Nebývalo však výnimkou, že nie všetci veriaci vo všetkých krajinách mohli danú všeobecnú pôstnu disciplínu aj do dôsledkov dodržiavať – či už vôbec, alebo v konkrétnom čase, – a preto mohol od pôstu dišpenzovať pápež celú Cirkev, z prípadu na prípad zas biskupi svoje diecézy či fary a farári mohli dišpenzovať ojedinele svojich farníkov, ktorým boli povinní uložiť miesto dodržiavania pôstnej disciplíny vykonanie iného dobrého skutku či sebazaprenia.
Veriaci na Slovensku boli zbavení niektorých povinností všeobecnej pôstnej disciplíny z r. 1917 záväzných pre celú Cirkev zvláštnym pápežským dišpenzom.
Úkony pôstnej disciplíny, ktoré boli záväzné na Slovensku v súlade s týmto dišpenzom viď v priloženej tabuľke:
Hoci sme na Slovensku v tak mnohých prípadoch oslobodení od všeobecného zákona o cirkevnom pôste a zdržovaní sa mäsa, predsa niektorí sú ešte oslobodení:
a) od zdržovania sa mäsa v každý piatok, okrem Veľkého piatku, Popolcovej stredy, Štedrého dňa a Bielej soboty predpoludnia, a to:
- všetci veriaci, ktorí sa zdržujú v tých miestach, kde je jarmok, veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávia ako zasvätený sviatok svojho patróna alebo výročie posvätenia chrámu;
- všetci, ktorí sa zúčastnia na občerstvení z príležitosti pohrebu, teda na kare.
b) od zdržovania sa mäsitého pokrmu vždy, okrem Veľkého piatku (postiť sa však sú povinní):
- úradníci, robotníci v továrňach, v baniach, kameňolomoch a v horách, keď si so sebou obed prinášajú; poľnohospodárski robotníci v žatve a v mlatbe; robotníci na železniciach, lodiach a pltníci;
- žandári, financi, policajti i so svojimi rodinami;
- železničiari, električkári, šoféri a námorníci;
- tí, ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou a služobníctvom;
- cestujúci vlakom alebo iným spôsobom, či jedia v hostincoch alebo si so sebou nesú jedlo;
- všetci, ktorí sa stravujú v hostincoch, alebo si dávajú domov nosiť jedlo z hostincov alebo iných domov; hostinskí a ich rodiny;
- tí, ktorí bývajú a sa stravujú v rodinách, kde sa nepredkladajú pôstne jedlá (u inovercov);
- rodiny, v ktorých aspoň jeden člen je oslobodený od pôstu, alebo u ktorých sa stravujú vojaci;
- všetci, ktorí si pravidelne so sebou nosia obed;
- všetci vojaci;
c) chudobní, ktorí žijú z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa nemusia sa ani postiť, ani zdržovať sa mäsitého pokrmu. Postiť sa nie sú povinní ťažkopracujúci duševne i telesne.
Svätý Otec si však praje, aby sme sa dobrovoľne postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky. V tie dni, po ktoré sme oslobodení od všeobecného cirkevného zákona pôstneho, máme pôst nahrad modlitbou, dobrými skutkami, najmä almužnou.
Poznamenať treba, že sv. Otec pôstne nariadenia dosť často mení a to podľa rozličných ťažkostí čo do stravovania. Pôstne zákony sa vyhlasovali vždy v kostole v druhú nedeľu po Deviatniku (fašiangová nedeľa).
Úkony pôstnej disciplíny, ktoré boli záväzné na Slovensku v súlade s týmto dišpenzom viď v priloženej tabuľke:
Hoci sme na Slovensku v tak mnohých prípadoch oslobodení od všeobecného zákona o cirkevnom pôste a zdržovaní sa mäsa, predsa niektorí sú ešte oslobodení:a) od zdržovania sa mäsa v každý piatok, okrem Veľkého piatku, Popolcovej stredy, Štedrého dňa a Bielej soboty predpoludnia, a to:
- všetci veriaci, ktorí sa zdržujú v tých miestach, kde je jarmok, veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávia ako zasvätený sviatok svojho patróna alebo výročie posvätenia chrámu;
- všetci, ktorí sa zúčastnia na občerstvení z príležitosti pohrebu, teda na kare.
b) od zdržovania sa mäsitého pokrmu vždy, okrem Veľkého piatku (postiť sa však sú povinní):
- úradníci, robotníci v továrňach, v baniach, kameňolomoch a v horách, keď si so sebou obed prinášajú; poľnohospodárski robotníci v žatve a v mlatbe; robotníci na železniciach, lodiach a pltníci;
- žandári, financi, policajti i so svojimi rodinami;
- železničiari, električkári, šoféri a námorníci;
- tí, ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou a služobníctvom;
- cestujúci vlakom alebo iným spôsobom, či jedia v hostincoch alebo si so sebou nesú jedlo;
- všetci, ktorí sa stravujú v hostincoch, alebo si dávajú domov nosiť jedlo z hostincov alebo iných domov; hostinskí a ich rodiny;
- tí, ktorí bývajú a sa stravujú v rodinách, kde sa nepredkladajú pôstne jedlá (u inovercov);
- rodiny, v ktorých aspoň jeden člen je oslobodený od pôstu, alebo u ktorých sa stravujú vojaci;
- všetci, ktorí si pravidelne so sebou nosia obed;
- všetci vojaci;
c) chudobní, ktorí žijú z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa nemusia sa ani postiť, ani zdržovať sa mäsitého pokrmu. Postiť sa nie sú povinní ťažkopracujúci duševne i telesne.
Svätý Otec si však praje, aby sme sa dobrovoľne postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky. V tie dni, po ktoré sme oslobodení od všeobecného cirkevného zákona pôstneho, máme pôst nahrad modlitbou, dobrými skutkami, najmä almužnou.
Poznamenať treba, že sv. Otec pôstne nariadenia dosť často mení a to podľa rozličných ťažkostí čo do stravovania. Pôstne zákony sa vyhlasovali vždy v kostole v druhú nedeľu po Deviatniku (fašiangová nedeľa).