| ||||||
| Dnešného dňa oslavuje sv. cirkev pamiatku toho blahoslaveného a radostného okamihu, v ktorom preblahoslavená Panna a Matka Božia Mária svetlo sveta uzrela. A sv. cirkev dnes prespevuje: «Tvoje narodenie, ó Mária a panenská Rodičko Božia, donieslo celému svetu radosť; lebo nás upomína na narodenie nášho Spasiteľa. Ty si svetlá ranná zora, z ktorej sa narodilo a vyšlo slnce spravedlivosti, Ježiš Kristus, ktorý svojím životom a svojou smrťou zbavil ľudstvo všeobecného zlorečenia, a hojnosťou svojej milosti tak štedre ho požehnal, smrť prevládal a nám večný život vydobyli Dnešný deň je teda sviatok radostný a útechy plný; lebo dnes narodila sa nám Matka Spasiteľa, Kráľovná nebies a Orodovnica, skrze ktorú prišlo na hriešnu zem spasenie. I máme plesať a radovať sa a v duchu preniesť sa k tej kolíske, v ktorej objavila sa nám tá, skrze ktorú milostivý Boh pokleslému ľudskému pokoleniu veľkú svoju milosť poprial a brány nebeského kráľovstva otvoril. Radostnú pamiatku narodenia preblahoslavenej Panny Márie oslavuje sv. cirkev už vyše tisíc rokov a možno, že už od roku 431, v ktorom v meste Efeze shromaždení cirkevní Otcovia celého kresťanského sveta všeobecný snem vydržiavali oproti blúdnemu učeniu Nestoria, a Pannu Máriu za Matku Božiu slávnostne vyhlásili. Z časov pápeža Leva Veľkého (od r. 440—461) a Sergia (od r. 687—701) zachovalý sa na naše časy zvláštne sväté omše, ku tejto slávnosti určené a v siedmom storočí pripomína sv. Ildefons túto radostnú slávnosť. Táto slávnosť odbavovala sa zpočiatku len jeden deň, neskôr rozšírená bola na osem dní (oktávu). Keď totižto po smrti pápeža Gregora IX. (roku 1241) shromaždili sa kardináli, ktorých cisár Fridrich II. znepokojoval, aby vyvolili nového pápeža, obrátili sa skrúšenými modlitbami o mocnú prímluvu Panny Márie a zaviazali sa sľubom, že po šťastne prevedenej voľbe pápeža slávnostnú pamiatka narodenia preblahoslavenej Panny Márie za osem dní svätiť budú. Vyvolený pápež Celestín zomrel už po devätnástich dňoch; ale jeho nástupca Innocens IV. nariadil roku 1245 na cirkevnom sneme v Lyone zmienenú osemdňovú slávnosť k úcte narodenia Božej Rodičky, Panny Márie. Deň, v ktorý narodila sa preblahoslavená Panna, neznámy bol za dlhší čas, pretože sv. Písmo a ústne podanie o ňom sa nezmieňujú. Čo dozvedieť nemohla sa sv. cirkev priradeným spôsobom, zjavené bolo nadprirodzene zbožnémi pustovníkovi. Tento svätý muž počul vo svojej pustovni každoročne 8. septembra chválospevy anjelov. Toto riadne opakovanie sa anjelských spevov bolo mu veľmi nápadným, tým viac, že sv. cirkev v tento deň žiadnu zvláštnu pamiatku nesvätila. Zbožný pustovník modlil sa skrúšene k milostivému Bohu, aby mu zjaviť ráčil, prečo v tento deň taká radosť a plesanie ozýva sa na nebi, ktoré až k biednej zemi zavznievajú. A dobrotivý Boh zjavil mu, že sa preto anjelské zástupy radujú, pretože v tento deň narodila sa Matka Božia, kráľovná nebies. Zbožný pustovník oznámil svoje zjavenie svojmu opátovi a tento sv. Otcovi v Ríme. A námestník Kristov v Ríme uviedol tú slávnosť, ktorú anjelské zástupy v nebi svätily, i do sv. cirkvi bojujúcej, žeby kráľovstvo Božie na zemi úzko spojené bolo s kráľovstvom Božím na nebi. Blahoslavení rodičia Panny Márie boli sv. Joachim a sv. Anna. Sv. Joachim pochádzal z pokolenia Júda, z rodu Dávidovho. I sv. Anna pochádzala z pokolenia Júda a z kráľovského rodu Dávidovho. Jej otec menoval