za svoju matku. Otec tešil sa z vedeckých pokrokov mladíkových: keď ale zbadal, že syn jeho túži po duchovnom stave a po vstúpení do kláštora, zarmútil sa, lebo chcel, aby pri kráľovskom dvore hodnosť dosiahol a bohatým manželstvom blahobyt a šťastie svojmu rodu založil. I odvolal Rajmunda zo škôl a sveril mu správu jedného statku. Rajmund uposlúchol otca, a úfal, že Bohu všade slúžiť môže. Samota v krásnej Božej prírode stala sa mu obľúbenejšou, než hlučný nepokoj mestký, i mohol nemýlený vo svojej nábožnosti sa cvičiť. Každý deň hľadel na divy moci a dobroty Božej v prírode a duša jeho rozplameňovala sa vždy viac v láske Stvoriteľa. I vyháňal sám stáda otcove na pašu, aby tým ľahšie a pohodlnejšie o Bohu rozjímať a Jemu slúžiť mohol. I nasledoval kajúcny život starodávnych pustovníkov. V hore, v ktorej obyčajne stádo pasával, stála kaplnka, pri ktorej starý zbožný pustovník býval. V tejto kaplnke, zasvätenej sv. Mikulášovi, kľačiaval Rajmund celé hodiny v skrúšenej modlitbe pohrúžený pred obrazom preblahoslavenej Panny Márie, ktorej sa obetoval a ktorú o pomoc a radu žiadal, jakú cestu má nastúpiť, aby večného blahoslavenstva došiel. I zjaveno mu bolo, aby vstúpil do rádu, ktorý sa nedávno založil a ktorý si vytkol úlohu, že zajatých z otroctva vykupovať bude. Jedného dňa prekvapil otec Rajmunda, ako sa v kaplnke modlil a svoju túžbu, by do rádu toho vstúpiť mohol, Božej Rodičke objavoval. I nebránil nábožnému synovi, aby svoj spasiteľný krok urobil.

Rajmund odišiel do Barcelony a sv. Peter Nolasko, zakladateľ rádu k vykupovaniu zajatých určeného, prijal ho s radosťou medzi svojich učeníkov. O rok složil slávné sľuby rádu milostivej Panny Márie, i obetoval sa láske k blížnym a napínal všetky svoje sily, aby sa hodným jeho údom stal. Jeho pokroky v kajúcnej zbožnosti a kresťanskej dokonalosti boly také skvelé, že sa stal vzorom svojim bratom. Sv. Peter poslal ho po troch rokoch do Afriky, aby tam kresťanských väzňov z otroctva vykupoval. Trirazy cestoval Rajmund Nonnatus do Afriky a vysvobodil veľké množstvo veriacich, ktorí sputnaní okovami v žalároch a v otroctve sa trápili. Keď tretiráz prišiel do Algíru a všetky peniaze vydal za osvobodených kresťanov a ešte tam mnohí v otroctve vzdychali, dal sa sám do zálohy za tých, ktorí najviac trpeť museli a ktorí sa už svojej viery chceli odrieknuť, aby sa osvobodili zo svojich veľkých múk. Táto obetivosť rozdrážiia surových Mohamedánov proti Rajmundovi, i chceli všetok svoj hnev na ňom vyliať. Trápili ho hladom a smädom, horúčosťou a zimou, potupovaním a bolestným mučením. Ponížený sluha Boží trpel všetko trápenie odovzdaný do vôle Božej. A divosi boli by ho zavraždili, keby sa vrchnosť do toho nebola zastarala a nerozkázala, žeby bol pri živote zachovaný; lebo očakávala zo Španielska veľké výkupné peniaze za neho. I prepustený bol sv. Rajmund zo žalára a mohol svobodne po meste chodiť.

Horlivý sluha Boží použil teraz svoju svobodu v plnej miere. Usilovne navštevoval kresťanov v žalároch a v otroctve sužovaných, tešil ich, napomínal k vytrvalosti a ku zbožnosti. Áno, neohrozene ohlasoval slovo Božie i Mohamedánom. Veľmi tešil sa, keď sa niektorí dali pokrstiť. Keď sa o tom mahomedánska vrchnosť dozvedela, že mnoho neveriacich pokrsteno bolo, chcela ho na smrť odsúdiť; aby ale veľkej výplaty za neho pozbavená nebola, dala ho ukrutne palicovať. Ale horlivý sluha Boží nedal sa týmto mučením odstrašiť. Jaknáhle bol zase na svobodu prepustený, ohlasoval verejne, ako predtým, sv. Evanjelium. A veľké množstvo Mohamedánov prijalo sv. krst. Predstavený mesta dal sv. Rajmunda chytiť, poviazať, ulicami mesta vodiť, verejne palicovať a na prostried mesta jeho obe perný žeravým železom preklať, a aby hovoriť nemohol, zámkom zamknúť, ktorý zámok neotvárali, len keď mu dávali jedlo. Do mesta viac nesmel a sedel v hnusnom žalári. Suroví žalárnici nakladali s ním ukrutne.

