| ||||||
| Následkom hriechu prvých rodičov spáchaného v raji, všetci ľudia prichádzajú na svet v hriechu prvorodenom a zdedili i jeho následky. Áno, o všetkých ľuďoch platia slová sv. žalmistu Pána, kráľa Dávida (50, 7.): «Hľa, v neprávostiach počatý som a v hriechu počala ma matka moja!» Iba Panna Mária, pre zásluhy Pána Ježiša Krista, ktorého Matkou stať sa mala, hneď v prvom okamihu, keď bola počatá v živote matky svojej, sv. Anny, zvláštnou výsadou zachránená bola od poškvrny hriechu dedičného. V tomto učení sv. cirkvi obsahuje sa tajomstvo dnešnej slávnosti. Prv, než sv. cirkev vyhlásila toto učenie za článok viery a ustanovila dnešný sviatok, zachovala nám, a to po všetky veky, vznešené svedectvo o tejto spasiteľnej pravde, založenej na proroctvách starozákonných a na výpoveďach Nového Zákona. O tom svedčia nám sv. Otcovia cirkevní. Sv. Dionys Areopágsky, ktorý videl umierať preblahoslavenú Pannu Máriu, píše: «Ona je bez prirovnania, nad všetkých duchov nebeských najsvätejšia. Učený Origenes zo slov anjelských «milosti plná,» ktoré sa nikomu inému nepridávajú, uzaviera na nepoškvrnené počatie P. Márie a hovorí o nej: «Tej nedotkol sa jed hadov.» S v. Cyprián píše: «Nedopustila to spravodlivosť Božia, aby tá vyvolená nádoba znesvätená bola všeobecným úrazom.» Sv. Efrém Syrský volá: «Najčistejšia nepoškvrnená Panna Mária Božia a Kráľovná! Ty prevyšuješ všetkých obyvateľov nebeských, ty si jasnejšia nad blesk, čistejšia nad slnce, slávnejšia nad Cherubov a nad všetky sbory anjelské. Ty si nádej zúbožených, pomoc biednych a zarmútených, obrana kresťanov. Sv. Hieronym píše: «Mária je oblak, ktorý nebol nikdy v tme, ale vždy vo svetle. Sv. Ambróz hovorí: «Mária je ratolesť, na ktorej niet ani hluzy hriechu prvotného, ani kôry hriechu všedného. Svätý Augustín hovorí o Panne Márii, že už pre česť Božiu nemôže myslieť, aby hriech bol znesvätil svätyňu od Boha vyvolenú, keď píše: «Panna Mária je jediná, o ktorej z úctivosti naproti Pánovi nemá sa činiť žiadna zmienka, keď je reč o hriešnikoch. Svätý Bernard volá: «Ó Mária, ty si oslobodená od všetkého hriechu, i prvotného i osobného! A zase hovorí: «Panenstvo Márie bolo také, že pôvabou čistoty svojej svolala s neba Syna Božieho. Sv. Anzelm konečne vyvoláva: «Keď Boh zachránil od zkazy mnohých anjelov, do ktorej sa uvrhli mnohí z nich, či by bol zabudol zachrániť Matku Syna Svojho od tej zkázy, do ktorej uvrhol dedičný hriech celé pokolenie ľudské? Toto svedectvo sv. Otcov cirkevných potvrdila sv. cirkev, keď ustanovila, najprv čiastočne, naposledy všeobecne zasvätený sviatok nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie. Slávnosť nepoškvrneného počatia Panny Márie svätila sa, ako jej narodenie, hneď za časov apoštolských. Okolo roku 406 konala sa v cirkvi gréckej. Svätý Andrej slávil ju roku 550 na ostrove Krete. Cisár grécky Manuel Komnenus svätil ju r. 1143. Ale i v západnej cirkvi (latinskej) konaná bola už v ôsmom storočí. Svätý Anzelm, arcibiskup kanterburský (+ 1109), vrúcny ctiteľ Panny Márie, rozpráva nám, ako udomácnila sa táto slávnosť na Západe, menovite v Anglicku. Svätý opát Elfin