sa Stolon a jej matka Emerenciana bola z Betlehema. Bohumilí manželia Joachim a Anna žili podľa vôle Božej dlhé roky v mestečku Nazarete, z ktorého sv. Joachim pochádzal. Bohaté svoje dôchodky delili na tri čiastky: jednu časť obetovali Bohu a Jeho sluhom v chráme Jeruzalemskom, druhú rozdeľovali medzi chudobných a tretiu vynakladali na svoju výživu. Šťastné manželstvo kalila im tá myšlienka, že nemajú potomkov, čo sa u Židov za trest Boží a veľkú potupu považovalo. I vzdychali k milostivému Bohu o milosť, aby im poprial potomka. Složili sľub, že keď im dobrotivý Boh popraje syna alebo dcéru, že ich Jeho službe zasvätia. Vo sviatok posvätenia chrámu Jeruzalemského podával, ako obyčajne, zbožný Joachim svoju chrámovú obetu. Kňaz Isachar neprijal obetu Joachimovu, že bol bezdetným. Táto potupa dojala citlivé srdce spravodlivého Joachima tak veľmi, že sa nevrátil domov, ale išiel na púšť ku svojim pastierom a rozdal im peniaze. Keď sa na púšti modlil, zjavil sa mu anjel Boží a riekol: «Pán prijal milostivé tvoje dary a vyslyšal modlitby. I obdržíte dcéru a nazvete ju Mária; ona bude Pánovi od svojej mladosti celkom oddaná a od svojho narodenia plná Ducha svätého. Na znamenia pravdy toho, čo som ti riekol, postretneš pri zlatej bráne, keď do Jeruzalema pôjdeš, ženu». I svätej Anne zjavil sa v Nazerete anjel Boží, a zvestoval jej, že porodí dcéru, ktorú má menovať Mária. Pri zlatej bráne v Jeruzaleme sišli sa zbožní manželia, spoločne vstúpili do chrámu Božieho, ďakovali milostivému Bohu za veľké milosrdenstvo a vrátili sa spolu do Nazaretu, kde sa im narodila túžobne očakávaná a anjelom Božím zvestovaná dcéra, Panna Mária, Matka Božia. Jak ďakovali svätí manželia, keď ich dobrotivý Boh tak nevýslovne potešil. Šťastná matka Anna zajasala pri narodení Márie slávnostným chválospevom: «Zaspievam chválospev môjmu Pánu, ktorý mňa navštívil a so mňa sňal potupu mojich nepriateľov a dal mi hojné ovocie spravodlivosti pred tvárou Svojou!» Aká tajomstvenná radosť prenikla nebe a zem! Jak plesali anjeli Boží, jak potešili sa zbožní praotcovia v predpeklí v okamihu tohoto milostiplného narodenia! Jak zaradovať sa musel nehodný svet, že narodením preblahoslavenej Panny Márie zjavila sa svetlá ranná zora, z ktorej vyjsť malo slnce spravodlivosti, Boží Syn, Ježiš Kristus, ktorý mal zahnať mrákavy štyritisícročné hriešneho poblúdeného pokolenia ľudského, sňať kliatbu s hriešneho sveta a otvoriť brány kráľovstva nebeského ľudom dobrej vôle. Poučenie: Korunovaný žalmista Pána videl, duchom Božím osvietený, dnešný deň, keď s preblahoslavenou Pannou prespevoval: «Od večnosti som ustanovená, a od starodávna, prv, než bola zem! Blahoslavený človek, ktorý" ma slyší a ktorý je bedlivý pri dverách mojich každodenne. Kto mňa nájde, nájde život a bude spasený od Pána!» Dobrotivý Boh ustanovil od počiatku Pannu Máriu za Matku Vykupiteľa sveta. Prv, než bol svet stvorený, predurčené bolo narodenie Panny Márie; lebo i príchod Vykupiteľa k oslobodeniu ľudského pokolenia od večnosti bol ustanovený. A ako preblahoslavená Panna Mária svojím celým životom, plným lásky k Bohu a k blížnym, zaslúžila si v hojnosti toto najvyššie a najmilostivejšie predurčenie, tak zvelebuje múdrosť Božia tých, ktorí cestami Božími kráčajú, ktorí hlas Boží slyšia a nasledujú; lebo kto nájde Pána, nájde život, dojde milosti Pána i jeho najsvätejšej Matky. Aby sme celú vyvýšenosť