Obrátenie sv. Pavla

(25. 1.)
In: Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 1. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907.


A vchodu do Sýrskej púšti, šesť dní od Jeruzalema, leží, ako kvetúca záhrada v pieskovom mori, Damaskus, najstaršie a najkrajšie mesto Asie. Pre krásu jeho nazývajú Damaskus na Východe «mestom rajským»; kresťanom je ono pre jednu z najdôležitejších udalostí dejov cirkevných prepamätným. Tu totiž stalo sa obrátenie sv. Pavla.

Sv. Pavel narodil sa v Tarzu v Cilicii. Rodičia jeho boli Židia z pokolenia Benjamínovho. Menoval sa Šavel a bol občan rímský, pretože obyvatelia Tarzu mali všetci práva občanské. Otec jeho ako farizej určil syna svojho stavu učiteľskému. Šavel v svojom mladistvom veku učil sa preto najprv v svojej domovine, potom ale poslaný bol do Jeruzalema k slavnému učiteľovi Gamalielovi, spoluúdovi Vysokej rady. Tento ho vyučoval v zákone Mojžišovom; krom toho učil sa Šavel aj koberce tkať, ktorým remeslom sa pozdejšie živil, aby nikomu obťažným nebol. Ako prísny horliteľ za predpisy zákona, priznával sa ku strane farizeov, ktorí zákon až na najmenšiu písmenu zovnútorne zachovávali, pritom však boli najukrutnejšími odporcami Ježiša Krista a učedelníkov jeho. Ký div, že i mladý Šavel tou istou zúrivosťou nabraný, začal kresťanov prenasledovať.

Keď Židia v Jeruzaleme sv. Štefana jahňa kameňovali, prítomný bol aj Šavel a strážil vrchné rúcha kameňujúcich. Pri tomto však položený bol základ k jeho pozdejšiemu obráteniu sa, pretože sv. Štefan modlil sa pred smrťou za nepriateľov svojich, ako o tom sv. Augustín píše: «Cirkev by nemala Pavla, keby sa Štefan nebol modlil.» Šavlovi nebolo na tom dosť, že pri prenasledovaní kresťanov mohol na ich muky sa dívať, i sám vchádzal do ich príbytkov, vláčil z domov mužov, ženy a nevinné deti, oddávajúc ich súdu k bičovaniu. Nemal on srdca pre súcit, nie oka pre slzy, nie ucha pre žaloby veriacich. Zúrivosť jeho rozširovala všade náreky a samé meno jeho naplňovalo kresťanov strachom a hrúzou.

Aby kresťanstvo nielen v Jeruzaleme ale i v susednej Sýrii vyhubil, Šavel dal si vystaviť od Vysokej rady židovskej plnomocenstvo na synagógu v Damasku, žeby i tu kresťanov vyhľadal a v okovách do Jeruzalema priviedol. Tu však odbila hodina, v ktorú Božia shovievavosť na Šavlovi mala byť zjavená. Veď on nebol zúmyselným prenasledovateľom kresťanov; zápaľ za Mojžišov zákon ho zaslepil; on sa domnieval, že tým Bohu slúži, keď kresťanov prenasleduje. A preto sa smiloval Boh nad ním a učinil z odporca nádobu vyvolenia, najhorlivejšieho zvestovateľa a rozširovateľa mena Kristovho. Šavel už bol blízko Damasku, — bolo to práve o poludní, — tu rozlialo sa razom svetlo nebeské rovinou a z povetria zavznieval hlas: «Šavle, Šavle, prečo ma prenasleduješ ?» Šavel, jakoby streľou ranený, spadol s koňa svojho a tázal sa váhavo: «Kto si ty, o pane?» A Pán riekol jemu: «Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ!» Osmeliac sa na toto Šavel, pýtal sa ďalej: «Pane, čo chceš, aby som činil ?» A dostal za odpoveď: «Vstaň a iď do mesla, tam sa dozvieš, čo činil: máš.» Šavel vstal hore: lež keď oči otvoril, nevidel nikoho, bol slepý; svetlo nebeské, ktoré osvietilo jeho ducha, zatemnilo jeho oči telesné. Vedený súdruhmi, neprerieknuc ani slovíčka, vstúpil do mesta a prebýval tam v príbytku jedného Žida v ulici, ktorá sa podnes Dlhou ulicou nazýva, cez tri dni nedotknuv sa ani jedla a nápoja; duša jeho preplnená bola tou zázračnou udalosťou; nevidel pred sebou iného, než ono nebeské svetlo, neslyšal iného, než onen hlas a modlil sa k tomu, Jehož dovčuľka prenasledoval.