či Celsin z Normandie v 11. storočí plavil sa na mori a bol v nebezpečenstve utonutia. V najväčšej úzkosti a biede obrátil sa s vrúcnou prosbou o pomoc k Panne Márii, tejto hviezde morskej. V strašnej búrke dostal pokynutie s hora, aby ustanovil v kláštore svojom slávnosť ku cti nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie, keď chce vyviaznuť z hroziaceho nebezpečenstva. Svätý opát složil sľub a bol zachránený. Keď šťastne navrátil sa do svojho kláštora, uviedol tam slávnosť dňa 8. decembra ku cti nepoškvrneného počatia Panny Márie a s ňou spojil hodinky o narodení prebl. Panny Márie, keď zmenil iba «slovo narodenie v slovo «počatie, ako mu to naložilo zjavenie na rozbúrenom mori. A táto slávnosť bola uvedená naskoro potom a rozširovala sa po celom Západe. Prvý za ním uviedol ju sv. Anzelm v arcibiskupstve svojom v Anglicku. A krátkym časom na to konala sa po všetkých biskupstvách vo Francúzsku. Roku 1284 uviedol ju v Paríži biskup Renoult ď Amblonieres. Keď roku 1439 zasedal všeobecný snem cirkevný v meste Bazele, bola táto slávnosť známa po celom Západe. Ale teprv pápež Sixtus IV. odobril ju prvý ako hlava svätej cirkvi roku 1479 a udelil plnomocné odpustky tým, ktorí budú prítomní na hodinkách a sv. omši v deň nepoškvrneného počatia Panny Márie. Všeobecne ustanovil túto slávnosť pápež sv. Pius V. Roku 1622 naložil pápež Gregor XI., aby táto slávnosť menovaná bola sviatkom nielen zasvätenia ale i nepoškvrneného počatia Panny Márie. Pápež Klemens IX. pridal ku tomuto sviatku oktávu. V Rakúsku-Uhorsku je teprv od roku 1629 zasväteným sviatkom. Všeobecné snemy cirkevné v Basilei a v Aviňone (Avignon) vyslovili sa za nepoškvrnené počatie prebl. Panny Márie. Snem Tridentský ustálil to učenie o hriechu prvorodenom, že hriech prvých ľudí, ktorým sa oni pokazili podľa tela i podľa duše, prechádza na všetkých ľudí a síce rozploďovaním a preto, že sa nachádza hneď na dieťati novonarodenom a vyslovil zreteľne, že «ohľadom hriechu prvorodeného v úmysle nemá vtiahnuť doňho i nepoškvrnenú Pannu Mariu.» Ale v tom ohľade odkazuje na nariadenie pápeža Sixta IV., podľa ktorého nepokládalo sa to za kacierstvo tým, ktorí to učenie za článok viery nedržali: malo ono, pokým hlava cirkvi určite sa nevysloví, zostať slobodnou mienkou. I nariadil, že opačná mienka nesmie učiť a zastávať sa ani slovom, ani písmom, ani verejne, ani súkromne. Medzitým vysoké školy (university) zaväzovaly sa sľubom, že obmýšľajú hájiť toto učenie o nepoškvrnenom počatí Panny Márie všetkou zbraňou učenosti kresťankej, a to vo Francúzsku, vo Španielsku, v Itálii a v iných krajinách sveta. Čím vrúcnejšie kresťania boli preniknutí pravdou o svätosti božskej a čím úprimnejšie verili v tajomstvo vtelenia Syna Božieho, tým horlivejšie ujímali sa učenia o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, rodičky Božej; lebo nemohli srovnať v mysli svojej, že by tá vyvolená, z ktorej najsvätejší Boh chcel prijať na Seba telo, mohla byť poškvrnená hriechom dedičným. To sa priečilo ich citu. Preto i rády cirkevné Benediktínov, Karthusiánov, Cistercitov, Premonstrátov, Augustínianov, Karmelítov, Minorítov, Kapucínov, Františkánov, Jezuitov, Redemptoristov