Požehnaná si, Panna Mária, od Pána, Boha najvyššieho, nad všetky ženy na zemi. Ty si sláva Jeruzalema, ty radosť Izraela, ty česť ľudu nášho. Celá krásna si, Mária, a dedičnej škvrny niet na tebe.
„Požehnaná si, dcéra, od Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi. Ty si sláva Jeruzalema, ty si veľká radosť Izraela, ty si česť nášho rodu! Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.
A Oziáš, knieža ľudu [Hlavný predstavený židovský v Betulii] izraelského, riekol jej: Požehnaná si, dcéro, od Pána Boha. Keď ona vyšla k nemu, požehnali ju všetci jednohlasne a riekli: Ty si sláva Jeruzalema, ty radosť Izraela, ty česť ľudu nášho... Docela si krásna, priateľko moja, a nieto poškvrny na tebe. [Ženích jediným slovom opakuje všetku chválu. Nevesta musí byt bez poškvrny a vrásky (Ef. 5, 26), aby sa pred Bobom zjaviť a s ním sjednotiť mohla.]