V tých dňoch prišiel Eliáš do Bersaby, ktorá patrí Judsku, nechal svojho sluhu tam, sám však išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod jalovec, žiadal si zomrieť a hovoril: Teraz je už dosť, Pane, vezmi môj život, veď som ja nie lepší, než moji otcovia. Ľahol si a usnul (pod jalovcom). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal: Vezmi a jedz! Pozrel sa, a hla, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody. Jedol, pil a zase zaspal. I prišiel anjel Pánov druhý raz, dotkol sa ho a povedal: Vstaň, jedz, lebo cesta je priveľká. Vstal a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horebu.
On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!“ Ľahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vezmi a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.
Preto bál sa Eliáš[1], a sobral sa a odišiel, kde ho vôľa niesla:[2] a prišiel do Bersabee v Judstve a tam prepustil svojho služobníka. A šiel na púšť cestou jedného dňa. A keď tam prišiel a sadol si pod jednou borievkou, žiadal si smrť[3] a riekol: Dosť mám, Pane, vezmi môj život: lebo ani ja nie som lepší od mojich otcov. A ľahol si a usnul v tôni tej borievky: a hľa, dotknul sa ho anjel Pánov a riekol mu: Vstaň a jedz. A keď sa poobzeral, pri jeho hlave podpopolný chlieb[4] a nádoba vody: nuž jedol a pil a opäť usnul. A anjel Pánov navrátil sa po druhé a dotkol sa ho a riekol: Vstaň a jedz: lebo máš ešte dlhú cestu pred sebou. A vstal, jedol a pil a šiel v sile toho pokrmu za štyridsať dní a štyridsať nocí až na Božiu horu Horeb.
[1] Tak hľa, dopustí Pán Boh niekedy aj na vyvolených svojich malomyseľnosť, aby sa tým väčšmi spoliehali na neho a na jeho mocnú milosť.
[2] Hebr.: Pre zachovanie svojho života.
[3] Poneváč Eliáš videl, že náboženstvo je opovrhované, modloslužobníctvo sa šíri, že mu Jezabel o život hrá, nenie divu, že si žiadal od Boha smrť, jestliže je to aj jeho vôľa.
[4] Chlieb na uhlí pečený. Tento pokrm bol v jeho účinkoch obrazom najsv. sviatosti. (Paschas).