| ||||||
| Dnešného dňa oslavuje sv. cirkev J j prekrásny a blahoslavený deň radosti nebeskej a zemskej, deň viťazoslávy, v ktorom Matka Spasiteľova nad všetky zástupy anjelské až k trónu Božiemu povýšená bola. A ktorý opravdivý kresťan neradoval by sa dnes, kto neoslavoval by tento deň, v ktorom láskavý Ježiš Kristus Svoju predrahú Matku vo svojom kráľovstve uvítal, do ktorej lona bol s výšin nebeských sostúpil? Slávnosť táto je starodávna. Veď sotva pominuly ukrutné prenasledovania cirkvi, počali už kresťania nanebevzatie Panny Márie verejne oslavovať, ačkoľvek má slávnosť táto, čo koruna všetkých Marianských sviatkov, svoj pôvod od apoštolov. Ona bola známa vo štvrtom storočí sv. Hieronymovi a Augustínovi. Grécky dejepisec Nicefor hovorí, že za cisára Mauricia, a síce okolo r. 582, bola slávnosť táto so dňa 18. januára na deň 15. augusta preložená. V západnej cirkvi bola o sto rokov neskôr od pápeža Sergia uvedená a r. 847 od pápeža Leva IV. pre celú cirkev nariadená. Ona je sviatok zasvätený s oktávou a s predchádzajúcim, v jej predvečer, pôstom; lebo žiaden Marianský sviatok tak prekrásne nám nepredstavuje velebnosť, slávu a víťazstvo, ako tento. V tomto dni prečituje sv. cirkev evanjelium, na ktorého konci počuť tieto krásné slová: «Maria najlepšiu stránku si vyvolila, ktorá nebude odňatá od nej.» Od toho času prežalostného, v ktorom Panna Maria čo bolestná Matka stála pod krížom svojho Syna Božieho, Ježiša Krista, málo čo spomína sa o nej vo sv. Písme. Ustné podanie rozpráva, že preblahoslavená Panna po slávnostnom nanebevstúpení Ježiša Krista ešte jedenásť rokov žila v meste Efese a čiastočne v Jeruzaleme pod ochranou sv. apoštola Jána, ktorému bol Spasiteľ Matku Svoju, pod bolestným krížom stojacu, odporúčal, keď riekol: «Hľa, matka tvoja!» I obsluhoval ju a staral sa o ňu ako len najútlejší syn môže; veď bola Matkou Toho, ktorého on čo Syna Božieho všade ohlasoval. Sv. Ján nespomína svoju starostlivosť o Matku Božiu ani jedným slovom, okrem toho, čo napísal vo svojom evanjeliume (19, 27): «A od tej hodiny prijal ju učeník k sebe.» On nechcel sa tým chváliť, jakú radosť mu to spôsobovalo, že mohol Matku Božiu opatrovať. Keď teda po nanebevstúpení Spasiteľovom o živote Panny Márie sv. Písmo zmienku nerobí, to sa má pripísať tomu tajomstvu, ktorým Panna Maria i za života Ježišovho krytá bola. Ona chcela vždy byť poníženou dievkou Pánovou. Sv. Ján Damascenský má tú zásluhu, že dľa apoštolského podania hodnovernú zprávu o posledných okamžikuch Panny Márie na tejto zemi nám podáva, ktorá obsahuje predmet dnešnej slávnosti. On rozpráva takto: «I Márii nastala po mnohoročnej osiralosti po smrti milého Syna doba odchodu s tohoto sveta. Lebo ačkoľvek bez poškvrny hriechu bola počatá a hriechom nikdy sa nepoškvrnila, predsa všeobecný dlh priradenosti vyrovnať a smrť podstúpiť musela. Skonala teda spánkom tichým bezbolestnej smrti, skonala viac následkom túžby po milom Synovi a nebeskej vlasti, než príčinou choroby a vekovej zošlosti. I stalo sa riadením Božím, že práve pri skonaní Márie prítomní boli v Jeruzaleme všetci apoštolovia Pánovi, ktorí oplakali žiaľne stratu milovanej Matky svojho Majstra, sväté telo drahým hodvábom ovinuli a v záhrade Getsemanskej s veľkou úctou pochovali, ako i podnes všetkým príchodzím do Jeruzalema miesto to pod menom «hrobu Marie» sa ukazuje. Jediný Tomáš nebol prítomný pri pohrabe Márie; a keď potom o tri dni do Jeruzalema prišiel, tak horko oplakával smrť Márie a svoje premeškanie, že sa ostatní apoštolovia usniesli, aby hrob otvorili a Tomáš pre útechu svojho srdca ešte raz na Máriu pozreť mohol. Ale aký úžas, aké zadivenie zaujalo apoštolov, keď do otvoreného hrobu hľadeli! Bieloskvúci hodváb, pohrabné rúcho Márie videli, no svätého tela tam nebolo a vôňa ľúbezná vanula im v ústrety z hrobu. S blahoslavenou dušou vzal nebeský Otec i telesnú, hriechom nedotknutú, schránku