šírili medzi ľuďom toto nábožné mienenie a s radostným srdcom oslavovaly toto tajomstvo. I bojovníci vyznávali túto vieru. Už od dávnych časov skvelý sa obrazy nepoškvrneného počatia prebl. Panny Márie na loďach, na brehoch morských i na zástavách. Panovníci, ako cisár Ferdinand III., Karol VIII., kráľ Ferdinand a Filip Španielský, dávali svedectvo tejto viere a oslavovali ju nádhernými chrámami. Ba i podvodný kupec arabský Mohamed, hrdopyšný bludár Luther a neverec Kalvín nemohli odpierať tejto pravde. V najnovšom čase osvedčila celá sv. cirkev svoju vieru v nepoškvrnené počatie prebl. Panny Márie jednohlasne skrze svojich biskupov. Svätý Otec Pius IX. povolal roku 1854 do Ríma na snem cirkevný všetkých biskupov a hodnostárov cirkevných, aby sa táto nábožná mienka povzniesla za zjavenie Božie, za článok viery (dogma). I sišli sa zákonní nástupcovia sv. apoštolov z celého sveta do Ríma; Sever i Juh, Východ i Západ kresťanský vyslal svojich biskupov, aby shromaždení okolo námestníka sv. Petra, to jedno telo cirkevné, verejne vyznali vieru v nepoškvrnené počatie prebl. Panny Márie. Dňa 8. decembra roku 1854 vo chráme vatikánskom shromaždili sa biskupi z celého sveta, i tisíce nábožného ľudu zo všetkých stavov a národov, ktorí z blízka i ďaleka boli priputovali. Začala sa.konať najsvätejšia obeta, pri ktorej spievané bolo sv. Evanjelium vo všetkých východných a západných rečiach od prítomných biskupov. Keď umíkla hudba a velebný spev, najstarší z biskupov, asi 90 ročný, pokorne a úctivé blížil sa k trónu, na ktorom sedel dvestopäťdesiatyôsmy nástupca sv. Petra, pápež Pius IX. a v mene shromaždených otcov cirkevných, v mene všetkých katolíkov predniesol vrúcnu prosbu, aby sv. Otec za článok viery vyhlásil nábožné mienenie sv. Otcov a učiteľov cirkevných, že preblahoslavená Panna Mária bola počatá bez poškvrny hriechu a na svet prišla bez hriechu dedičného. Sv. Otec povstal s trónu, kráčal k oltáru, padol na kolená a zaspieval: «Príď, ó Bože, Duchu svätý!» A dvadsaťpäť tisíc úst prítomných veriacich jednohlasne spievalo pieseň a vzývalo Ducha svätého. Po dokonanej modlitbe vstal sv. Otec, a so slzami radosti, ktoré padaly mu po lícach, povýšeným hlasom prečítal rozhodnutie snemu cirkevného, ktoré sa začína takto: «Nevysloviteľný Boh, ktorého cesty» atď. A keď bol vyvýšil vznešenú dôstojnosť preblahoslavenej Panny Márie i obšírne preukázal, čo verila sv. cirkev od najstarších časov o nepoškvrnenom počatí preblahoslavenej Panny, hovoril takto: «My teda, skladajúc najväčšiu dôveru v Boha, že prišiel príhodný čas, aby sme rozhodli učenie o nepoškvrnenom počatí Rodičky Božej, Panny Márie, ktoré výroky božské, velebné podanie či tradícia, ustavičný smysel cirkvi, obzvláštna jednomyseľnosť katolíckych biskupov s veriacim ľudom a znamenité činy a ustanovenia predchodcov našich prekrásne vysvetľujú a vyhlasujú; keď sme boli všetko toto pilnejšie rozvážili a vylievali ustavičné a horlivé modlitby k Bohu, ani najmenej sme nepochybovali najvyšším svojím úsudkom potvrdiť nepoškvrnené počatie tejto Panny, určiť