Sv. Maurus, opát

(15. 1.)
In: Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 1. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907.


V najdivokejších horách talianských žil roku 500 po narodení Pána nábožný muž, aby spasil dušu svoju a i telo budúcemu vzkrieseniu od všelikého porušenia zachoval. Život viedol prísny, ustavične trvajúc na modlitbách, pôstoch a rozjímaní o nebeských veciach. O nedlho vypátralo ho tu oko pastierov, ktorí s dobytkom svojím tade sa preháňali. Povesť o jeho svätosti a láskavosti, jakou s nimi obcoval, rozniesla sa široko-ďaleko.

Prichádzali k nemu ľudia chudobní i bohatí, ktorí útočište u neho hľadali a seba i majetok obetovať chceli Bohu. Iní zas, nemohúc rozlúčiť sa so svetom, doviedli k nemu synkov svojich, aby ich vychoval v duchu nábožnom. Muž tento bol svätý Benedikt, zakladateľ rádu Benediktínov. Roku 522 doviedol k nemu rímský šľachtic Eutichius svojho 12 ročného synáčka Maura, aby ho vyučil a vychoval. V duchovnom živote zbehlý učiteľ hľadel najsamprv z útleho srdca mladučkého učeníka vykoreniť prameň všetkej zkazy, sebeckú totiž hlavatosť a nestálosť; čo sa mu natoľko pošťastilo, že medzi všetkými chovancami najviac si zamiloval Maura; lebo ten nasledoval príklad majstra svojeho vo všetkom: v pôste, v bdení, v znášaní obťažností, vo vytrvaní na modlitbách, v mlčaní, tak že ho sv. Benedikt viac od toho zdržovať, než k tomu napomínať musel. Týmto spôsobom stal sa po niekoľkých rokoch živým obrazom svojeho majstra, ktorý ho už nie viac ako chovanca, ale ako mladšieho brata miloval, a kedykoľvek k nováčkom, do kláštora vstupujúcim, reč držal, Maura im vo všetkom za príklad a vzor horlivosti predstavoval.

Raz za pekného letného rána, šiel Placidus, chovanec sv. Benedikta, na nízky breh blízkeho jazera pre vodu; v chlapčenskej nerozvažitosti stúpil niekoľko krokov do nespokojnej vody; vlny vzaly ho so sebou od brehu. Benedikt videl nebezpečie a volal na Maura, aby pribehol chytro na pomoc; Maurus neváhal; nemyslel na to, že nevie plávať, nemeral diaľku od brehu, ani hĺbku jazera — on mal len jednu myšlienku: pomôcť mu a zachrániť ho stoj čo stoj. Vrútil sa do prúdu a spiecha! vlnami jakoby po pevnej zemi, vytiahol ponoreného z vody a vyniesol ho pevným ramenom na breh. Len potom videl, čo urobil; studený mráz ho prejal, keď pomyslel na nebezpečie, v ktorom sa nachodil. I padol na kolená a vrúcne ďakoval Pánu, ktorý ho zázračným spôsobom zachránil.

Povesť o veľkej zbožnosti sv. Benedikta a reholníkov jeho niesla sa celým kresťanstvom; kňazi, kniežatá a biskupi ponáhľali sa rád tento uviesť do svojich krajín a biskupství. Tak aj biskup mesta Mansu vo Francúzsku požiadal Benedikta, aby mu niekoľko najschopnejších učeníkov svojich poslal, ktorí by aj Francúzsko učinili účastným veľkého požehnania, aké rád sv. Benedikta už vtedy talianskou zemou rozsieval. Benedikt určil k tejto úlohe miláčka svojho Maura, nad ktorým tak zrejme zjavila sa milosť božská a ktorý priam preto jedine hodil sa k ťažkému úradu v cudzej krajine, v ktorej mal zakladať štepnice kresťanskej viery, semeništia úcty božej a školy činnej lásky k blížnému : stavať kláštory ,otvárať priateľské útočistia oduševnosti za vieru Ježiša Krista.

Požehnaním svojho majstra, blahoželaním spolubratov sprevádzaný, Evangelium v ruke a sľub reholný v srdci, dal sa Maurus so štyrmi bratmi na ďalekú a obťažnú cestu. Keď roku 543 v mesiaci januári do Francúzska prišli, pobožný biskup, ktorý ich povolal, nebol už viac medzi živými, a jeho nástupca prijal ich velice chladno, temer odporne. Tu stáli úbohí bratia v cudzej krajine celkom opustení. Boh však pomohol im z tejto nesnádze.

Žil vtedy u dvora kráľovského znamenitý a bohatý pán, menom Florus, ktorého si kráľ Theodobert tak velice zamiloval, že mu všetko po vôli učinil.

Toho získal sv. Maurus svätému dielu svojemu. Florus bol muž velice pobožný, s celou horlivosťou podporoval reholníkov a daroval im rozsiahle pozemky v biskupstve Angerskom. Tu na brehu rieky Loary vystavil sv. Maurus vehlasný kláštor Glanfeuil a otvoril prvú školu reholnú. Účinkovanie Benediktínov dosiahlo tu všeobecného uznania, tak že i Florus so synom svojím Bertulfom vstúpil do ich rádu. Otec i syn v prítomnosti samého kráľa a mnohých veľmožov zeme francúzskej skladali sľuby reholné do rúk sv. opáta Maura.