dnešnej slávnosti pochopiť a hlbokú úctu, a zbožnú lásku ku preblahoslavenej Panne Márii v sebe vzbudiť mohli, dostačuje nám to jedinké pomyslenie, že sa ona preto narodila, aby sa Matkou Božou stala, aby Spasiteľa sveta porodila. A to je príčina našej dnešnej nekonečnej radosti! Už vo svojej kolíske vzbudzuje v nás dôveru a nádej, že ona určená je stať sa mocnou Kráľovnou nebies, Prostrednicou medzi nami a jej Božím Synom. I zvelebujme dnes s anjelmi Božími Pannu Máriu pri jej narodení; rozjímajme jej nadzemskú nevinnosť, a iné milostivé cnosti, zásluhy a svätosť celého jej života! Ona narodila sa nepoškvrnená hriechom prvorodeným na svet a žila podľa milosti Božej bez poškvrny každého hriechu, aby sme i my ju nasledovali, nevinne a sväté živí boli, i večný život našli. Najskvelejšia okrasa duše Panny Márie, pre ktorú dôstojnou a hodnou uznaná bola, že sa Matkou Božou stala, bola jej nevinnosť. Mária, ktorá sa v milosti Božej narodila, upomína nás, že sme sa i my skrze sv. krst v milosti Božej narodili. Oj, ako máme si vážiť tento dar milosti! Kresťane, či rozmýšľaš často o tomto nesmiernom poklade ? Či si pripomínaš slová, ktoré ti privoláva kráľovský prorok? Počuj ho: «Zachovaj si nevinnosť, lebo všetko ostatné pomine, a všetci, ktorí utratia nevinnosť a ju nenahradia, zahynú. Videl som bezbožníkov, ktorí povýšení boli skrze bohatstvo a česť ako stromy cedrové na Libanone; ja som znovu tade prešiel, a hľa, nebolo nič z nich videí Ja hľadal som ich miesto a nenašiel som ich: všetko zmizlo! Preto usiluj sa, žeby si starostlivé strážil nad opravdivým pokladom, nad svojím najvyšším majetkom; zachovaj nevinnosť a pridŕžaj sa spravodlivosti!» Aká nevýslovná radosť bude pripravená tým, ktorí nevinnosť svoju po sv. krste podľa príkladu preblahoslavenej Panny Márie zachovali! Tú rozkoš videl sv. Ján vo svojom vytržení na ostrove Pathmos, i opisuje ju: «A videl som: a hľa, Baránok stál na vrchu Sionu a s ním stoštyridsaťštyritisíc, majúcich meno Jeho Otca napísané na svojich čelách. I slyšal som hlas s neba ako hlas veľkého hromu: a hlas, ktorý som slyšal, bol ako hudcov hrajúcich na svoje harfy. A spievali ako novú pieseň pred trónom. A žiaden nemohol spievať tú pieseň, jedine tých stoštyridsaťštyritisíce, ktorí kúpení sú zo zeme. To sú tí, ktorí sa nepoškvrnili, lebo sú panicovia. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Tí sú kúpení z ľudí, prvotiny Bohu a Baránkovi: a v ústach ich nie je nalezená lož; lebo sú bez poškvrny pred trónom Božím.» Kresťane, keď si utratil túto nevinnosť duše, ktorú si pri sv. krste obsiahol, oplakávaj jej nesmiernu ztratu a utiekaj sa kajúcnou modlitbou dnes k prečistej Panne Márii, Matke Božej, a ona vyprosí ti u svojho Božieho Syna odpustenie a milosť; lebo je ona i Matkou našou, útočišťom hriešnikov. Ona nežiada od teba veľkú obetu. Skrúšená malá modlitba, malý sľub nakloní ti jej veľkú lásku. Modlievaj sa pri každom bití hodín pozdravenie anjelské: «Zdravas Mária!» Zasväť jej úcte niektoré dni v roku, najmä tento deň jej milosti plného narodenia. Nasleduj podľa síl jej svätý život a nájdeš i ty život a budeš spasený od Pána. Modlitba: Prosíme Teba, ó Pane, ráč služobníkom svojim udeliť dar nebeskej milosti, aby, ktorým sa stal porod blahoslavenej Panny počiatkom spasenia, sviatočná slávnosť jej narodenia nám vo vzrast pokoja slúžila. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen. |