ho, a tak vyhovieť najpobožnejším žiadosťam katolíckeho sveta a pobožnosti našej k tejto najsvätejšej Panne, a spolu v nej samej i jednorodeného Pána nášho Ježiša Krista vždy viac a viac velebiť, pretože všetka česť a chvála, ktorá sa preukazuje Márii, prechádza i na Syna. — A preto, keď sme nikdy neboli premeškali v poníženosti a pôste obetovať súkromné svoje i verejné modlitby cirkvi Bohu Otcu skrze Jeho Syna, aby ráčil spravovať a posilňovať milosťou Ducha svätého myseľ našu, a keď sme už boli na pomoc volali všetky zástupy nebeské a i Utešiteľa Ducha vrúcnym vzdychaním vzývali, z vnuknutia tohoto Ducha svätého, ku cti svätej a nerozdielnej Trojice, na česť a ozdobu Panny Bohorodičky, pre povýšenie viery katolíckej a pre rozmnoženie kresťanského náboženstva, mocou Pána nášho, Ježiša Krista, blahoslavených apoštolov Petra a Pavla, i našou vyhlasujeme, vyslovujeme: že učenie, ktoré obsahuje v sebe, že preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu počatia svojho bola zvláštnou milosťou a výnimkou od všemohúceho Boha z ohľadu zásluh Ježiša Krista, Spasiteľa pokolenia ľudského, zachovaná čistá od všetkej poškvrny viny prvorodenej, je od Boha zjavené, a preto, že sa má pevne veriť od všetkých veriacich. Prečo, keď by niektorí opovážili sa v srdci ink cítiť, ako je to rozsúdené od nás, čo nech odvráti Boh, tí nech vedia iste, že oni tým sami vynesúc súd na seba, utratili vieru a odpadli od jednoty cirkvi, a krom toho, keď by to, čo cítia v srdci slovom alebo písmom, alebo ktorýmkoľvek iným zovnútorným spôsobom opovážili sa vyjaviť, skrze tento skutok svoj hneď padajú pod pokuty, ustanovené právom.» A ďalej hovoril sv. Otec: «Naplnené sú ovšem ústa naše radosťou a jazyk náš plesaním, a vzdávame a budeme vždycky vzdávať najponíženejšie a najväčšie vďaky Ježišovi Kristu, Pánu nášmu, že obzvláštnym dobrodením Svojím poprial nám, ačpráve nehodným, túto česť a túto slávu a chválu vzdať a ustanoviť najsvätejšej Matke Svojej. Ale máme najistejšiu nádej a skladáme najpevnejšiu dôveru v tom, že najblahoslavenejšia Panna, ktorá celkom krásna a nepoškvrnená potrela jedovatú hlavu najukrutnejšieho hada, a priniesla spasenie svetu, ktorá súc slávou prorokov a apoštolov a cťou mučeníkov, radosťou a korunou všetkých svätých, ktorá súc najbezpečnejším útočišťom a najvernejšou pomocnicou všetkých postavených v nebezpečenstve, najmocnejšou prostredkyňou u jednorodeného Syna svojho a smieriteľkou celého okruhu zemského, najvýbornejšou oslavou a ozdobou i najpevnejšou ochranou sv. cirkvi vždycky znivočila všetky kacierstva a vytrhla pravoverné krajiny a národy z rozličných, i tých najväčších bied, i nás samých vyslobodila z toľkých nebezpečenství, nám hroziacich, ráči vykonať najsilnejším orodovaním svojím, aby sv. cirkev katolícka, po odstránení všetkých bludov, rozmáhala sa po celom svete so dňa na deň viac a viac, kvitla a panovala od mora až ku moru, a od rieky až ku končinám okruhu zeme, a aby úplne požívala pokoja, svornosti a slobody, aby hriešnici dosiahli odpustenie, nemocní uzdravenie, malomyseľní srdcom posilnenie, zarmútení potešenie, v nebezpečenstvách