Sv. Agatha, panna a mučenica

(5. 2.)
In: Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 1. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907.


Medzi tisícami oslávených, ktorí ako hviezdy s oblohy nebeskej priateľsky nás pozdravujú, usmieva sa nám dnes zvlášte jedna panna anjelskej čistoty; na hlave má venec z červených ruží a bielu laliu v ruke.

Táto svätá pochádzala niekedy zo šľachtického rodu v Sicílii, meno jej je Agatha. Pobožní jej rodičia vyučovali ju v spasonosnej náuke Ježiša Krista, predovšetkým na srdce jej kladúc, že pôvabnosť a krása telesná sú lživé a márne, že len bázeň Božia je pravá ozdoba panny; že radosti a pôžitky svetské chytro pomíňajú rovne kvietku, keď ho odtrhneme, zvädne; že nie statky pozemské, lež šľachetné vlastnosti ducha a srdca sú opravdivé poklady života. V takýchto zásadách vychované zkvetalo dievča v dokonalú pannu, ako anjel v tichej domácnosti.

Veľká však a zriedkavá dokonalosť neostáva skrytá; papršleky jej svetlosti dostávajú sa voľky nevoľky na vonok, najmä, keď spojená je s krásou a bohatstvom; a Agatha bola krásna a bohatá. Ako včely kvetúcu ružu v záhrade obletujú a radostným bzučaním ju pozdravujúc, hľadia sa jej srdcu zblížiť, tak sa hrnuli i lživí zbožnovatelia k pôvabnej panne: avšak nadarmo, Agatha nemala pre lásku pozemskú žiadneho srdca, ona sa s telom i dušou zasvätila Bohu a plná lásky k Ježišu nemala inej túžby, ako panenský život obetovať za Ženícha svojho nebeského. Tejto milosti sa jej i vskutku dostalo.

Agatha meškala práve v meste Katane, keď roku 151. pohanský miestodržiteľ Quincián tam sa dostavil, aby nepriateľské rozkazy, ktoré bol cisár Decius proti kresťanom vydal, v skutok uviedol. Tu i sv. Agatha musela sa k súdu miestodržiteľa dostaviť. Ona tušila, že nastávajú jej ťažké trápenia a preto utiekala sa k Vykupiteľovi o pomoc, rieknuc: «Ježišu Kriste! najvyšší Pane všetkých vecí, Ty vidíš srdce moje, Ty vieš, čo od Teba žiadam, Tebe nech náleží všetko, čo som a čo mám. Ty si mojím pastierom a ja tvojou ovečkou, posilni mňa z nebies, abych v svätom boji za česť mena Tvojho nepodľahla, lež zvíťazila nad diablom. Quincián všetko vynaložil, aby krásnu, vznešenú a bohatú pannu prinútil, aby s ním do stavu manželského vstúpila; lež čistá nevesta Pána odporovala všetkému sľubovaniu a vyhrážaniu. I odovzdal ju necudnej jednej žene, nazdávajúc sa, že tá oblomí jej myseľ. Hrozné boly trápenia a pokušenia, aké Agatha v dome tejto ženy znášať musela, dôverujúc však v pomoc svojho milého Vykupiteľa, všetko premohla.

V nádeji svojej sklamaný miestodržiteľ dal opäť pannu pred súdnu stolicu priviesť. Tu pýtal sa jej: «Jakého si stavu? Ona odpovedala: «Som slobodná a zo stavu šľachtického. «Či sa teda nehanbíš chovať sa a žiť ako otrokyňa? tázal sa jej ďalej. «Ja som dievka Ježiša Krista odvetila panna, «tomuto slúžiť, je panovať, jeho služba je pravá sloboda, v jeho službách nalezáme nepominuteľné hodnosti, nebeské poklady a večné spasenie. «Či my teda nie sme slobodní, odvetil miestodržiteľ, «ktorí ctíme bohov nesmrteľných ?» «Ako by si ty mohol byť slobodným, ktorý slúžiš bezživotným modlám a predávaš peklu dušu svoju ?» odpovedala Agatha. Nad touto odpoveďou rozľútený miestodržiteľ dal ju poličkovať a do žalára odviesť.

S veselou tvárou vkročila Agatha do žalára a padnúc na kolená, vrúcne prosila Boha, aby ju posilnil v nastávajúcom jej ukrutnom boji. Na druhý deň predviedli ju opäť pred miestodržiteľa, ktorý na ňu volal: «K čomu si sa odhodlala? Čo je tvoja spása? «Spása moja je Kristus, odvetila Agatha. «Jak dlho budeš ešte strvávať na svojom pošetilom úmysle ?» osopil sa na ňu miestodržiteľ. «Iď a obetuj bohom, lebo ináč muky polárnu tvoje údy a tvoju tvrdošijnosť; oheň a plameň zmäkčia tvoje zatvrdlé srdce, pohľad ukrutnej smrti zatrasie tvojimi kosťami, tak že na kolenách prosiť budeš o život. «Nie», odpovedala oduševnená panna, «železo a okovy pripútajú ma pevnejšie ku Kristu, oheň a plameň roznieťa len viacej lásku moju k Nemu, pohľad smrti povýši túžbu moju po Nom; všemohúci a milosrdný Boh bude pomocníkom a potešiteľom mojím.

