Poučenie o kántroch

Kántry sú tiež jednou zo starokresťanských pobožností. Prastarou obyčajou západného kresťanstva bol pôst v stredu a piatok (tzv. štáciový pôst). V stredu na odčinenie zrady Judášovej, v piatok na pamiatku Kristovej smrti. Tri razy do roka zachovávali tento pôst okázalejším spôsobom: na začiatku zimy, leta a jesene, na poďakovanie za úrodu oleja, pšenice a vína, troch posvätných hmôt. Rímski kresťania zaviedli tieto liturgické kajúce oslavy aj preto, lebo pohania výtržnosťami oslavovali žatvu olív, pšenice a hrozna (v júni žatva, v septembri vinobranie a v decembri siatie). Liekom bol pôst, spojený s ďakovnými pobožnosťami.

V Cirkvi sa preto zaviedly v týchže mesiacoch pôstne obnovné pobožnosti: k tomu neskoršie pripojili prosbu a vďaku za úrodu. Vplyvom starozákonného zvyku bola v 5. storočí pripojená aj 4. pôstna obnova, a to v marci.

Začiatok kántrových týždňov siaha až do 3. storočia a zaviedol ich asi pápež Kallistus (✝ 233). Pápež Lev Veľký pripojil k nim ešte jarné (✝ 461). Pápež Gelazius I. (✝ 496) vyznačil kántrové vigílie za dni svätení duchovných (ordinácií). Kántry trvajú tri dni: stredu, piatok a sobotu. Ideove vyvrchoľujú v sobotu. Sobotná omša vyznačuje sa šiestimi lekciami. Pravda, dnešná sobotná omša slávila sa v nedeľu ráno. Predchádzala ju vigília o 12 čítaniach; po každej mal pápež výklad (horníliu), potom veriaci zaspievali žalm (traktus) a pápež povedal kolektu (oráciu). Gregor Veľký (✝ 604), ktorý rád kázaval homílie, pretože chcel skrátiť vigíliu, aby získal čas na kázanie, zredukoval ich na šesť. Ponechal 12 lekcií len vo vigíliu veľkonočnú. Vigília sa preťahovala aj tým, že medzi jednotlivé čítania vsúvaly sa svätenia (ordinácie). Po kántrovej vigílii, ktorá sa skončila v nedeľu ráno, už nebolo omše. Veriaci vrátili sa domov odpočinúť si. A keď vigílie prestaly, omša aj s lekciami sa posunula na sobotu večer a konečne na sobotu ráno. Vtedy bolo treba i pre nedeľu sostaviť omšové texty. Stalo sa to obyčajne z textov stredy a opakovalo sa evanjelium soboty (napríklad v 4. nedeľu adventnú alebo v 2. nedeľu pôstnu). Štácie (bohoslužobné miesta) pre tri kántrové dni boly zvlášť ustálené a sú tie isté po celý rok. V stredu vo Veľkom chráme Panny Márie (s. Maria major), v piatok u dvanástich apoštolov (ad ss. duodecim Apostolos), v sobotu u sv. Petra (ad s. Petrum).

Kántry sa zachovávajú aj dnes. Majú charakter štvrťročnej duchovnej obnovy (rekolekcie). V stredu pri nohách Matky Božej sa zamyslíme nad svojím duševným stavom, piatok venujeme pokániu za hriechy minulého štvrťroka (chrám sv. apoštolov bol kedysi chrámom penitenciálnym), v sobotu si sostavíme plán pre nasledujúce obdobie. Nedeľa po kántrových dňoch nám ešte raz zopakúva v krátkosti myšlienky kántrového týždňa; tu sa všetci veriaci môžu zapojiť do obnovy.

Keďže sa cez kántry modlievali za požehnanie zeme, ktorá je rozdávateľkou zemských životných darov, spomenuli si i na rozdavačov tajomstiev Božích, čiže na kňazov, ktorí sú záhradníkmi, vysluhovateľmi sviatostí a tak ploditeľmi nadprirodzeného života milosti v dušiach; preto sa modlievali aj za nich, ba v kántrové dni, najmä v sobotu, boli svätení noví kňazi.

Preto sú na kántrové dni našou povinnosťou tri veci:

1. sebazapieranie, t. j. zdržovanie sa mäsa a postenia sa;
2. modliť sa za úrodu;
3. modliť sa za dobrých kňazov, veď k tomu nás povzbudzoval sám P. J ežiš slovami: Žatva je veľká, ale málo robotníkov. Proste Pána žatvy, aby poslal i horlivých a obetavých pracovníkov do svojej vinice.

Kántry sú štyri razy do roka, vždy v stredu, piatok a sobotu a spojené sú s cirkevným rokom:

1. prvý týždeň po sv. Lucii. t. j. po 13. dec., ako príprava na Vianoce;
2. prvý týždeň po Popolečnej strede, ako príprava na Veľkú noc;
3. hneď po Turícach, ako vďaka za vykúpenie a posvätenie;
4. prvý týždeň po Povýšení sv. Kríža, t. j. po 14. septembri, akoby vďaky na zakončenie cirkevného roku.

Slovo kántry by sa v slovenčine mohlo porovnať so slovom "kántriť", ničiť, lebo skutočne máme v sebe ničiť hriešne náruživostí, ukrižovať sa svetu a hriechu. Volajú sa aj suchými dňami, lebo kedysi naši otcovia strávili tieto dni ozaj na suchom chlebe a vode. Tiež sa volajú: Kvatembrovými dňami, čo je skrátené z latinského slova: Quattuor tempora, t. j. štyri ročné časy pôstne.