Slávnosť sv. Michala, archanjela
(29. 9.)
In: Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 2. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907, 1579 s.


Dnes oslavuje sv. cirkev sv. Michala, archanjela, čo knieža nebeských duchov, ktorý stojí prvý medzi blahoslavenými anjelmi pred trónom Božím.

Slávnosť sv. Michala, archanjela, je vo sv. cirkvi veľmi stará; on bol ctený čo jej veľký obhájca už vo štvrtom storočí. Cisár Konštantín, ktorý r. 337 zomrel, vystaval za príkladom zbožných kresťanov, ktorí už v prvých storočiach sv. Michala ctili a jemu chrámy stavali, k úcte jemu neďaleko Carihradu prekrásny chrám, Michaelion nazvaný, kde stalo sa mnoho zázrakov. O tomto nádhernom chráme hovorí starý dejepisec Sozomenus: «Tento chrám menuje sa Michaelion, lebo sa všeobecne verí, že veľký archanjel zjavuje sa v ňom, a že na tomto mieste veľké zázraky sa dejú, čoho som sám svedkom, lebo som bol účastným vo zvláštnej úzkosti a potrebe nezapomenuteľného dobrodenia. I mnohí iní obsiahli tu dobrodenia; lebo kto nachádza sa v nešťastí a v nebezpečenstve, alebo kto trápený býva ťažkými nemocami a odbavuje tam svoju pobožnosť, dosahuje oslobodenie od svojho trápenia.» Potom rozpráva o divotvornom uzdravení učeného právnika Akvilina a lekára Prodiana, ktoré stalo sa v tomto chráme na prímluvu Michala, archanjela. I na západe rozšírila sa už v piatom storočí úcta sv. archanjela veľmi, následkom jeho zjavenia sa na vrchu Gargano v Apulii (v južnej Itálii), ktorý sa menuje teraz «vrchom anjelským». Stalo sa to za pápeža Gelasia I. r. 493. Cirkevné dejiny rozprávajú tú udalosť nasledovne: Pastierovi zámožného majiteľa pozemnosti v meste Siponte ztratil sa bujak zo stáda. Po dlhom hľadaní našli ho pastieri v jaskyni na vrchu Gargane, do ktorej ale vkročiť nikto z nich sa neosmelil. Prítomný lesník strelil naposledy na bujaka, ale streľka odletela naspäť a prebodla strelca. Táto udalosť zapríčinila veľkú hrôzu v celom okolí a veriaci radili sa konečne so svojím biskupom. Tomuto zdala sa vec veľmi podivnou, i naložil kresťanom, aby sa s ním postili a modlili, žeby vôľu Božiu poznať mohli. Na tretí deň v noci mal biskup zjavenie, i počul zreteľne tieto slová: Ja som Michal, archanjel, ktorý vždy pred trónom Božím stojím, a tá jaskyňa stojí pod mojou opaterou. Tam má byť Bohu poklona robená na pamiatku sv. anjelov.» Na druhý deň išiel biskup so svojimi kňazmi a veriacimi na vrch, a našiel tam jaskyňu na spôsob kostola. Nezadlho zvíťazili kresťania toho kraja nad pohanmi na orodovanie sv. Michala, i vystavali nádherný chrám, a od toho času slávená bola každoročne dňa 8. mája pamiatka posvätenia chrámu sv. Michala (Viď Legendu sväzok II., strana 385). Podobné zjavenie stalo sa vo Francúzsku biskupovi sv. Obertovi (Aubert), od ktorého zjavenia vzal svoje meno «vrch Sv. Michala», ktorý nachodí sa uprostred mora, kde od toho času kláštor stojí. Tretie také zjavenie stalo sa v Ríme r. 590 za pápeža Gregora Veľkého. Toho roku panoval v Ríme strašný mor. Pápež Gregor Veľký viedol k uspokojeniu hnevu Božieho prôvod s obrazom Panny Márie z chrámu Ara Coeli do chrámu sv. Petra. S mosta uzrel pápež nad vrcholcom hradu, ktorý dal cisár Hadrian r. 136 za svoje pohrobište vystavať, sv. Michala, archanjela, ako svoj meč vkladal do pošvy, na znak toho, že Boh je smierený. A celý prôvod počul anjelský spev: «Raduj sa nebies Kráľovno, alleluja». A mor prestal zúriť v Ríme. Na pamiatku tej udalosti vystavená bola na hrade socha mramorová sv. Michala, archanjela, ktorú pápež Benedikt XIV. brancovou zamenil. Od toho času menuje sa toto stavisko hradom anjelským.