Vzteklý miestodržiteľ dal ju natiahnuť na škripec a ukrutne mučiť. Tu roztiahnutá na všetkých údoch trpela najukrutnejšie muky; v očiach k nebu obrátených perlily sa veľké slzy bolesti, bľadé perný hýbaly sa v tichej modlitbe, ale žiaden hlas, žiaden vzdych ponosov nezdvihol sa z kľúčených ňadier. Týmto objavom rozlostený miestodržiteľ dal ju k stĺpu priviazať a, óh ukrutnosť! panenské jej prsia odrezať. Tvár panny zardela sa nad touto neľudskosťou, v šľachetnej rozhorčenosti zvolala: «Bezbožný ukrutníku, či si nikdy nespočíval na prsiach matky, či ťa hyena kojila, že sa opovažuješ toto učiniť slabej žene? Večný Bože, nech bude teda pokaličené telo moje, veď ono obnovené a oslávené povstane z mŕtvych.»

Krvou zaliata a na smrť umučená, donesená bola sv. mučenica zpiatky do žalára; ukrutný tyran nedovolil rany jej obviazať a tie sa predsa zahojily; nebeský lekár ale nalial balzamu do zkrvácaných jej pŕs, posilnil a k novému životu priviedol trpiacu. Tu miestodržiteľ znovu na služobnicu Pána doliehať počal, aby sa kresťanstva odriekla, a keď všetko jeho vyhrážanie zostalo marné, rozkázal telo jej na novo trhať, po žeravom uhlí váľať a potom zas do žalára vsadiť. Tu sa vrhla šľachetná trpiteľka na kolená a sopnúc strýznené ruky svoje, modlila sa k Bohu: «Bože všemohúci! Tebe ďakujem, Ty si mňa miloval, Ty si mňa zkúšal, ó vezmi mňa ku Sebe v nebesia»; a domodliac sa, vypustila ducha svojho. Toto sa stalo dňa 5. februára r. 251.

Poučenie.

Najväčšia šľachetnosť záleží v tom, keď Kristu slúžime; áno Kristu slúžiť znamená toľko, čo panovať. Toto povedala sv. Agatha tyranovi, ktorý sa jej z toho posmieval, že sa nazývala služobnicou Krista. Pravdu mala sv. Agatha, lebo kto sa odovzdal službe Kristovej, t. j., kto uznal márnosť pozemských vecí; kto sa naučil odriekať sa statkov a rozkoší tohoto sveta; kto skracuje svoje náruživosti a plný dôvery oddal sa do náručia Ježišovho, ten v skutku je slobodný a trebárs by aj okovy nosiť musel; ten je skutočným šľachticom a mocnejším než kráľ, hoc by nosil len obecnú halenu a býval v drevenej chalupe. Sloboda je len jedna, sloboda totiž od jarma hriechu a náruživosti, ako tiež len jedno šľachtictvo je: život totiž svätý a cnostný. Kráľ, bohatier, človek z rodu vysokého, zmietaný náruživosťami, oddaný ctižiadosti, panovitosti, lakomstvu, smilstvu, je otrokom, preto že ho hriech tiahne za sebou, lebo ako Spasiteľ praví: « Kto slúži hriechu, otrokom je hriechu, pravda ale oslobodí vás.»

Drahý čitateľu! ohliadni sa kolom seba a pováž, ako bohatí a svetskí ľudia plní sú nepokoja a starosti; ako zmietajú ich jejich náruživosti, hneď zas ľahkomyselní, s rozkoší sa vrhajú do rozkoší; majú všetko, čo si ich srdce zažiada a predsa nie sú tak šťastliví, ako mnohí zcela jednoduchý a prostý kresťan, bez bohatstva a rozkoší, ktorý, keď aj slúži, vždy je veselej a pokojnej mysli, lebo neväzí v okovách hriešnej navyklosti. Preto, dušo kresťanská, po tejto slobode, po tomto šľachtictve túž, ktoré jedine platnosť má pred Bohom. Varuj sa hriechu, márnosti a rozkoší svetských, nasleduj Krista a nájdeš tu na zemi neskalený, vnútorný pokoj, po smrti však večne panovať budeš s Kristom.

Modlitba.

O Ježišu! Ty si mojím pánom a kráľom, Tebe chcem slúžiť a Teba nasledovať; popraj mi len milosti, abych roztrhal okovy svojich hriechov a tým stal sa účastným slobody dietok Božích. Amen.