Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom toto podobenstvo: Kráľovstvo nebeské bude podobné desiatim pannám, ktoré si vzaly lampy a vyšly v ústrety ženíchovi a neveste. Päť z nich bolo bláznivých a päť rozumných. Bláznivé panny maly lampy, ale oleja si so sebou nevzaly. Rozumné panny si však vzaly s lampami aj oleja do svojich nádob. Ale keď ženích dlho meškal, všetkým sa začalo driemať a zaspaly. O polnoci však strhol sa krik: Hľa, ženích už prichádza, vyjdite mu v ústrety! Vtedy vstaly všetky panny a pristrojily si lampy. Tu bláznivé panny povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy nám hasnú. Rozumné panny im odpovedaly: Aby azda nebolo ani vám, ani nám málo, preto radšej iďte k predavačom a kúpte si! Kým však tie odišly nakúpiť si (oleja), prišiel ženích, a ktoré boly pripravené, vošly s ním na svadbu, a dvere sa zatvorily. Konečne došly aj ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám! Ale on im povedal: Veru, vravím vám, nepoznám vás. Preto bedlite, lebo neviete ani dňa, ani hodiny!
Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: »Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!« Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: »Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.« Ale múdre odvetili: »Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!« No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: »Pane, Pane, otvor nám!« Ale on im povedal: »Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.« 13Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

Vtedy kráľovstvo nebeské bude podobné[1] desiatim pannám, ktoré si vzaly lampy a vyšly naproti ženíchovi  a neveste.[2] Ale päť z nich bolo bláznivých a päť opatrných. Lež päť bláznivých, keď si braly lampy,  nevzaly so sebou oleja; kdežto opatrné s lampami vzaly si oleja do nádob. A keď ženích dlho nešiel, driemalo sa všetkým a zaspaly. Tu o polnoci strhol sa krik: Hľa, ženích prichádza, vyjdite mu naproti. Vtedy vstaly všetky tie panny a pristrojovaly si lampy. Tu bláznivé riekly opatrným: Dajte nám z vášho oleja, lebo naše lampy zhasíňajú. Opatrné odpovedaly a riekly: Aby snáď nestačilo nám i vám, iďte radšej k predavačom a kúpte si. No kým išly nakupovať, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svatbu, a dvere sa zatvorily. Napokon však prišly i ostatné panny a riekly: Pane, Pane, otvor nám. Ale on odpovedal a riekol: Veru, povedám vám, nepoznám vás. Bedlite teda, lebo neznáte dňa ani hodiny.


[1] Nasledujúce dve podobenstvá o pannách a o hrivnách majú nás poučovať o tom, že máme vždy pamätať na: príchod Spasiteľa a v tomto očakávaní opatrovať si svetlo, t. j. vieru a s milosťou Božou kupčiť, t. j. podľa viery žiť a obohacovať sa dobrými skutkami.
[2] Už večer, keď ženích mal viesť nevestu do svojho domu. Tak je to v obyčaji na Východe.