Za onoho času odpovedal Ježišovi jeden zo zástupu: Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, majúceho nemého ducha, ktorý ním lomcuje, kdekoľvek ho popadne, i penia sa mu ústa, škrípe zubami a schne. Požiadal som tvojich učeníkov, aby toho (ducha) vyhnali, ale tí nemohli. - Vtedy sa ozval a hovoril im: Ó, neveriace pokolenie, dokiaľže mám byť s vami? Dokiaľže vás mám trpieť? Priveďte ho ku mne! Priviedli ho teda. A keď duch uvidel (Ježiša), hneď zalomcoval (chlapcom), takže padol na zem, váľal sa po ne) a penily sa mu ústa. Opýtal sa (Ježiš) jeho otca: Od akého času sa mu to stáva? Odpovedal mu: Od detstva, a často ho vrhá do ohňa i do vody, aby ho zahubil. No ak len niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám! Ježiš mu povedal: Ak môžeš? Všetko je možné tomu, kto verí! Otec chlapcov, slzami zaliaty, hneď hlasite zvolal: Verím, Pane, pomôž mojej nedôvere! Keď Ježiš videl, že sa zástup sbiera, pohrozil nečistému duchu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem, vyjdi z neho a už nikdy viac doň nevchádzaj! Tu vykríkol, veľmi ním zalomcoval a vyšiel (z neho). Chlapec ostal ako mŕtvy, takže si mnohí vraveli, že zomrel. Ale Ježiš ho chytil za ruku, zodvihol ho, a (chlapec) vstal. Keď potom (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho opýtali: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? Odpovedal im: Tento druh nedá sa vyhnať ničím iným, iba modlitbou a pôstom.
On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“ Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“ I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“ A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“ Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“ Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“
A ktosi zo zástupu odpovedal a riekol: Učiteľu, priviedol som k tebe svojho syna, majúceho nemého ducha [T. j. diabla, ktorý ho posadol a spravil nemým, ba dostal i padúcu nemoc (zrácu, zrádnika), prečo ho sv. Matúš nazýva i mesačníkom, dľa všeobecnej mienky, jako by táto nemoc súvisela s obehom mesiaca.], ktorý, kdekoľvek ho popadne, sráža ho, až peny mu idú, a škrípe zubmi a schne. [Z toho všetkého vysvitá, jaký zlostný bol ten diabol.] I riekol som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. [Pre nedostatok viery, jako so strany učeníkov, tak i so strany chlapcovho otca, jako to vysvitá z nasledujúceho verša.] Ktorý odpovedal im a riekol: O, pokolenie neveriace, dokiaľže budem s vami? dokedy vás budem trpieť?: Priveďte ho ku mne. I priviedli ho. A jako ho uzrel, hneď ho duch pobúril, a srazený na zem váľal sa a penil. Tu pýtal sa jeho otca: Jak dávno je tomu, čo sa mu to prihodilo? [Spasiteľ: vedel, kedy sa mu to prihodilo, a tak nepýtal sa to pre seba, ale pre tých, ktorí boli okolo neho.] A on riekol: Od detinstva. A mnohokrát vrhol ho do ohňa i do vody, aby ho zahubil; ale jak môžeš niečo, spômôž nám a smiluj sa nad nami. A Ježiš mu riekol: Ak môžeš veriť, všetko je možné veriacemu. A hneď zvolal otec chlapcov a so slzami riekol: Verím, Pane, spomôž mojej nevere! [Upevni moju slabú vieru, doplň, čo sa jej nedostáva, aby dokonalou bola.] A keď videl Ježiš sbiehajúci sa zástup, pohrozil nečistému duchu a riekol mu: Hluchý a nemý duchu, ja ti prikazujem, vyjdi z neho, a nevchádzaj už viacej do neho. Tedy vykrikujúc, veľmi ho sem a tam hádzal a vyšiel z neho; až zostal ako mŕtvy, tak že mnohí povedali, že umrel. Ale Ježiš chytil ho za ruku a pozdvihol ho; i vstal. A keď vošiel do domu, jeho učeníci pýtali sa ho potajomne: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? I riekol im: Tento druh nedá sa vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom. [Čím je horší stav obsadlého, tým väčšia pobožnosť vyžaduje sa so stránky obsadlého a vyháňača.]