Sv. Jozefa, robotníka

(1. 5.)

V roku 1955 pápež Pius XII. ustanovil sviatok svätého Jozefa robotníka a nariadil, aby sa nová omša na počesť tohto svätca slúžila 1. mája. Tento deň nebol vybraný náhodou. Na 1. mája pripadá Prvý máj, komunistický štátny sviatok na počesť radikálnych robotníkov. Naproti tomu Svätý Otec vyhradil 1. máj na vzdanie úcty svätému Jozefovi a na obnovenie dôstojnosti práce. Cirkev chce, aby ľudia mali súkromné vlastníctvo, a aby si svojou prácou vydobyli dôstojné živobytie. Cirkev uznáva, že vďaka takémuto súkromnému vlastníctvu bude človek činorodý a usilovnejší. Práca tak získa dôstojnosť, akú jej prikladal svätý Jozef.

Svätý Jozef pracoval od skorého rána do neskorej noci vo svojej stolárskej dielni, kde opravoval stoly a staval police pre ľudí v Nazarete. Keď ho zavolali do Betlehema na sčítanie ľudu, zavrel svoju dielňu a vydal sa na cestu, i keď tým prišiel o pracovné dni a k tomu prislúchajúci zárobok. Keď mu anjel vo videní prikázal, aby sa ukryl v Egypte, poslúchol hlas z neba, hoci nasledujúcich päť rokov prišiel o ďalší zárobok. Počas tohto obdobia bolo pre neho nesmierne ťažké uživiť seba, svoju ženu a Božské dieťa. Jozef sa však nesťažoval, pretože táto cesta a tento pobyt boli Božou vôľou. Dnešný robotník, ktorý napodobňuje jeho vzor, sa nebude sťažovať na to, že v nedeľu a vo sviatok prišiel o zárobok, pretože tým, že v tieto dni zanecháva prácu, plní Božiu vôľu.

Neskúsený čitateľ, ktorý po prvýkrát číta Písmo v ľudovom jazyku, bezstarostne poznamená: „V Biblii sa málo hovorí o svätom Jozefovi.“ Iní, zrelší čitatelia, si uvedomujú, že najhlbšie pravdy sú tak často obsiahnuté v jadrných vetách. Svätý Matúš náhodne poznamenal, že Jozef bol spravodlivý muž. Aby bol človek spravodlivý, musí dodržiavať všetky prikázania, ktoré sa týkajú Boha, ako aj tie, ktoré sa týkajú človeka. Spravodlivý človek koná správne v Božích očiach raz a navždy. Povedať, že Jozef bol spravodlivý človek, stačí preto, že svätý pisateľ váži svoje slová, aj preto, že táto veta je taká hlboká. Henry J. Coleridge, SJ, v knihe Príprava na vtelenie píše:

„Sväté písmo je úžasné v tom, čo nám hovorí, a v spôsobe, akým nám to hovorí... Je úžasné v tom, ako sa zdá, že v niektorých veciach spája reč a mlčanie zároveň, keď čo najmenšími slovami a spôsobom, ktorý takmer uniká pozornosti, hovorí veci, ktoré majú veľmi hlboký a plný význam a vyjadrujú najdôležitejšie pravdy.“

Zdravý rozum pomáha študentovi pri formulovaní pravdivého obrazu o svätosti pestúna. Svätosť sa o druhého obtiera rovnako ako hriešnosť. Dieťa Ježiš nemohlo zhrešiť a jeho matka bola živá svätica. Svätosť Božského Dieťaťa a jeho Matky sa stala pre Jozefa „nákazlivá“. Ďalej, Boh, ktorý si vybral bezhriešnu Pannu, aby vychovávala Dieťa, by uvažoval len o svätom otcovi, ktorý by ich chránil. Boh mal na to moc a neurobil by menej.

Jeho moc príhovoru

V litániách ku všetkým svätým kresťania vzývajú pomoc Boha a svätých viac-menej v poradí ich vplyvu. Po vzývaní Boha v jeho trojjedinej podobe kresťan vzýva Presvätú Bohorodičku; potom menovaných anjelov a všetkých anjelov. Potom vzýva svätého Jána Krstiteľa a svätého Jozefa. Prebiehala diskusia, či svätého Jozefa postaviť pred svätého Jána, pričom niektorí boli za toto postavenie a iní uprednostňovali postavenie po patriarchoch. Dosiahol sa kompromis, v ktorom sa svätý Jozef umiestňuje medzi svätého Jána a patriarchov bez toho, aby sa myslelo na to, že predchodca má prednosť. Na Vatikánskom koncile niekoľko biskupov vypracovalo žiadosť, aby svätý Jozef bol na mieste hneď po Najsvätejšej Matke. Petíciu podpísalo dvestopäťdesiatšesť biskupov a 38 kardinálov, ale keďže koncil sa predčasne skončil, petícia zostala v archívoch.

