Za onoho času poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volalo Nazaret, k Panne, zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. Meno Panny bolo Mária. Keď vošiel k nej anjel, povedal: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami!“ Keď to počula, zarazila sa nad jeho rečou a rozmýšľala, čo znamená tento pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha! Hľa počneš v živote a porodíš syna a nazveš ho menom Ježiš. On bude veľký a Synom Najvyššieho sa bude volať. Pán Boh mu odovzdá trón jeho otca Dávida. Kráľovať bude nad Jakubovým domom naveky a jeho kráľovstvo sa (nikdy) neskončí“.

V šiestom mesiaci[1] poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej[2] mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’[3], milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“


[1] „V šiestom mesiaci“ - od počatia Jána Krstiteľa.
[2] Zasnúbenie u Židov bolo už pravým manželstvom. Len ešte „spolu nebývali“ a až asi po roku manžel – snúbenec „prijal manželku“ do svojho domu.
[3] „Zdravas’“ doslovne „Raduj sa“.

A šiesteho mesiaca poslaný bol anjel Gabriel od Boha do mesta galilejského, ktorému meno Nazaret, k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému meno bolo Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny Mária. A keď vstúpil k nej anjel, riekol: Zdravás', milosti plná[1], Pán s tebou[2]; požehnaná ty medzi ženami.[3] Ktorá, keď to počula[4], zarazila sa[5] nad jeho rečou, a premýšľala, čo je to za jaké pozdravenie.[6] A riekol jej anjel: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha; hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazveš mu meno Ježiš.[7] Ten bude veliký, a Synom Najvyššieho volať sa[8] bude; a Pán Boh dá mu prestol Dávida, jeho otca, a bude kraľovať v dome Jakubovom[9] na veky; a jeho kráľovstvu nebude konca.[10]


[1] P. Mária od prvého okamženia svojho nepoškvrneného počatia dostala posväcujúcu milosť v prehojnej miere, nado všetkých svätých.
[2] Kde je posväcujúca milosť, tam je i Boh sám.
[3] T. j. ty si tá najšťastlivejšia medzi všetkými ženami.
[4] Grécky: videla.
[5] Príčina toho uľaknutia sa bolo podozrenie, či to nie klam; a príčina podozrenia bola jej pokora, ktorá sa vzpierala prijať toľkú chválu.
[6] Či je to od Boha, alebo snáď nejaký podvod diabolský.
[7] Ježiš znamená toľko, čo Spasiteľ.
[8] V Písme sv.: volať sa znamená často toľko, čo: byť. Tak i tu.
[9] Dom Jakubov, čili Izraelov, stojí tu miesto celého pokolenia ľudského. Zo zemského kráľovstva Dávidovho malo sa vyvinúť duchovné kráľovstvo Spasiteľovo, tak, ako človek žije najprv ako nemluvňa, životom púho telesným, a len neskoršie sa prebudí k životu rozumnému
[10] Preto, že na konci sveta prenesené bude do neba.