Márie do svojej slávy, aby v plnosti Svätých prebývanie dôstojné mala ona, ktorá Najvyššieho, samého Boha, pod svojím srdcom nosila.» Toľko hovorí sv. Ján Damascenský o o nanebevzatí preblahoslavenej Panny Márie. O jej slávnom prijatí do nebeského kráľovstva nemožno človeku hovoriť, nemá sily dokonale si to predstaviť. Keď nemáme poňatia o tom, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú: ako môžeme si to predstaviť, jaká radosť, rozkoš a víťazosláva Matku Božiu v nebi očakávaly?! Keď si čo slabí ľudia predstavujeme, že všetky chóry anjelov, archanjelov, Cherubínov a Serafínov kráľovnú nebies zvelebovaly, že ju najsvätejšia Trojica korunovala, že tmavé mocnosti pekla strachom sa triasly nad víťazoslávou tej, ktorá nohou svojou potrela hlavu nepriateľa ľudského spasenia, — nuž je to veľmi málo nastíneno o jej nevýslovnej vyvýšenosti a víťazosláve, ktorou dnešného dňa pred trónom Božím korunovaná bola. S dnešnou neobyčajnou slávnosťou Marianskou spojené je na mnohých miestach vo sv. cirkvi aj žehnanie kvietkov a bylín, a síce preto, aby cirkev vyslovila svoju radosť nad veľaslávnym víťazstvom, ktoré Panna Maria nad smrťou a peklom vydobyla, i nad jej víťazoslávnym pochodom, v ktorom premnohými skvelými cnosťami, jakoby prekrásnymi a voňavými kvetami ozdobená do nebeského kráľovstva vstúpila, ktoré, sv. cirkvou požehnané kvety, ku prospechu tela a duše ľuďom slúžiť majú. Tejto pamiatke zasväteno je najviac chrámov Marianských, v ktorých nad hlavným oltárom skveje sa obraz, predstavujúci, ako Panna Maria, v bielom rúchu odená, vznáša sa nad otvoreným a kvetami ozdobeným hrobom, ktorý apoštolovia obklopujú, a nesená je anjelmi do neba. Poučenie: Najväčšie tajomstvo dnešnej slávnosti obsahuje sa v slovách Božieho Spasiteľa: «Maria najlepšiu stránku vyvolila! Panna Maria vyvolila si a obdržala tri veci, ktorých vznešenosť a hodnotu jedine Boh znať môže. Ona obsiahla skvelú hodnosť Matky Božej, bohatú plnosť milosti ako najdokonalejšia a najblahoslavenejšia medzi všetkými ženami a najvyššiu odplatu v nebi ako kráľovná nebeských zástupov. V tejto sláve prevyšuje oslávenie všetkých svätých panien ako ich kráľovná, oslávenie všetkých mučeníkov, ako ich zrkadlo a najdokonalejší obraz, oslávenie apoštolov, praotcov a prorokov, ktorých všetkých prevyšuje horlivosťou vo viere, nádeji a láske. Tak skveje sa Panna Maria, Matka Spasiteľova, v sláve nebeskej. Ona je i tam Matkou našou a hľadí na nás milostivé zpred trónu Božieho a slyší prosby naše, keď sa čistým a skrúšeným srdcom o pomoc a orodovanie k nej obraciame. A preto i dnes viňme sa k nej v najhlbšej pokore čo verní ctitelia a služobníci, sľúbme slávnostne, že ju v živote nasledovať budeme čo verní synovia a dcéry, Matku milosrdenstva, útechy a pomoci. Vzývajme ju dnes a po celý čas pozemského života svojho, a volajme skrúšeným srdcom: «Ó Maria, Tvoja smrť nie je žiadna smrť, lež skladký sen, alebo radšej Tvoje spojenie s Bohom, už dávno žiadané! Anjeli i archanjeli preniesli Ta do Jeho kráľovstva a všetci blahoslavení duchovia šli Tebe s radosťou a spevom v ústrety. Kráľ voviedol Ťa do Svojho pokoja. Tu Ťa obstupujú mocnosti nebies a požehnávajú Ťa; kniežatá a tróny prespevajú Ti chvály a Cherubíni sú plní radosti a podivenia. Zvelebujú Ťa Serafíni, lebo si pravou Matkou Pána Svojho učinená. Ó najsvätejšia Panno, Ty si večná radosť arciotcov a prorokov, Ty si požehnanie zeme. Ty si sladký pokoj ukonaných, potešenie zarmútených, útočište hriešnikov, rýchla pomoc všetkých, ktorí Ťa vzývajú! Ó milostivá Panno, shliadni na nás, riad a veď nás do blahoslaveného príbytku nebeského!» Modlitba: Ráč, ó Pane Bože, prosíme Teba, služobníkom Svojim previnenia odpustiť, aby sme my, ktorí nemôžeme sa Tebe ľúbiť pre svoje skutky, na mocnú prímluvu Rodičky Syna Tvojho, Pána nášho Ježiša Krista, spasení boli, ktorý žiješ a kraľuješ s Ním a Duchom svätým na veky vekov. Amen. |