| ||||||
| Z počiatku trinásteho stoletia ozývaly sa zo Španielska a z pobrežia Afrikánskeho srdcolomné náreky nesčíselných úbohých otrokov kresťanských, ktorí v zajatí neveriacich mohamedánov úpeli. Nie je pera, ktoré by biedu týchto úbohých opísať vstave bolo. Takmer nahí, na nohách ťažké okovy, musely pluh za sebou ťahať a v neznesiteľnom horkú na poli pracovať; trochu múky dostávalo sa im denne za pokrm a smradľavá voda bola ich nápojom; polohnilá slama a tvrdý kameň to bolo ich lôžkom a lebky zomrelých súdruhov slúžily im za nádoby k pitiu. Keď pre slabosť nevládali už viac pracovať, boli šľahaní, až z nich krv cícerky tiekla. Keď onemocneli, boli ponechaní svojemu osudu bez všetkej opatery, alebo hodení divým zverom za pokrm; keď sa sostarali, boli usmrtení. To najhoršie však bolo, že mohamedáni všetko vynaložili, aby otrokov kresťanských svätej viery pozbavili: najukrutnejšími mu-kami nútili ich k odpadnutiu. Počul o tom i Francúz, menom Peter, z rodiny šľachtických pánov z Nolasky, a ten biednym stavom otrokov pohnutý bol v najhlbších útrobách svojich. Bolo mu 29 rokov, keď si umienil celé svoje imanie vynaložiť na vyslobodenie úbohých otrokov. Keď sa touto myšlienkou zaobieral, zjavila sa mu 1. augusta 1219 v noci blahoslavená Panna Maria a povedala mu: Boh chce, aby si založil zvláštny rád mníšsky k vyslobodeniu zajatých. Peter nebol ľahkoverný a pretože sa obával, že klame sám seba, šiel na poradu k svojemu spovedelníkovi, Rajmundovi z Pennafortu. Spovedelník tento bol muž znamenitý a svätý. Ale ako sa zadivil, keď mu Rajmund oznámil, že sa aj jemu zjavila sv. Panna a naložila mu, aby Petrovi k jeho podniku chuti dodal. Odobrali sa teda oba ku kráľovi Arragonskému a celú túto záležitosť mu predniesli. Tu však dosiahlo ich podivenie toho najvyššieho stupňa; lebo im kráľ povedal, že blahoslavená Panna aj jemu sa zjavila a to isté mu sdelila. Súc teraz docela presvedčení, že je to vôľa Božia, dali sa do diela svätého. Arrogonský kráľ uprázdnil pre nový rád miestnosti vo svojom paláci a krom toho udelil i znamenitých darov k založeniu rádu. Peter sa teraz utiahol do nového príbytku v kráľovskom paláci, na čo hneď hrnulo sa k nemu mnoho pánov, ktorí s najväčšou ochotnosťou vstupovali do nového rádu. Sv. Rajmund obliekol sám Petra do rúcha rehoľného, vyhlásil ho za generála celého rádu a sostavil stanovy. Členovia tohoto rádu nosili rúcho biele s krížom, na prsiach vytkaným, a skladali krom sľubu chudoby, čistoty a poslušnosti ešte štvrtý, totiž: «že chcú svoju vlastnú osobu obetovať, keby to k vyslobodeniu otroka zo zajatia potrebné bolo.» Pretože sa počet reholníkov neustále zmáhal, kráľ Arragonský vystavil im krásny kláštor v meste Barcelone. Oni sbierali almužny, aby nimi vykupovali zajatých. Peter ale odchádzal na pobrežie Španielské, kde panovali mohamedáni, áno aj do Afriky sa po lodi púšťal, aby tam úbohým otrokom ku pomoci prispel, tešil ich a vyslobodzoval. Peter pri svojich prácach aj sám mnoho vystáť musel; raz upadol do zajatia, kde ho ako iných okovami spútali. Reholní bratia vyslobodili ho a on sa vrátil do Barcelony, kde pre zošlý vek složiť chcel úrad generála! ale bratia jeho, ktorí ho ctili a milovali ako otca, nechceli to dopustiť. Potom, keď už bol, rád svoj 31 rokov spravoval a mnoho tisíc zajatých vykúpil, uzrel i on deň vykúpenia nie síce zo zajatia neveriacich, ale z väzieb tela svojho. Cítiac, že odbíja posledná hodina účinlivého života jeho, dal shromaždiť reholných bratov okolo smrteľnej postele svojej a so slovami: «Blahorečiť chcem Pánu lebo poslal oslobodenie ľudu svojmu a ztvrdil smluvu svoju s nimi na veky,»vydal y tichosti ducha svojho, vo večer • vianočný, roku 1256. Poučenie. U nás, buď Bohu chvála, kresťania nemusia upeť v okovách otrockých u pohanov nachodia sa však pri tom aj u nás ľudia v okovách, väzni totiž, ktorí vo väzeniach trpeť musia za svoje prečiny. Modlime sa za týchto, aby Boh všemohúci vztiahol na nich milosrdné rameno svoje a Duch svätý aby osvietil mysle jejich, žeby pokánie činili za hriechy svoje. Krom toho povážme si, že zvlášte z chudobnejších mnoho ľudí nachodí sa v službe u nekresťanov, aspoň u nekatolíkov. Ač práve sluhovia a slúžky tieto nie sú otroci ,netrapia škody na tele alebo na majetku, v plnení svojich náboženských povinností bývajú predsa hatení, pretože nemôžu, ako sú povinní, pristupovať často ku sv. sviatosťam, zachovávať prikázanie pôstu, v nedeľu a vo sviatok slyšať omšu svätú; následkom čoho stávajú sa chladnými na proti svojmu náboženstvu a ľahko idú za obyčajom inoveriacich! Z tejto príčiny už za starých časov u nás v Uhorsku zakázané bolo Židom držať kresťanské dojky a slúžky, kresťanským ženám zakázané bolo pri pôrode potrebovať židovských báb; z tejto príčiny prísne nakladali predkovia naši katolíckym rodičom, aby dietky svoje bud do škôl, buď na remeslo ku nekatolíckym učiteľom alebo remeselníkom neposielali. (Cirkevný sjazd (synoda) Sabolčský z časov sv. Ludvika,10. hl. — Sjazd Ostrihomský z časov kráľa Kolomana a arcibiskupa Vavrinca, hl. 61.— Sjazd Trnavský r. 1629, hl. 9.) V najnovších časoch r. 1858 vydržiavaný sjazd Ostrihomský nakladá tiež prísne farárom, aby jak v kázňach, tak i v súkromných rozhovoroch napomínali veriacich, aby dietky svoje neposielali do škôl nekatolíckych a nedávali, ich do škôl k inoveriacim; tenže sjazd zakazuje tiež kresťanom do služby vstupovať k Židom a kresťanským matkám ku pôrodu volať židovské baby (hl. 9. §. 4.. — Povážiac preto nebezpečenstvo,v jakom nachodia sa z ohľadu na vieru ľudia, u nekatolíkov alebo u Židov slúžiaci; povážiac prísné nariadenia a ustanovenia cirkevné, hľadme dľa príkladu sv. Petra všetko vynaložiť, aby spolubratia a sestry naše v Ježišu Kristu podobnému nebezpečiu vystavené neboly. Modlitba, O božský Vykupiteľu môj, Ježišu Kriste! ktorý si za každú dušu, aby si ju od večnej záhuby vyslobodil, drahú krv Svoju vycediť ráčil, otvor mne a všetkým hriešnikom oči, aby sme záhubu hriechu poznali a k Tebe sa obrátili, ktorý si život a pravda. Amen. |