Býval však na ten čas v Damasku učeník Pána, menom Ananiáš. Tomuto sa zjavil Pán a povedal mu: «Ananiáš! Vstaň, iď do ulice, ktorá sa volá Dlhá a pýtaj sa v dome Judášovom na Savla z Tarzu: lebo hľa, on sa modlí. Zvolil som ho, aby zvestoval meno moje pohanom, kráľom a synom israelským. Chcem mu ukázať, jak mnoho bude museť znášať pre meno moje.» V tom okamžení videl Šavel v duchu, ako jeden muž k nemu pristúpil a ruky na neho vložil, aby opäť videl. Tu razom padlý jakoby lupinyzočúSavlových, on videl — videl čisté a jasne, že Starý Zákon splnil sa v Kristovi; a hneď vstal a bol pokrstený, a zo Šavla prenasledovateľa stal sa Pavel, apoštol Ježiša Krista. Ešte v ten samý deň chodil po modlitebňach židovských a začal verejne kázať, že Kristus, ktorého ukrižovali, »Syn Boží je.» Židia sa divili tomuto premeneniu, lež len skoro číhali po ňom pri všetkých bránach mesta; kresťania však spustili ho v koši s mestského múru. Tak sa vyslobodil sv. Pavel z Damasku, a na to hneď pospiechal do Jeruzalema, aby poznal Petra a iných apoštolov.

Poučenie.

V obrátení sv. Pavla dokázal Boh mohutnosť svojho smilovania a silu svojej milosti zrejmým spôsobom. Čím si toho zaslúžil Pavel, že z temnosti ducha ku skvelému svetlu povolaný, z hlbokej priepasti hriechu na najvyšší stupeň spasenia povýšený bol ? Veď sám vyznáva, že v hroznom zaslepení prenasledoval učenie Kristovo, že Spasiteľa za falošného, lživého proroka, učeníkov však jeho za zkazonosných buričov držal. A predsa najvzteklejší prenasledovateľ stal sa najhorlivejším hlásateľom Evanjelia. Čo spôsobilo túto zázračnú premenu ? Slobodné a neobmedzené smilovanie božské, zázračná moc milosti Božej, jedno slovo

Pána: «Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.» A kde hovorí slovo Pána, tam musí zanemeť každá ľudská vášeň. Preto premožený bol Šavel, srdce jeho pohnuté, temnosť jeho ducha rozptýlená; v útrobách jeho rozžal sa plameň lásky a preto volal ku všetkému odhodlaný: «Pane, čo chceš, aby som činil ?» Bola to otázka hlbokej tajnosti a znamenala toľko, že sv. Pavel trpeť a účinkovať mal za Spasiteľa toľko, koľko ešte doposiaľ netrpel a neúčinkoval nikto. A on, ako o tom skutky jeho svedčia, dostál slovu svojmu. Sotva bol pokrstený, nemal inej myšlienky a inej túžby viacej, ako Krista ukrižovaného; Kristus mu bol životom a láskou, túžbou a spasením: mohli ho pomluvať, preklínať, prenasledovať Židia, mohli ho nenávideť, posmievať sa mu a pred súd vliecť pohania, on si toho nevšímal; lebo nepatril viac sebe samému a tejto zemi, lež Kristu ukrižovanému v živote a v smrti.

Obrátenie sv. Pavla je obrátením pol sveta; preto aj cirkev povďačná slávi pamiatku tejto udalosti zázračnej. I bodaj by obrátenie apoštola sveta k úplnému obráteniu viedlo aj nás; bodaj by sme aj my, keď hlas Pána aj nad nami zavzneje, odhodlane zvolali: «Pane, čo chceš, aby som činil ?» K Pavlovi vravelo slovo Pána na hlas, k Ananiášovi po tichučký vo snách; aj ku nám vraví ono na hlas i po tichučký: Evanjeliumom a svedomím. Nasledujme tento hlas Pánov!

Modlitba.


O milosrdný Ježišu! ktorý si Svojou milosťou sv. Pavlovi dal sily, že dobrý boj bojoval: prispej i mne ku pomoci, abych svoje zlé náklonnosti, zvlášte pýchu a lásku ku svetu, zmužile premáhal, Tvoj kríž miloval a tak korunu slávy večnej dosiahnul. Amen.