Boh stvoril nesčíselných duchov pred stvorením vidomého sveta; ich počet umenšil sa o tretinu v nebeskom boji, keď Lucifer a jeho prívrženci vo vernosti a poslušnosti nevytrvali. Títo duchovia mali ako ľudia pre svoje vyvolenie k večnému blahoslavenstvu skúšanými byť. Niektorí sv. Otcovia domnievajú sa, že im bolo zjaveno od Boha, že sa budú musieť klaňať Božiemu Synovi, čo vtelenému Spasiteľovi, v Jeho ponížení, čo Synovi človeka a uznať Jeho blahoslavenú Matku za svoju kráľovnú. Lucifer, t. j. Svetlonos, nechcel to urobiť a v pyšnej samoľúbosti zbúril sa proti Bohu a sviedol tretinu nebeských duchov, ktorí povinnú poslušnosť Bohu odopreli. I nastal v nebi veľký boj. Michal, archanjel, postavil sa na čelo verných anjelov, ktorí sa s láskou a poslušnosťou k Bohu vinuli a bojoval s Luciferom, ktorý sa premenil na draka (satana) a so svojimi prívržencami proti dobrým anjelom sa postavil. Michal dorážal na čele verných anjelov s plamenným mečom a so štítom, na ktorom napísané bolo skvejúce sa jeho meno Michael, to jest: «Kto je ako Boh ?» I premohol Lucifera a jeho prívržencov. Sv. Ján, apoštol opisuje to víťazstvo týmito slovy (Zjav. 12; 2—12): «Michal a jeho anjeli bojovali s drakom; a drak bojoval a jeho anjeli; a nepremohli, ani nie je najdeno ich miesto viac na nebi. I hodený je ten drak veľký, starý had, ktorý menuje sa diabol a satanáš, ktorý svádza všetok okres sveta, a svrhnutý je na zem i jeho anjeli s ním svrhnutí sú. A počul som veľký hlas na nebi, hovoriaci: Teraz stalo sa spasenie a moc i kráľovstvo Boha nášho a moc Jeho Krista; lebo svrhnutý je žalobník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred tvárou Boha nášho, dňom i nocou. A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránka a pre slovo svojho svedoctva, a nemilovali životov svojich až ku smrti. Preto veseľte sa nebesia, a ktorí prebývate v nich. Beda zemi a moru lebo k vám sostúpil diabol, majúc hnev veľký, vediac, že krátky čas má.» Keď moci pekelné nebo viacej vydobyť nemôžu, zúria proti kráľovstvu Božiemu na zemi. V Starom Zákone bojovali proti židovskej synagóge, keď chceli odňať ľudstvu nádej na zasľúbeného Messiáša a vieru v jedného Boha. V Novom Zákone zúria zlí duchovia proti sv. cirkvi. Svätý Michal, archanjel bojoval v Starom Zákone proti moci Luciferovej od časov Adamových až do Machabejských. On strážil v raji s ohnivým mečom nad stromom života. Podľa svedoctva sv. Judáša, apoštola, bojoval sv. Michal s diablom, aby nebola ukradnutá mŕtvola Mojžišova a tým Israelskí ku modlárstvu svedení neboli. Sv. Michal tešil zúfalú Agar, vyslobodil Lóta od zahynutia v Sodome, troch mládencov z ohnivej pece. On pomáhal Josuovi pri dobytí Jericha, vyslobodil Daniela z tlamy levov a Židov zo zajatia Babylonského. Sv. Michal potrestal Heliodora, keď chcel zneuctiť svätyňu na Sione, zničil vojsko Assyrských, ktoré pravému Bohu sa rúhalo, potrestal pýchu Herodesovu, ktorý božskú úctu požadoval. I v Novom Zákone bojuje sv. Michal víťazne za sv. cirkev proti satanášovi. On polámal okovy sv. Petra v žalári a vyviedol ho na slobodu, zjavil sv. Jánovi budúce osudy sv. cirkvi, ktorú pekelné brány nepremôžu. V časoch antikristových bojovať bude sv. Michal, archanjel, víťazne nad mocou pekla, ako to zjavil Gabriel, archanjel (sila Božia) prorokovi Danielovi (Dan. 12;1): «V ten čas povstane Michal, knieža veľký, ktorý stojí za synov tvojho ľudu; i príde čas, jakého nebolo od tej doby, čo národy boly počuly až do tohoto času. A v ten čas spasený bude tvoj ľud, ktokoľvek nájdený bude zapísaný v knihe.»

Sv. Michal, archanjel, ustanovený je od Boha, aby prijímal duše ľudské, keď vykračujú z tohoto sveta a predvádzal ich pred súdnu stolicu spravodlivého Boha. On stráži nad dušami v poslednom boji, aby diabol nad nimi nevíťazil. Preto učí nás sv. cirkev, aby sme sa modlili: «Sv. Michale, archanjelu, opatruj nás v poslednom zápase, aby sme nezahynuli pri hroznom súde.» Za zomrelých modlieva sa sv. cirkev pri sv. omši: «Zástavník, sv. Michal, nech ti ich predstaví, aby im večné svetlo svietilo. A v litániách vzdycháme: «Sv. Michale, oroduj za nás.»

Zvelebovať a ctiť teda máme sv. Michala, archanjela, a učiť sa od neho pokoru, poslušnosť a odovzdanosť do vôle Božej Sv. Laurenc Justinian hovorí: «Nie darmo usiluje sa katolícka cirkev zvláštne ctiť sv. Michala, archanjela, lebo zná, že je určený od Boha za opravdivého ochranca, za všeobecného a ustavičného orodovníka a čo knieža anjelov ku prijímaniu vyvolených duší. Preto majú ho uznať všetci veriaci čo svojho pána a ochrancu, jeho zvelebovať a potešiť ho svojím svätým životom.