postavení pomoc, aby sa všetci, postavení v blude, po rozohnanej slepote rozumu vrátili na cestu pravdy a spravodlivosti, i aby bola jedna ovčiareň a jeden pastier.» A sv. Otec končil reč svoju: «Nech slyšia tieto naše slová všetci, najmilejší nám synovia katolíckej cirkvi, a nech s vrúcnejšou ešte pobožnosťou a láskou ctia, vzývajú, prosia najblahoslavenejšiu Rodičku Božiu, Pannu Máriu, bez poškvrny prvorodenej počatú, a nech sa utiekajú k tejto najsladšej Matke milosrdenstva a milosti v každom nebezpečenstve, úzkosti, potrebe, pochybnosti a strachu s úplnou dôverou. Nemáme sa zaiste obávať ničoho, nemáme zúfať nad ničím pod jej riadením, pod jej správou, pod jej ochranou, ktorá, chovajúc k nám srdce materské a pracujúc na spasení našom, stará sa o celé pokolenie ľudské, a ustanovená súc od Pána za Kráľovnú nebies i zeme a vyvýšená nad všetky sbory anjelov a rady svätých, stojí na pravici jednorodeného Syna svojho, Pána nášho, Ježiša Krista, a tak oroduje s prospechom za nás materskými svojimi prosbami, a čo hľadá, nachádza, lebo prímluva jej nemôže byť neplatná.» Po slávnom vyhlásení tohoto rozhodnutia vierozákonného vo veľchráme rímskom, zahrmely s anjelského hradu delá a na všetkých kostoloch zahučaly zvony a zvestovaly celému obyvateľstvu večného mesta Ríma veľkú radosť nad tým, čo sa konalo v chráme sv. Petra a Pavla. A tak po vyhlásení toho rozhodnutia všeobecného snemu cirkevného je článkom viery: že Panna Mária nezhrešila v Adamovi; že táto veľká svätá Panna nikdy, ani len na okamih nebola v móci diablovej; že spanilá jej duša s ohľadu na zásluhy Ježiša Krista zostala slobodná od hriechu dedičného; že jej duša prv, nežli by bola oživila posvätené jej telo, už bola posvätená od Boha, bola obdarovaná od Boha všetkými milosťami, darami, prednosťami, ako sa to i svedčilo na vyvolenú Pannu, ktorá sa mala stať opravdivou Rodičkou Božou. Aby táto viera v nepoškvrnené počatie prebl. Panny Márie vyznávaná bola pri každej príležitosti, ustanovila synoda ostrihomská roku 1858 a roku 1860, aby na konci litánií loretánskych doložily sa slová: «Kráľovná bez poškvrny hriechu prvotného počatá». I ustanovila tiež, aby, kde je reč v prísahe, ktorú kňazi do rúk biskupa svojho alebo svetskí katolíci pred kňazmi skladajú, o preblahoslavenej Panne Márii, doložily sa slová: «bez poškvrny hriechu prvotného počatá ». A na oslavu tohoto tajomstva zasvätený je i tento sviatok s oktávou. Celý katolícky svet plesá a raduje sa nad cťou a slávou Kráľovny a Matky svojej so svätou cirkvou, ktorá dnes v hodinkách svojich volá: «Požehnaná si ty, Panna Mária, od Pána Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi! Ty si sláva Jeruzalema, ty si radosť Israela, ty si česť ľudu svojho!» Lebo ako Judita starozákonná zvíťazila nad nepriateľom israelským krásou telesnou a zvelebovaná bola pre to tými slovami kráľom Joziášom a najvyšším kňazom Joakimom, podobne zvíťazila preblahoslavená Rodička Božia, Panna Mária, krásou duševnou nad nepriateľom celého ľudského pokolenia, diablom : lebo ona bola počatá v živote matky svojej, sv. Anny, bez poškvrny hriechu dedičného a zachovala sa