Našiel som služobníka svojho Dávida, olejom svojím svätým som ho pomazal, aby s ním bola moja ruka a moje rameno posilňovalo ho. Neoklame ho nepriateľ a syn nepravosti mu neuškodí. Spravodlivý sťa palma bude prekvitať, sťa libanonský céder košatieť.
Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom. Pevne ho bude držať moja ruka a posilňovať moje rameno. Nezaskočí ho nepriateľ, ani zlosyn ho nepokorí. Spravodlivý sťa palma zakvitne a vyrastie sťa céder z Libanonu.
Našiel som Davida, svojho služobníka, svojím svätým olejom som ho pomazal.[1] (I. Kráľ. 16, 13; Sk. ap. 13, 22.) Preto bude mu pomáhať moja ruka: a rameno moje bude dávať mu posilu. Nič neprevedie nepriateľ proti nemu, a syn neprávosti mu viac neuškodí. ...no spravodlivý bude kvitnúť ako palma: a ako céder na Libane sa rozmáhať.[2]
[1] Keď Dávid prijal prisľúbenie (II. Sam., 7.), bol už pomazaný. Pomazanie bolo výrazom Božieho povolania a obrazom udelenej moci.
[2] Hriešnici zahynú v krátkosti ako tráva, ale spravodliví budú trvať ako zelenajúce sa cedry.