Mocnár daroval kláštoru rozsiahle statky s mnohými poddanými, a mnoho vznešených mužov zrieklo sa márností svetských, aby v kláštore s piatimi italskými bratmi venovali sa nábožným skutkom kresťanským. Iní zas privádzali ta dietky svoje, aby tu príkladom boly vedené k životu nábožnému. O niekoľko rokov bývalo v kláštore Glanfeuilskom viac než 100 bratov a sv. Maurus dal sa zakladať kláštory i na iných miestach biskupstva a celého Francúzska po všetkých provinciách; z ďaleka pospiechali ľudia do Glanfeuilu, dielom aby osobne preukázali úctu sv. mužovi, ktorý za krátky čas veľké veci k sláve Cirkvi a k spaseniu veriacich učinil, dielom aby u neho v útrapách a biedach rozličných radu a pomoc hľadali alebo o divotvornú jeho prímluvu u Boha ho prosili. A on nemocných uzdravoval, utrápených potešoval, nevedomých poučoval, zúfajúcich k pokoju a hriešnych k spaseniu privádzal.

Sv. Maurus osematridsať rokov spravoval kláštor, ktorý bol svojou príčinlivosťou založil. Vo veku vysokom odovzdal správu jeho učeníkovi svojemu Bertulfovi a zamiloval sebe samotu, zaoberajúc sa len velikým krokom z časnosti do večnosti. Dva roky neskôr napadla ho zimnica, a keď tušil blízky koniec svoj, dal sa do kostola zaniesť, aby tu svätými sviatosťami zaopatrený bol. Potom sa položil na žínené rúcho kajúce a odovzdal dušu svoju Bohu 15. januára roku 583.

Poučenie.

Zo života sv. Maura učíme sa pravde, lež tým odhodlanejšie kráčali po nej. ktorá sa každého človeka týka. Maurus totižo stal sa svätým skrze príklad sv.Benedikta .Miláčik kráľa francúzskeho ,Florus ,stal sa poníženým reholníkom skrze príklad sv. Maura a zase syn Florov stal sa svätým, že ho zvolil Maurus za svojho nástupcu. A všetci tí ostatní reholníci, ktorí do tohoto rádu vstúpili, viedli tu život svätý. Skrze čo boli k tomuto pohnutí? Len skrze príklad druhých, ktorí ich predišli.

Príklady tiahnú; človek mnohokrát krátkym dobrým príkladom viacej dovede, než dlhou rečou. Príklad totiž je kázeň, ktorú aj sluha môže držať pánovi svojmu bez toho, žeby ho obrazil lebo mrzutosťou naplnil; je kázeň, ktorou i prostý, neučený kresťan komukoľvek môže do duše hovoriť; je kázeň, ktorou dietky na rodičov, poddaní na svojich predstavených môžu pôsobiť.

Chceš-li vedeť, čo je príklad dobrý ? Hľa! keď vedieš dobrý, cnostný život, osožíš nielen sám sebe, ale i všetkým, ktorí s tebou žijú. Prečo však osočujú zlí ľudia najradšej toho, kto je v skutku nábožný, prečo ho pomluvajú, jemu sa posmievajú ? Práve preto, že svedomie jejich dobrým príkladom znepokojované býva, a žeby príklad ten radi mali s očú. Dobrí však ľudia posilnení bývajú dobrým príkladom, by sa nedali sviesť s dobrej cesty,lež tým odhodlanejšie kráčali po nej.

Zvlášte mnoho záleží na dobrom pristal sa svätým skrze príklad sv. Benedikta, klade, máš-li okolo seba deti, alebo mladých ľudí. Pre týchto je dobrý príklad to, čo poníženým reholníkom skrze príklad sv. slniečko a tichý dáždik pre kvetúci strom a zelenú jarinu: potichúčky prináša on zdar a požehnanie dušiam mladistvým. Avšak daj pozor! bo to nie je dobrý príklad, keď sa dakto stavia, ako by bol pobožným a cnostným; to je pretváranie a pokrytstvo, na ktorom niet žiadneho požehnania; dobrý príklad musí byť úprimný. Musíš kresťansky jednať a mluviť, preto že tak skutočne myslíš a nie preto, že ten alebo onen na teba pozor dáva. Takéhoto dobrého príkladu, bohužiaľ! málo na svete. Mnoho sa mládeži káže slovom, ale málo príkladom. Aj ty sám obcuj len s cnostnými, abys dobrým príkladom ako na úslní zotavil a zohrial sa. Často mnohý na duši zdravý príkladom svojím vzkriesil mnohého na duši mŕtveho a nemocnému dopomohol k zdraviu!

Modlitba.

O Bože! ktorý si nás ľudí v spoločnosť spojil, aby sme jeden druhému dobrým príkladom predchádzali: popraj nám milosti, aby sme len s cnostnými obcovali a iným vždy svetlom dobrého príkladu svietili, skrze Pána našeho Ježiša Krista. Amen.