Za onoho času, keď Ježiš vstúpil na loďku, nasledovali ho jeho učeníci. A hľa, na mori strhla sa veľká búrka, takže vlny zavaľovaly loďku. No on spal. Tu pristúpili k nemu učeníci a zobudili ho slovami: Zachráň nás, Pane, hynieme! On im však odpovedal: Čo sa strachujete, maloverní? Potom vstal, rozkázal vetrom a moru, a nastalo hlboké ticho. Ľudia sa divili a medzi sebou sa vypytovali: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?
Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“ On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho. Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“[1]

[1] Mk 4,35–41; Lk 8,22–25.

A keď vstupoval na loďku, vstúpili za ním i jeho učeníci. A hľa, veľká búrka povstala na mori, tak že sa loďka pokrývala vlnami; on však spal. Tu pristúpili k nemu jeho učeníci, zobudili ho a riekli: Pane, zachráň nás, hynieme. I riekol im Ježiš: Čo ste bojazliví, maloverní[1]? Vtedy vstal, rozkázal vetrom i moru, a nastalo veľké utíšenie. Ľudia[2] však divili sa a hovorili: Čo je to za jaký, že ho vetry i more poslúchajú?

[1] Učeníci boli maloverní, preto, že neverili, že Spasiteľ, i keď spí, bedlí nad nimi.
[2] Na loďke okrem učeníkov bolo i niekoľko rybárov.