čistou od každého hriechu po celý život. Preto pozdravil ju i anjel Boží, Gabriel: «Zdravas, milosti plná!» Poučenie: Keď nepoškvrnené počatie preblahoslavenej Panny Márie všeobecným snemom cirkevným za učenie viery bolo vyhlásené, začali kričať bludoverci a slobodomyseľníci: «Hľa, čo robí katolícka cirkev! Tvorí si nové články viery, aby ľud veril, čo sa predtým neučilo. Či mali pravdu nepriatelia cirkevní? Že nemali, videli sme vo výpoveďach sv. Otcov. Snem cirkevný nepodal nič nového kresťanskému ľudu, a ustálil voči bludárom len to, čo vždy všade od všetkých opravdivých katolíkov držané bolo za pravdu. Teda prečo sv. cirkev vyhlásila vtedy teprv tento článok viery? Na to odpovedajú nám dejiny sv. cirkvi. Od počiatku kresťanstva uznáva sa isté učenie za pravdu; odrazu začne niektorý bludár pochybovať o tejto pravde. Vtedy treba je, aby sv. cirkev označila istými slovami tú pravdu, určila jej smysel, vyhlásila ju za učenie sv. zjaveného náboženstva, a udala celému svetu rozdiel medzi svojím učením a zdaním bludárov. Keď bludár Arius učil mýlne o najsvätejšej Trojici Božej a chcel vysvetliť pomer Syna Božieho k Otcovi, a bohorúhave tvrdil, že Syn Boží, Pán Ježiš Kristus je len jednoduché stvorenie: tu sv. cirkev na všeobecnom sneme v Nicei roku 325 nútená bola brániť osobu Syna a slávne vyhlásila božstvo Kristovo, čo kresťanský ľud už dávno dobre znal. A tak sv. cirkev nerobila na sneme v Nicei žiaden nový článok viery. Roku 381 slávený bol druhý všeobecný snem cirkevný v Carihrade (Konštantinopoli). A prečo? Bludár Macedon učil, že Duch svätý je služobný tvor. Sv. cirkev nútená bola hájiť česť a slávu tretej osoby božskej, Ducha svätého; ona starú pravdu vyznačila jasnými, určitými slovami. V piatom storočí napadnutá bola česť Matky Kristovej, Panny Márie. Patriarcha carihradský, Nestor, zaujal sa bludárskeho kňaza, ktorý blúznil, že nikto Máriu nemenuje Bohorodičkou. Sv. cirkev svolala roku 431 tretí všeobecný snem do Efezu. Bezbožné učenie Nestorovo bolo zavrhnuté a sláva i česť Matky Božej obhájená a vyhlásená. Roku 451 svolaný bol štvrtý všeobecný snem cirkevný do Chalcedónu, na ktorý sa shromaždilo 630 biskupov. Prečo? Keď Nestor popieral dôstojnosť Panny Márie, Rodičky Božej, klesol v úsudku svojom i ohľadom samého Pána Ježiša. Istý Eutyches v zápale horlivosti svojej proti bludárovi zabehol tak, že učil v osobe Ježiša Krista len jednu priradenosť. Snem cirkevný zavrhol nový blud Eutychesov a vyslovil, že Pán Ježiš je Boh a Človek. Či tu bolo niečo nového vynesené? Veď pravoverní kresťania vždy verili v Syna Božieho, ktorý ako Človek narodil sa z Panny Márie, aby spasil svet! Podobne vždy sv. cirkev pokračovala v oči bludárom na snemoch svojich: v Tridente označila učenie apoštolské proti bludárom Lutherovi, Cvinglovi, Kalvínovi atd, v Ríme roku 1858 dňa 8. decembra vyhlásila proti bludárom učenie o nepoškvrnenom počatí prebl. Panny Márie za zjavenie Božie. Veď či v Efeze roku 431 shromaždení biskupi pod najvyššou hlavou cirkvi považovali Pannu Máriu za hriešne zneuctenú, keď jej ochránili meno Bohorodičky? Či nespočíva v slove Matka, Rodička Syna