Keď sa dozvedel sv. Peter Nolasko o smutnom stave sv. Rajmunda, poslal veľké výkupné do Afriky a dal ho vysvobodiť z rúk Mohamedánov. Osem mesiacov ztrávil sv. Rajmund v hnusnom žalári, i odišiel naspäť do svojej vlasti. A keď sa pápež Gregor IX. dozvedel, aké veľké služby svätý v Afrike sv. cirkvi preukázal a čo všetko pretrpel, vymenoval ho za kardinála.

V Barcelone žil sv. Rajmund, ako predtým, vo svojej kláštorskej chyži. Dôstojnosť kardinálska nepremenila pokorného sluhu Božieho. Do palácu, ktorý mu čo kardinálovi v Barcelone vykázali, nikdy nevstúpil. On zostal pokorným, skromným mníchom. Raz v zime pršalo celý deň, i postretol svätý žobráka na ulici, ktorý nemal nič na holej hlave. Sv. Rajmund sňal svoj klobúk a prikryl hlavu starcovu. Keď prišiel domov, začal sa skrúšene modliť. I bol vytržený, ako niekedy sv. apoštol Pavel. Videl prekrásnu záhradu a v nej preblahoslavenú Pannu Máriu, v prostred mnohých bieloodených panien, ktoré pestré kvietky trhaly a z nich veniec vily. A on počul slová: «Tento veniec zasluhuje ten, ktorý daroval svoj klobúk chudobnému starcovi.» A sv. Rajmund zvolal: «Nie, nie, ja nežiadam za odmenu veniec, ale Ježiša Krista!» Sotva tie slová svätý vyslovil, zjavil sa mu Ježiš Kristus s klobúkom, ktorý bol žobrákovi daroval; v ruke držal ten kvetinový veniec a tŕňovú korunu a ponúkal mu oboje. Sv. Rajmund prosil o tŕňovú korunu. A keď mu ju Spasiteľ podal, položil si ju na hlavu. A keď sv. Rajmund z toho vytrženia k sebe prišiel, mal veľké bolenie hlavy, ktoré mu až do smrti zostalo. V Barcelone žil šľachtic, ktorý svoju manželku z nevernosti podozrieval a veľmi sužoval. Niektorí závistníci očiernili jeho manželku, a on im veril. Keď si rozmyslel, že sa snáď nespravodlivo proti nej prehrešuje, išiel ku sv. Rajmundovi a radil sa s ním. Svätý poslal žiarlivého šľachtica hneď domov a riekol: «Ako nepodstatná je obžaloba z nevery, také sú i rany bez krve. Máš vedet, že tvoja manželka svoju vernosť vždycky zachovala, a tí, ktorí ju u teba nespravodlivé obžalovali, pokutovaní budú v krátkom čase.» Šľachtic prišiel domov a našiel svoju manželku veselú. Nespravodliví žalobníci dopustili sa zločinov a odvisli
na šibenici. Tento trest Boží, ktorý zastihol pomluvačov, prestrašil mnohých hriešnikov, ktorí pokánie činili, a zapríčinil, že svätý Rajmund vysoko ctený bol.

Z kláštorskej samoty vytrhol sv. Rajmunda pápež Gregor IX., ktorý ho ku svojmu boku do Ríma povolal, aby mu pri správe sv. cirkvi radou svojou a pomocou prispieval. Len z poslušnosti oproti hlave sv. cirkvi opustil svoj kláštor a v chudobnom rúchu svojho rádu poberal sa bosý do ďalekého Ríma. Nezašiel ďaleko, len do mesta Kardony, v ktorom nebezpečne onemocnel. Zbožný Rajmund cítil, že sú jeho pozemské hodiny spočítané, i prosil o zaopatrenie svätými sviatosťami zomierajúcich. Farár miestny nebol doma, i nemohol byť sv. Rajmund hneď zaopatrený. Grófovi z Kardony zjavil sa nebeský sprievod (procesia), na ktorého čele sám Spasiteľ jakoby kňaz kráčal a zomierajúcemu Sviatosí oltárnu udelil. Keď o chviľu gróf z Kardony do izby k nemocnému vstúpil, našiel ho na kolenách spozdvihnutýma k nebu rukama vo vytržení kľačať. Keď sa gróf sv. Rajmunda pýtal, čo sa stalo, odpovedal: «Jak dobrotivý je Boh Israela oproti tým, ktorí sú pravého a nevinného srdca!» I opätne žiadal si prijať sv. sviatosti zomierajúcich, a keď sa to stalo, zvolal: «Bože môj, do Tvojich rúk odporúčam ducha svojho.» I usnul v Pánu dňa 31. augusta roku 1240, v 36. roku svätého života svojho.

