Nedeľa IV. Adventná

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.


Keď sa časy splnili, keď mocná rímska ríša objala celý známy kultúrny svet, za časov Tibéria, prišla vhodná chvíľa pre Božie plány, prišla chvíľa spasiť človeka. Všetko je v Božích plánoch. Tým my ťažko porozumieme, lebo žijeme len roky, sotva nazrieme do toho, čo bolo, a o tom, čo bude, nevieme nič. Aj ku mne sa dostáva slovo Pánovo, jeho výzva aby som pripravil svoju dušu. Je to dnes posledná výzva pred Vianocami. Neviem, čo je o mne v Božích plánoch, ale jedno viem, že musím využiť každú chvíľu, v ktorej sa slovo Pánovo ku mne dostáva, v meditácii, vo svedomí, v spomienkach, v nepríjemných prekvapeniach, v sklamaniach.

Moja duša pohrúžená do víru tohto sveta, do každodennej práce, nemajúca času na vhĺbenie, na modlitby, rozptýlená úmorom žitia a plytkosťou zábavy, táto moja duša je — akoby vyschýnajúca púšť. A zneje hlas volajúceho na púšti, hlas Spasiteľov: Priprav cestu! Všetko jedno, čo som sa učil, aké mám postavenie, aký plat, aké zamestnanie. Na tom nezáleží. Ani na chudobe alebo na bohatstve. Dušu svoju musím pripraviť. Svoje pudové nízkosti vyrovnať, znížiť svoju spupnosť, ktorou sa chcem na druhom vyvŕšiť. Uznať, že ten kopec, na ktorý ma postavili štúdiá, veda a každodenné noviny, je primalým horizontom, z ktorého sa nedá spravovať ľudský život. Priznať sa k tomu, čo som si krivého myslel, povedal a robil. Napraviť. A hlavne opustiť tú hrboľatú cestu necharakternosti, cestu bez pevného svetonázoru, to žitie zo dňa na deň len pre žalúdok a pre pobavenie: raz sem, raz tam, podľa nálady a spoločnosti. Voliť si treba rovnú cestu k spáse. Toto duševné preporodenie je jediným slávnym zakončením adventu.