V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia a nech ho chvália v zbore starších.^[1] Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.^[2]

^[1] Oslava má byť verejná v "zhromaždeniach… v zbore starších", t.j. na verejnom mieste pri bránach mesta, kde sa schádzavali starší mesta a kde obyčajne rozsudzovali sporné otázky (Rút 4,1 n.).
^[2] Týmito slovami prisľubuje Ježiš Šimonovi najvyšší úrad v Cirkvi. Nové Šimonovo meno bude Skala (po aramejsky Kéfá, po grécky Pétros), Peter. Je to meno úradu, ktorý má Šimon zastávať v budúcej, Kristom založenej Cirkvi. Na tomto Petrovom úrade Ježiš postaví svoju Cirkev akoby na skale. Odovzdanie kľúčov od domu alebo mesta znamenalo odovzdanie moci (právo otvárať a zatvárať, vpúšťať a vylučovať). Najvyššia Petrova moc zahrňuje v sebe moc kľúčov, moc viazať a rozväzovať, čo obrazne označuje skutočnú úplnú a najvyššiu právomoc a autoritu v Cirkvi. Po svojom vzkriesení Kristus svoj prísľub splnil a odovzdal Petrovi najvyšší úrad v Cirkvi (Jn 21, 15–17).

A nech ho vyvyšujú v shromaždení ľudu: a v zasadnutí starcov nech ho chvála. Nech oslavujú Pána pre milosrdenstva jeho, a pre zázraky jeho medzi synami ľudskými! A ja ti povedám, že ty si Peter^[1], a na túto skalu vystavím svoju cirkev, a brány pekelné^[2] ju nepremôžu.

^[1] Peter je slovo grécke = Kéfas aramaiské, po slovensky: Skala.
^[2] Brána je najsilnejšou čiastkou pevnosti, a tu stojí namiesto celého hradu; teda: mocnosti pekelné. Týmito slovami Kristus, ustanovil ho za hlavu cirkvi, tak že po jeho smrti hlavou cirkvi bývajú jeho nástupci na biskupstve rímskom.