Sv. cirkev koná vlastne dnes slávnosť všetkých anjelov, sv. Michala ale stavia do popredia čo zvláštneho ochrancu svojho, a preto, že je pohlavárom všetkých anjelov, ako vodca a ich náčelné knieža.

Poučenie:

Sv. Michal je knieža anjelov. V knihe Tobiašovej udávajú sa siedmi duchovia, ktorí stoja blízko trónu Božieho; sú to archanjelovia, z ktorých nám sv. Písmo tri mená ich udáva: Michael, čo znamená toľko, ako «Kto je ako Boh ?» — Rafael, t. j. «Vyliečenie Božie a Gabriel, t. j. «Sila Boži. Slávnosť sv. Michala koná sa dnes, sv. Rafaela dňa 24. októbra a sv. Gabriela 16. marca. Okrem toho koná sv. cirkev každoročne slávnosť vždy v prvú nedeľu v mesiaci septembri sv. anjelov Strážcov a pripomína ľuďom dobrodenie ich ochrany. Boh stvoril anjelov pred vidomým svetom. Sv. Klemens Alexandrinský menuje ich preto «prvorodencami Božími a iný učiteľ cirkvi «živými obrazmi Božími. Oni sú čistí duchovia, naplnení čistou láskou k Bohu, oddanosťou a poslušnosťou spatrujú vždy tvár Božiu a shromaždení okolo Jeho trónu, tonú v mori blaženosti, chvália a zvelebujú ho podľa sv. Jána (Zjav. 4; 8.) bez prestania a prespevujú: «Svätý, Svätý, Svätý je Pán Boh všemohúci, ktorý bol, a ktorý je a ktorý prísť má (bude)! Pred trónom Najvyššieho skladajú v pokore svoje koruny a volajú: «Hoden si, Pane Bože náš, prijať slávu a česť i moc; lebo Ty stvoril si všetky veci a z Tvojej vôle boly a stvorená sú!» Meno anjel dostali čistí duchovia od služby, ktorú Bohu preukazujú s najväčšou radosťou; anjel znamená toľko čo posol a maľuje sa okrýdlený pre jeho ochotu v plnení vôle Božej, akoby letel. Boh vysiela anjelov (poslov), aby skrze nich zjavoval svoju vôľu, aby Jeho rozkazy a nariadenia uskutočňovali. O tom píše sv. Gregor Veľký: «Blahoslavení duchovia nebeskej vlasti sú síce vždy duchami, ale predsa nemôžu vždy menovanými byť anjelmi (poslami), pretože anjelmi (poslami) sú len vtedy, keď im niečo zvestovano býva. Tí, ktorí zvestujú veci menej dôležité, menujú sa anjelmi; tí, ktorí obstarávajú dôležitejšie veci, menujú sa archanjelmi (prvými anjelmi). Prorok Daniel udá nesčíselný počet anjelov (7; 10): «Tisícovia tisícov slúžili Jemu a desať tisíckrát stotisícov stáli pred Ním: súd zasadol a knihy sú otvorené.» Podľa sv. Otcov je deväť zástupov anjelských: Serafíni (horiaci láskou) predstavujú lásku Božiu, Cherubini majú hlboký pohľad do tajností Božích, Trónovia sú obrazmi majestátu Božieho, Panstvá zvestujú nižším Božie rozkazy, Sily slúžia k vyriadeniu divotvorných skutkov Božích, Mocnosti ochraňujú ľudí pred útokami pekla, Kniežatstvá majú pod ochranou jednotlivé krajiny zeme, Archanjelovia sú ochrancami národov a zvláštnych miest, Anjeli strážia jednotlivých ľudí.

Máme teda ctiť sv. anjelov a zvláštne sv. Michala, archanjela, čo vodcu nebeského vojska, ktorý najprv bojoval proti pyšnému Luciferovi a povzbudzoval i ostatných anjelov k vernosti naproti Bohu. Jeho pokora, poslušnosť a horlivosť za slávu Božiu povýšily ho v nebi nad ostatné zástupy anjelov. Sv. cirkev ho ctí čo zvláštneho svojho ochrancu a my veriaci máme ho vzývať vo všetkých nebezpečenstvách duše i tela, najmä v hodinku smrti. Založený je i spolok sv. Michala tým úmyslom, aby v našich bohopustých časoch pomáhalo sa hmotne prenasledovanej hlave svätej cirkvi, pápežovi, modlitbou a vedou vymohlo sa víťazstvo na jeho mocnú prímluvu nad antikristom nášho času. Buďme i my kresťania ako sv. Michal pokornými, poslušnými, horlivými pre slávu Božiu a hotovými ku každej obeti.

Modlitba:

Bože, ktorý úrady anjelov a ľudí v podivnom poriadku rozdávaš: popraj milostivé, aby život náš bol na zemi zachránený od tých, ktorí Teba v nebesiach každého času obkľučujú a obsluhujú. Skrze Pána nášho Ježiša Krista. Amen.