Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.^[1] Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom^[2], všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm^[3] a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly^[4], ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti.^[5]

^[1] Výrazy tejto časti sú vypožičané zo športového slovníka tých čias. Pri Korinte sa konávali športové hry, a preto použitý obraz bol Korinťanom blízky.
^[2] „Oblak“, ktorým Boh ukazoval cestu Izraelitom po odchode z Egypta (Ex 13, 21).
^[3] Duchovný pokrm, manna (Ex 16, 4. 35), je predobraz Eucharistie.
^[4] Podľa rabínskej tradície skala, z ktorej Mojžiš dal zázračne vytiecť vode (Nm 20,8), sprevádzala Izraelitov na púšti. Pavol používa tento obraz, aby ukázal, že pre kresťanov jediným zdrojom milosti je Kristus.
^[5] Porov. Ex 14, 16.

Neviete, že tí, ktorí v závodisku bežia, všetci síce bežia, ale jeden dostáva odmenu? Tak bežte, aby ste dosiahli.^[1]

A každý, kto v zápase zápolí, zdržuje sa všetkého.^[2] A oni síce, aby dostali porušiteľnú korunu, my však  neporušitelnú.^[3] Ja teda tak bežím, nie jakoby na neisté, tak bojujem, nie jakoby do vetra máchal; ale trýznim svoje telo a do služby podrobujem, aby som, kým iným kážem, azda sám nebol zavrhnutý.

^[1] Gréci poriadali verejné hry o závod. Tak určili istú diaľku, potom shromaždili sa mužskí a razom dali sa do behu; kto prvý pribehol k cieľu, dostal veniec dubičový alebo brečtanový a zástupy oslavovaly ho, jako víťaza. Takto bežíme i my do neba, k nášmu poslednému cieľu.
^[2] Tí, ktorí mienili bežať v závodišti, už mesiacmi predtým zdržiavali sa od všetkého, čo by im oslabilo svaly a údy, a najmä od telesného obcovania, hýrenia, nočných zábav, nemiernosti atď.
^[3] Keď tí k vôli svetskej pominuteľnej sláve zaprú sa, tým viac máme sa zaprieť my k vôli večnej sláve.