On bol už za živa za svätého považovaný a keď zomrel, povstala hádka o jeho mŕtve telo. Grófska rodina Kardonská, jeho pokrvní, žiadali, aby u nich, kde zomrel, bol pochovaný, kňazi z Barcelony chceli, aby u nich bol pochovaný, lebo že sa tam stal kardinálom, a údovia rádu, ku ktorému čo brat patril, žiadali, aby v ich kláštore pochovaný bol. Prostý človiečik, ktorého si predtým nikto nevšímal, navrhol, aby naložili rakev (umrlčiu truhlu) s telom sv. Rajmunda na voz, a zapriahli doň slepú mulicu, a kam táto rakev zaveze, tam aby telo jeho pochovali. Návrh sa prijal. Zapriahnutá mulica poberala sa von z mesta k horám, na ktorých niekedy sv. Rajmund stádo pasával a kde sa nachádzala pustovna a kaplnka sv. Mikuláša, v ktorej sa svätý predtým veľmi často modlieval. Tri razy obišla mulica kaplnku, i padla pred jej bránou mrtvá na zem. Telo sv. Rajmunda Nonnata pochované bolo hneď v tej kaplnke. A sv. Peter Nolasko vystaval r. 1255 na tomto mieste kláštor svojho rádu a kostol, v ktorom sa až podnes ostatky sv. Rajmunda prechovávajú. Pápež Alexander VII. vyhlásil ho r. 1657 za svätého. Na jeho hrobe a jeho prímluvou stály sa premnohé divy.

Sv. Rajmund Nonnatus vyobrazuje sa v rúchu svojho rádu, ako sa mu zjavuje Spasiteľ s tŕňovou korunou v ruke; alebo v rúchu kardinálskom.

Poučenie.

Ako sv. Róza z Limy, tak bol i sv. Rajmund Nonnatus za svoje dobré skutky, ktoré z lásky k Bohu a k blížnym konal, od Boha zkúšaný; ba on sám žiadal si za to, čo dobrého žobrákovi na ceste preukázal, tŕňovú korunu a nie kvetinový veniec. On putoval viac ráz do Afriky a podstúpil tam od Mohamedánov (Turkov) pre Krista Pána najhroznejšie muky. A keď zázračným spôsobom z nebezpečenstva so životom vyviazol, usiloval sa, žeby mohol sv. cirkvi osožným sa preukázať. On vedel, že utrpenie a láskavé skutky sú veľkým pokladom pre večnosť. Svet poznal jeho svätý život a obdivoval ho. Pápež povýšil ho na najvyššiu hodnosť, ktorú katolícka cirkev udeliť môže: a on žil ako ponížený mních a zveleboval Boha, Pána svojho, že ho utrpením zkúšal. On chcel trpeť nie tak za seba, ako za duše spolublížnych, ktorých z telesného otroctva vysvobodzoval. Na neho vsťahujú sa slová múdreho Siracha (31.; 11.): «Preto sú jeho poklady zaistené u Pána a jeho almužny spomínať bude celé shromaždenie svätých.» Sv. Rajmund znal rozdiel medzi smrťou spravodlivého a smrťou hriešnika. On chcel trpeť za hriešnikov, aby sa aspoň pred smrťou obrátili na cestu spasenia. Kresťane, nasleduj sv. Rajmunda v trpezlivosti. Keď si obťažený hriechami, utrpenie tvoje zmyje ich, ono je lacným
očistcom. Keď nemáš ťažkých hriechov, nadobudneš si trpezlivým znášaním biedy, nemoce, prenasledovania veľké poklady pre večný život.

Modlitba.

Ó Bože, ktorý si sv. Rajmunda, Svojho vyznavača, podivuhodným vysvoboditeľom Svojich veriacich z otroctva bezbožných učiniť ráčil, popraj nám milostivé na jeho prímluvu, žeby sme od väzby hriechov osvobodení, voľnou mysľou to, čo je Tebe príjemné, vykonávať mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho, ktorý s Tebou a s Duchom svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.