Za onoho času odišli farizeji a radili sa, ako by Ježiša mohli podchytiť v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov s dotazom: Učiteľ, vieme, že si pravdovravný a ceste Božej podľa pravdy učíš a pritom na nikoho nedbáš, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť daň cisárovi, a či nie? Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal im: Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi daňový peniaz! Oni mu podali denár. Spýtal sa ich Ježiš: Čí je tento obraz a nápis? Odpovedali mu: Cisárov. Tu im povedal: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.
Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči.[1] Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“[2] Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
[1] Porov. Mk 12, 13–17; Lk 20, 20–26.
[2] Obraz a nápis na minci mali upozorniť farizejov na skutočný právny stav ich vlasti. Mali si uvedomiť, komu sú politicky podriadení. Všeobecná Ježišova odpoveď o plnení povinnosti voči štátu svedčí o tom, že štát a jeho predstavitelia i podľa Božieho zákona oprávnene žiadajú od podriadených poslušnosť a dane. Podľa Ježišových slov však nijaké ľudské ustanovenie nemôže zrušiť Božie požiadavky, lebo Boha máme poslúchať viac ako ľudí (Sk 4, 19).
[1] Porov. Mk 12, 13–17; Lk 20, 20–26.
[2] Obraz a nápis na minci mali upozorniť farizejov na skutočný právny stav ich vlasti. Mali si uvedomiť, komu sú politicky podriadení. Všeobecná Ježišova odpoveď o plnení povinnosti voči štátu svedčí o tom, že štát a jeho predstavitelia i podľa Božieho zákona oprávnene žiadajú od podriadených poslušnosť a dane. Podľa Ježišových slov však nijaké ľudské ustanovenie nemôže zrušiť Božie požiadavky, lebo Boha máme poslúchať viac ako ľudí (Sk 4, 19).
Vtedy farizeji odišli a uradili sa, že ho podchytia v reči. I poslali k nemu svojich učeníkov s herodiánmi[1] a riekli: Učiteľu, vieme, že si pravdomluvný, a ceste Božej[2] v pravde učíš, a nedbáš na nikoho; lebo nehľadíš na osobu ľudskú.[3] Povedz nám teda, čo sa ti zdá: smie sa dávať daň cisárovi a či nie?[4] Ale Ježiš, poznajúc ich podlosť, riekol: Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi peniaz daňový. A oni podali mu desiatnik.[5] I riekol im Ježiš: Čí je tento obraz a nápis? Riekli mu: Cisárov.[6] Vtedy riekol im: Odovzdajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.
[1] Herodiáni boli prívrženci Herodesovi, držali s kráľom Herodesom, kdežto farizeji boli jeho protivníci.
[2] Prikázania Božie.
[3] Touto pochvalou chceli ho primäť, aby im naskočil.
[4] Nad mieru háklivá otázka. Ak Spasiteľ povie, že sa nemá platiť daň cisárovi, tak herodiáni ho obžalujú, jako velezradcu, a cisárske vrchnosti, jako takého, obesia bo. Ale jak povie, že sa má platiť daň cisárovi pohanskému, tak upadne do nemilosti u ľudu a tento ho ukameňuje. Prečo? Ľudia všade neradi platia daň, ale nadvrch Židia cisárovi pohanskému. Židia považovali sa za vyvolený národ Boží, tak že ich kráľom bol vlastne Boh; a tomuto platili, jako daň, chrámové. Nasledovne kto by dľa ich mienky kázal daň platiť cisárovi pohanskému, ten by bol bezbožníkom, ako taký, čo berie národ zpod Boha a dáva ho pod cisára, a bol by zradcom, lebo odovzdáva národ pod moc pohanom.
[5] Asi jako naša koruna, platil 80—84 hal.
[6] Židia sami uznávajú, že sú už pod nadpanstvom rimským, kedže už majú i peniaze rimské.
[1] Herodiáni boli prívrženci Herodesovi, držali s kráľom Herodesom, kdežto farizeji boli jeho protivníci.
[2] Prikázania Božie.
[3] Touto pochvalou chceli ho primäť, aby im naskočil.
[4] Nad mieru háklivá otázka. Ak Spasiteľ povie, že sa nemá platiť daň cisárovi, tak herodiáni ho obžalujú, jako velezradcu, a cisárske vrchnosti, jako takého, obesia bo. Ale jak povie, že sa má platiť daň cisárovi pohanskému, tak upadne do nemilosti u ľudu a tento ho ukameňuje. Prečo? Ľudia všade neradi platia daň, ale nadvrch Židia cisárovi pohanskému. Židia považovali sa za vyvolený národ Boží, tak že ich kráľom bol vlastne Boh; a tomuto platili, jako daň, chrámové. Nasledovne kto by dľa ich mienky kázal daň platiť cisárovi pohanskému, ten by bol bezbožníkom, ako taký, čo berie národ zpod Boha a dáva ho pod cisára, a bol by zradcom, lebo odovzdáva národ pod moc pohanom.
[5] Asi jako naša koruna, platil 80—84 hal.
[6] Židia sami uznávajú, že sú už pod nadpanstvom rimským, kedže už majú i peniaze rimské.