Za onoho času ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby jedol s ním. Vošiel do farizejovho domu a zaujal miesto. A tu, žena, (známa) v meste ako hriešnica, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, stala si vzadu pri jeho nohách, slzami mu začala máčať nohy a utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala mu nohy a natierala ich masťou. Keď to videl farizej, ktorý ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, istotne by vedel, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka. Lebo je hriešnica. Ježiš mu odpovedal: Šimon, mám ti niečo povedať. On povedal: Učiteľ, ho-vor. Ktorýsi veriteľ mal dvoch dlžníkov: jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali z Čoho zaplatiť dlžobu, odpustil ju obom. Ktorý z nich ho teda bude viac milovať? Šimon odpovedal: Myslím, že ten, ktorému viac odpustil. Ale on mu povedal: Správne súdiš. Tu sa obrátil k žene a vravel Šimonovi: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, ale nedal si mi vody na nohy; no táto tu mi svojimi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi poutierala. Nepobozkal si ma; no táto, odkedy som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nenatrel; no táto drahou masťou nohy mi natrela. Preto ti vravím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mi veľkú lásku prejavila. Komu sa však menej odpúšťa, menšiu lásku prejavuje. Jej však povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy! Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Ktože je tento, že aj hriechy odpúšťa? Ale on povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji!
Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
I prosil ho ktorýsi z farizejov, aby jedol u neho. A vošiel do domu farizejovho a uložil sa. [Na Východe stolovalo sa ležiačky a s bosými nohami, lebo hneď, ako do domu vkročili, vyzuli si obuv. Farizej tento menoval sa Šimon.] A hľa, žena, ktorá bola v meste hriešnicou [Kto bola táto žena? Niektorí latinskí vykladatelia sv. Písma, domnievajú sa, že to bola Mária Magdaléna, a táto zase že je totožná s Máriou, sestrou Martinou. Ale títo sú na veľkom omyle, lebo toto sú tri rozdielne ženy. Toto bola mienka gréckych svätých otcov, ako Origena, sv. Jána Zlatoústeho atď. Ba ešte i latinskí sv. otcovia poukazujú na túto možnosť, ako na pr. sv. Jarolim, sv. Ambróz, ktorý Máriu Magdalénu pripočituje k pannám, ba i sám sv. Augustín sa zdá byť tejto mienky. A správne; lebo dvakrát pomazali P. Ježiša, a síce ponajprv ešte pred sťatím sv. Jána Krstiteľa v Galilejsku v dome farizeja Šimona, o čom sa rozpráva v tomto odseku u sv. Lukáša, a kde ho pomazala žena, ktorá bola známa v celom meste jako verejná hriešnica. Po druhé pomazala ho Maria, sestra Lazárova a Martina, a tá ho pomazala pred samým umučením, teda hodne neskoršie, a pomazala ho v Judsku v Betánii blízo Jeruzalema. A tak Mária, sestra Lazara a Marty nie je totožná s tou hriešnicou, ktorá pomazala nohy P. Ježišovi v Galilejsku. A od týchto celkom rozdieľna je Mária Magdaléna. Že Mária Magdaléna nie je totožná s Máriou, sestrou Lazára a Marty, to vysvitá z toho, že Mária Magdaléna bola z Galilejska, jako nám to evanjelisti dosvedčujú, pravdepodobne z mestečka Magdaly, odkiaľ dostala i svoje meno Mária Magdalenská; kdežto Mária, sestra Lazarova, bola z Judska z Betánie. Avšak Mária Magdaléna nie je totožná ani s tou ženou, ktorá pomazala P. Ježiša v dome farizeja Šimona, lebo Spasiteľ túto hriešnicu poslal domov, kdežto Mária Magdaléna už prvšie nasledovala