Nedeľa V. po Turícach

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

U Ježiša nestačí len navonok zachovávať zákon a predpisy, on vidí hlbšie, do srdca. Starozákonné predpisy boli tiež len také vonkajšie veci, ktoré sa prísne zachovávali, ale vodcovia ľudu vo svojom srdci boli skazení a plní nešľachetných citov. Učeník Kristov musí mať väčšiu, hojnejšiu, už v srdci koreniacu spravodlivosť, ináč nemá čo hľadať v kráľovstve Božom, v duševnej to sfére Kristovej. Nový zákon priniesol posolstvo Kristovo, jeho evanjelium, a toto posolstvo pretvorí srdcia a duše, zreformuje zmýšľanie, a nielen litery zákona. Zákon a srdce, to sú dve rozličné veci. Kto vyhovie zákonu, môže byť jednoduchým otrokom, ktorý sa bojí trestu. Kto vyhovie srdcu, a to Srdcu Ježišovmu, ten má lásku, kresťanské zmýšľanie, kráľovstvo Božie vo svojej duši.

Kristus je prísny. Najmä čo sa týka dobrého spolunažívania s ľuďmi, lebo to pokladá za podstatu svojho učenia. Aby si nikto nemyslel, že pritom, keď sa jeduje, keď nevie odpúšťať, keď má hnevy, keď nadáva, keď upodozrieva, keď osočuje, môže byť dobrým kresťanom. Tu ide Ježiš do najjemnejších odtienkov. Zákon trestá toho, kto zabije, alebo ublíži telesne inému. Kristus, a po ňom každý kresťan, musí odsúdiť už aj toho, kto sa hnevá na iného. Tobôž je odsúdeniahodný ten, kto ohovára blížneho svojho, ubližuje mu na cti, a nadáva mu. A kto sa natoľko dotkne cti brata svojho, že ho ponižuje pred inými a uráža ho, ten si zasluhuje práve najväčší trest. Zmýšľanie naše musí byť pokojamilovné, netreba myslieť o nikom zlé, ale s láskou treba hľadieť na každého a pomáhať mu telesne i duševne. Kristus by chcel v nás vypestovať vnútorný cit pre obcovanie svätých, kde niet nedorozumenia a hnevu.

I ja sa obetujem, chodievam na omšu, na prijímanie. Treba dať pozor, aby som sa nezjavil pred Bohom v stave stáleho hnevu. Aká to urážka pre Ježiša, obetovať mu srdce zlé, zlostné, jedovaté, hnevlivé, ktoré len odsudzuje, ohovára, robí intrigy a teší sa, keď hnevníka stihne nepríjemnosť. Aká to bezočivosť ísť na sväté prijímanie, prijať Ježiša, ktorý je sama láska, a mať pritom nezmierlivé srdce, nespratnú náturu, ktorá sa nevie zniesť s nikým. Katolík neosočuje, nepovie poznámky, ktoré škodia inému, hľadá pokoj, nie je farizejom, ktorý sa boji len litery zákona, katolík má v srdci cit spravodlivosti Kristovej.