Nedeľa VI. po Turícach

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.


O prvom zázračnom rozmnožení chleba sme čítali v evanjeliu na štvrtú pôstnu nedeľu. Ježiš robí ten zázrak aj po druhý raz. Tým sa ešte lepšie vyostruje obraz Kristov, ktorý sa stará o ľudí. Katolicizmus je náboženstvom pre tento život, kde žijú ľudia hladní, ktorí bez jedla, bez bývania, bez šatenia stratia svoju ľudskú dôstojnosť. Ježiš najlepšie pozná všetky biedy a krízy človeka, a ľúto mu ho je. Chce mu pomáhať, aby neustal na ceste do večnosti. Katolicizmus je aj sociálnou náukou, ktorá prakticky rieši spoločenské problémy tým, že vštepuje do sŕdc cit Kristov k blížnemu, cit spokojného spolužitia a cit obetavej lásky. To je ten veľký zázrak Kristov, ktorý aj dnes najlepšie rozdeľuje chlieb a ostatné majetky, potrebné pre život.

Musím sa pričiniť, aby spravodlivosť Kristova, a najmä jeho láska a súcit k spolublížnym stali sa smernicami verejného života. Pri rozmnožovaní chleba nevidíme ani triednej pýchy, ani triedneho boja, ale jednoducho spoločnosť ľudí, ktorí poslúchajú Krista. Počúvajú a poslúchajú. Týmto sa dáva rovnako ten istý chlieb, tá istá duševná a telesná potrava. Bez výnimky, bez ohľadu na národnosť, vek alebo spoločenskú triedu, bez ohľadu na to, či ide o mužov alebo o ženy. Toto solidárne spolunažívanie ľudí, táto opravdivá Kristova spoločenská náuka sa musí uplatniť v spoločnosti, v mestách, v obciach, v celom štáte. Tá náuka, ktorá platí rovnako pre všetkých a ktorá kladie rovnakú váhu na duševný a telesný pokrm, dáva jednako možnosť hmotnému a nábožnému vývoju. Keď sa my inteligenti nebudeme o to pričiňovať, bude Kristus cudzí práve tam, kde sa o všetkom rozhoduje. Musím v sebe vytvoriť kresťanskú dušu, ale potom musím túto dušu aj navonok uplatniť, musím mať lásku voči tomu národu, ktorému patrím a ktorý tiež má nároky na Kristove slová a na život, Kristovými zásadami spravovaný.

Aj ja si zabezpečujem každodenný chlebíček. Pracujem za seba a za svojich. Niekedy sú ťažkosti, starosti. Mám úfnosť v Bohu, mám nádej v Kristovi. Keď pracujem v jeho duchu, postará sa o mňa a o mojich, aby sme neustali na ceste života, veď nás miluje a vyslyší našu modlitbu: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes ...“