Spasiteľa. Verejnú hriešnicu nechcel mať vo svojom sprievode, aby ho nepomlúvali a neosočovali, ale prijal služby Magdalenine, lebo táto bola síce posadlá zlým duchom, poneváč o nej sv. Lukáš hovorí, že vyšlo z nej sedem diabolství, ale táto sotva mohla byť a sotva i bola verejná hriešnica, kedže nik by si nezačal ľúbostný pomer s takou biednou stvorou. Z čoho všetkého nasleduje, že je vo sv. Písme reč o troch ženských. A tak asi isté je, že Mária, sestra Lazarova, tá, ktorá si vyvolila najlepšiu čiastku, ktorá jej nebude odňatá, bola čistá, bezúhonná panna. Podobne pannou mohla byť i Mária Magdaléna, jako to tvrdí aj sv. Ambróz, tak že Spasiteľ ju osvobodil len od posadnutia zlým duchom. A konečne tretia žena, o ktorej je tu reč a ktorej meno je neznáme — azda ešte žila vtedy, keď sv. Lukáš písal toto evanjelium, a preto nechcel vypísať jej meno, keď bola taká zlá.], jako zvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovnicu [T. j. nádobu z alabastra. Alabaster je biely a drahý kameň.] s masťou, a stala si zo zadu u jeho nôh [V gréčtine je pridané: plačúca.] počala slzami máčať mu nohy a utierala ich vlasmi svojej hlavy, a bozkávala mu nohy a masťou mazala. Keď to videl farizej, ktorý ho bol pozval, povedal sám u seba a riekol: Keby tento bol prorokom, vedel by zaiste, kto a jaká je to žena, ktorá sa ho dotýka; lebo je hriešnica. Tu Ježiš ho oslovil a riekol mn: Šimone, mám ti niečo povedať. A on riekol: Učiteľu, povedz. Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov: jeden bol mu dlžen päťsto desiatnikov [Asi 420 korún.], a druhý päťdesiat. [42 korún] Keď nemali odkiaľ zaplatiť, odpustil im obom. Ktorýže ho teda viac miluje? [Od ktorého zasluhuje a môže očakávať väčšiu lásku?] Odpovedal Šimon a riekol: Myslím, že ten, ktorému viac odpustil. A on mu riekol: Dobre si súdil. Tu obrátil sa k žene a riekol Šimonovi: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vody na nohy; kdežto táto slzami zmáčala mi nohy a svojimi vlasmi utierala. [Na Východe nosili na nohách len krpce, bez onuciek, pričom sa nohy zaprášily, a preto, keď prišiel hosť, podali mú v nádobe vodu; aby si umyl nohy.] Nedal si mi bozku [U Židov bozk platil k pozdravu, a preto Židia sa často bozkávali, a bolo to znakom priateľstva, a úcty.], kdežto táto, odkedy vstúpila, neprestala mi bozkávať nohy. Nepomazal si mi hlavu olejom [Židia radi upotrebovali voňavé oleje a mastili si mimi hlavu. A niekomu pomastiť hlavu voňavým olejom pokladalo sa za úctu.]: kdežto táto masťou pomazala mi nohy. Preto ti povedám: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. No komu sa menej odpúšťa, menej miluje. [Náuka z tohoto podobenstva je tá, že láska je príčinou odpustenia, a odpustenie je zase novou príčinou väčšej lásky. Táto žena preukázala Spasiteľovi veľkú lásku, preto sa jej odpustily mnohé hriechy; ale ona potom ešte viac milovala Spasiteľa pre jeho milosrdenstvo. Kto svoje hriechy oľutuje z dokonalej lásky k Bohu, tomu ich P. Boh odpúšťa ihneď, prv než by sa z nich vyspovedal; ale povinnosť vyspovedať sa z nich zostane, lebo je to prikázanie Božie.] I riekol jej: Odpúšťajú sa ti hriechy. Tu počali tí, ktorí spolu stolovali, u seba hovoriť: Kto je tento, že i hriechy odpúšťa? On však riekol žene: Tvoja viera ti pomohla [Vyššie sa pripisovalo odpustenie láske, tu sa pripisuje viere; to je nie protimluva, lež poučenie, že pravá láska je len tam, kde je pravá viera, a naopak.]; iď v pokoji. [Ovocie hriechu je nepokoj a strach, ovocie pokánia a odpustenia pokoj a radosť Ducha sv.]