Božieho Krista, že ona, ktorá počala Ježiša Krista a porodila ho, i sama svätá, od každého hriechu čistá bola? Sv. Ján Damascenský za sv. Otcami Ignácom, Athanásom, Basiliom, Hieronymom atď. hovorí: «Boh dal Panne Márii také telo a takú dušu, ako prislušalo tej, ktorá mala prijať Boha do svojho Iona.» A tak sv. cirkev koná iba úrad svoj, keď označuje prísne učenie apoštolské, Kristove. Veď On riekol apoštolom a plnomocným ich nástupníkom: «Amen, pravím vám, čokoľvek sviažete na zemi, bude sviazané i na nebi; a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané i na nebi.» A zase: «Ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Utešiteľa, aby s vami zostával na veky, Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo Ho nevidí, ani Ho nezná; ale vy Ho poznáte, lebo zostane u vás a bude u vás ... A keď príde ten Duch pravdy, naučí vás všetku pravdu.» A konečne, zabezpečil vierohodnosť námestníkov svojich na zemi apoštolov a biskupov: «Idúc, učte všetky národy, učte ich zachovávať všetko, čokoľvek prikázal som vám; a hľa, Ja s vami som po všetky dni až do skonania sveta». Takouto mocou opatril Kristus Pán Svoju cirkev, keď jej dal úlohu pre spásu všetkých ľudí po všetky časy. Kresťania, sv. cirkev chce v tento slávnostný deň, aby sme vzdávali vrúcné vďaky nebeskému Otcu, že nepoškvrneným počatím prebl. Panny Márie započalo sa vykúpenie naše, aby sme nasledovali Bohorodičku v čistote a nevinnosti srdca, aby sme ju vzývali, že by na jej prímluvu dal nám Boh milosti Svojej. Sv. Epifanius, biskup na ostrove Cypre, volal niekedy v tento posvätný deň: «Skrze teba, ó svätá Panno, narodil sa Spasiteľ, vyzdvihnuté bolo nepriateľstvo; skrze teba darovaný bol svetu nebeský pokoj; skrze teba osvietené boly hranice zeme, premenení boli ľudia na anjelov, stali sa priateľmi Božími, sluhami a synami Božími; skrze teba odôstojnení boli ľudia, že stali sa súdruhami anjelov, a žili s nimi v dôvernom obcovaní; skrze teba prenášaná býva nebeská múdrosť zo zeme do neba; skrze teba dosiahli ľudia dôveru v Boha Najvyššieho; skrze teba svietil kríž po celej zemi, na ktorom pnel Pán náš, Ježiš Kristus, Syn tvoj; skrze teba smrť bola zmiernená; skrze teba porúcaly sa oltáry bôžkov, a potom prijaté boly učenia nebeské; skrze teba poznávame jednorodeného Syna Božieho, ktorého si ty, ó najsvätejšia Panno, porodila na svet, Pána nášho, Ježiša Krista, ktorému klaňajú sa všetci anjelia a ľudia!» A sv. Bonaventura hovorí o nepoškvrnenej Panne Márii: «Mária je najčistejšia hviezda, lebo žila veľmi čistotné; najbohatšia na papršleky hviezda, keď zasiela papršleky svoje až do večnosti; najužitočnejšia hviezda, pretože ukazuje cestu ku bráne otčiny.» A sv. Bernard hovorí: «Ja viem, ó Mária, že nemožno, aby zahynul niektorý sluha tvoj; hľa, to je základ úfania môjho!» Modlitba: Ó Bože, ktorý si skrze nepoškvrnené počatie blahoslavenej Panny Márie, Synovi Svojmu, Ježišovi Kristovi, hodný príbytok pripraviť ráčil: popraj nám tej milosti, aby sme i my na tele i na duši neporušení sa zachovali, a tým niekedy k Tebe sa dostali. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen. |