Za onoho času poslali Židia k Jánovi jeruzalemských kňazov a levitov, aby sa ho spýtali: Kto si ty? A on vyznal a nezaprel. Vyznal: Ja nie som Mesiáš! I spýtali sa ho: Čo (si) teda? Si Eliáš? A on povedal: Nie som! Si vari prorok? Odpovedal: Nie! Nástojili teda: Tak kto si, aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali? Čo tvrdíš sám o sebe? On odpovedal: Som hlas, volajúci na púšti: Pripravte cestu Pánovi! ako povedal prorok Izaiáš. A poslovia, ktorí boli z (triedy) farizejov, ďalej sa ho pýtali: Prečo teda krstíš, keď si nie Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok? Ján im odpovedal: Ja krstím (len) vodou, ale medzi vami je ten, ktorého vy nepoznáte. On prichádza síce po mne, (ale je už predo mnou) a ja nie som hoden rozviazať mu remienky na obuvi! To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

A toto je Jánovo svedectvo[1]: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: »Vyrovnajte cestu Pánovi,« ako povedal prorok Izaiáš.“[2] Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.


[1]Ján, podobne ako Marek, začína priamo svedectvom Jána Krstiteľa. Toto svedectvo, ktoré vyvrcholilo pri krste samého Ježiša, spadá asi na začiatok roku 28 po Kr. (porov. poznámku k Lk 3, 1).
[2]: Iz 40, 3.

A toto je svedectvo Jánovo, keď Židia z Jeruzalema[1] poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho opýtali: Kto si ty? I vyznal a nezaprel a soznal[2]: Ja nie som Kristus. I pýtali sa ho: Čo teda? Eliáš[3] si ty? I riekol: Nie som. Prorok[4] si ty? A odpovedal: Nie. Tedy riekli mu: Kto si? Že by sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali. Čo hovoríš sám o sebe? Riekol: Ja (som) hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovi, jako povedal prorok Izaiáš. A tí, ktorí boli poslaní, boli z farizejov.[5] I pýtali sa ho a povedali mu: Čože teda krstíš[6], keď ty nie si Kristus, ani Eliáš, ani prorok? Odpovedal im Ján a riekol: Ja krstím vodou[7], ale uprostred vás stojí, ktorého vy neznáte: To je ten, ktorý po mne má prísť, ktorý predo mnou bol, ktorému ja nie som hoden rozviazať remienček na jeho obuvi. To sa stalo v Betánii[8] za Jordánom, kde Ján krstieval.


[1] T. j. vysoká rada židovská.
[2] To sa stalo po krste P. Ježiša.
[3] Ján nebol osobne Eliášom, ale dľa ducha.
[4] Gr.: ten prorok (ktorý má prísť na svet), t. j. Messiáš.
[5] Pozri Mat 3, 7.
[6] Židia krstili, čiže umývali príchodzích (z pohanstva, proselytov), to jest tých pohanov, ktorí prestúpili na židovstvo. Židov na nové náboženstvo krstiť mohol len Messiáš a jeho predchodca. To bola bežná židovská mienka.
[7] Pozri Mat. 3, 11.
[8] Vlastne v Betabare.