Nedeľa IV. po Turícach

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Bolo to hneď na začiatku Ježišovej verejnej činnosti, keď bohatým rybolovom ukázal Petrovi dôležitosť jeho budúceho povolania; spravovať loďku Cirkvi a loviť ľudí. Jednoduchý rybár z blízkeho Kafarnaumu, Šimon, ktorého Ježiš pomenoval skalou, Petrom, vybral sa večer so svojimi druhmi k jazeru na rybolov. Celú noc, keď je najvýhodnejší čas na rybárčenie, nič nechytili. Ráno prišiel Majster, učil z loďky ľudí a potom sa stal zázrak. Nie preto, aby sa ľudia čudovali, ale aby Petrova prostá rybárska ideológia prevrátila sa v základoch, aby sa jeho horizont aspoň v tušení rozšíril na budúcnosť. Pred jeho duševnými očami sa vynárajú kontúry ohromného mora pestrého sveta, a on na ňom ako lovec ľudí. Pápeži pokladajú ešte aj dnes lodičku Petrovu za úradný symbol Cirkvi a najvážnejšie listiny pečatia prsteňom rybára „annulo piscatoris“. Celá úspešná správa Cirkvi katolíckej zrkadlí sa v tomto evanjeliu. Spravovanie sa deje z príkazu Kristovho i pri všetkej ťažkosti priviesť ľudí k duševnému životu. „Na Tvoje slovo...“ Kristus je s pápežom, preto jeho činnosť musí byť úspešná a požehnaná. A nie je sám, má svojich verných druhov v spravovaní toľkých duší. Pokora Petrova, ktorou uznával svoju hriešnosť, povýšila ho na najvyššie miesto, a jeho nekonečná dôvera v Ježiša zaistila mu úspech a požehnanie.

Teším sa zo srdca, že patrím do tejto Cirkvi, ktorú Peter spravoval po prvý raz. Vidím veľkú prácu Ríma, aby boli ľudia spasení, ku Kristovi privedení; vidím ten tichý, ale pritom zázračný rybolov, vidím Cirkev na hlbine vekov, na výške svojho Kristom určeného povolania. To ma utvrdzuje v mojej vernosti a láske voči Cirkvi, voči Rímu, voči pápežovi. Som katolík.

Všetka iná práca v Cirkvi, apoštolovanie kňazov a laikov, závisí od toho, či sa koná na príkaz Kristov, v jeho intenciách. Osobné chúťky a osobné ciele nie sú Kristove ciele, preto na konci sú škodlivé pre Cirkev. Pre Ježiša získavame, a nie pre seba. Kto v práci v Cirkvi má pred sebou osobné úspechy, je zradcom veci. Práca v Cirkvi závisí aj od toho, či sa koná na hlbine, či ľudia, kňazi, muži a ženy sú duševne hlboko založení, či čerpajú svoje sily z Krista, z Eucharistie, z modlitby. Práca v Cirkvi závisí aj od toho, či ju nekazí a nenivočí malicherná žiarlivosť jednotlivcov. Peter si povolal druhov, ináč by sa bola sieť roztrhla a práca by bola bývala zmarená. Treba sa tešiť, keď mnohí pracujú, ba treba povolať ľudí do práce. Kto chce všetko sám vykonať, kto pre akúsi duševnú nízkosť žiarli na prácu iných, ba prekáža jej, kto skritizuje úspech iných len preto, že ho nedosiahol sám, ten je nie na hlbine, toho sieť sa trhá, ten je zradcom Cirkvi, zradcom Ježiša.