Moc príhovoru svätca je priamoúmerná jeho svätosti. Nadštandardný stupeň svätosti svätého Jozefa sa týka iba univerzálnej moci príhovoru. Ostatní svätci majú obmedzenú moc. Blahoslavený Martin de Porres je dobrý vo vyháňaní potkanov. Svätého Jána Nepomuckého môžu manželia vzývať proti nevyspytateľným manželkám. A každá manželka, ktorej manžel rozhadzuje rodinné prostriedky, sa môže modliť k svätému Kamilovi, ktorý ako prvý prehral košeľu v pokri. Pre všestrannú pomoc však treba vzývať svätého Jozefa. Bernard hovorí: „Niektorým svätým je daná moc pomáhať v konkrétnych potrebách, ale svätému Jozefovi je daná moc pomáhať vo všetkých potrebách...“ Svätá Terézia z Avily vysvetľuje, že ten, kto vždy plnil vôľu svätého Jozefa na zemi, pokračuje v plnení tejto vôle aj v nebi. V Živote Matky Terezy od Ježiša veľká mystička píše o svojej osobitnej úcte k Jozefovi.

Poznanie svätého Jozefa

Kresťanom je jasné, že blahoslavená Matka mala veľké poznanie (Lk 2, 19), že bola knižnicou apoštolov. Nie je nám však už tak jasné, že isté poznanie mal aj svätý Jozef. Bolo by smiešne predstavovať si, že by blahoslavená Matka, ktorá apoštolom sprostredkovala potrebné poznanie o Božskom Synovi, udržiavala svojho svätého manžela v nevedomosti. Rovnako smiešne by bolo predstaviť si, že Dieťa Ježiš, ktorý stál v chráme, aby vykladal Písmo učeným mudrcom, zatajil tieto vedomosti vlastnému otcovi. Takisto musíme bez akejkoľvek zhovievavosti povedať, že Jozef poznal mnohé sám. Okrem toho Boh, ktorý dal Adamovi poznanie potrebné na založenie ľudského rodu, sa postaral o to, aby svätý Jozef mal náležité poznanie potrebné k výchove Dieťaťa Ježiša. Píše Henri Rondet, SJ:

„Nepochybne by bolo chybou postaviť Jozefa na rovnakú úroveň s Máriou, ale rovnako by bolo chybou odložiť ho bokom ako človeka, ktorý nič nevie, ako úplného ignoranta tajomstiev, minulých, súčasných i budúcich, a Božích zámerov týkajúcich sa Ježiša.“

Svätý František Saleský hovorí, že svätý Jozef prevyšoval Šalamúna v múdrosti, a dodáva: „Aká musela byť jeho múdrosť, keď si ho večný Otec vyvolil, aby mal zodpovednosť za výchovu svojho božského Syna?“

Pápeži o svätom Jozefovi

V božskej ekonómii sa najprv rozvíja naše poznanie Krista, potom poznanie Presvätej Bohorodičky a nakoniec poznanie svätého Jozefa. Cirkev najprv rozvíja úctu k nášmu Pánovi; potom k Presvätej Bohorodičke; a nakoniec k svätému Jozefovi. Po tom, ako boli v Chalcedóne a Efeze definované doktríny o Kristovi, pápeži Pius IX. a Pius XII. definovali doktríny o Najsvätejšej Matke - Nepoškvrnené počatie a Nanebovzatie. Teraz sa zdá, že sme na začiatku obdobia – trvajúceho storočia –  keď budú definované doktríny o sv. Jozefovi. Ale tak ako sa rozvíjala úcta ku Kristovi a k Presvätej Bohorodičke predtým, ako sa objavili doktríny, tak sa rozvíjala aj úcta k svätému Jozefovi. V roku 1870 pápež Pius IX. slávnostne vyhlásil svätého Jozefa za ochrancu univerzálnej Cirkvi. Lev XIII. zakončil svoju encykliku o ruženci Quanquam pluries myšlienkou o prevyšujúcej svätosti svätého Jozefa. „Žiadny iný svätec... sa tak veľmi nepribližuje k tomu miestu dôstojnosti, ktoré v Božej Matke vysoko prevyšuje všetky stvorené prirodzenosti.“ Pius X., ktorého krstné meno bolo Jozef, v roku 1909 schválil litánie k svätému Jozefovi na verejné používanie. Benedikt XV. v roku 1919 vydal riadnu prefáciu k sviatku svätého Jozefa. Pius XI. v roku 1937 vyhlásil svätého Jozefa za patróna proti ateistickému komunizmu. Napokon v roku 1955 Pius XII. ustanovil sviatok svätého Jozefa robotníka.

Nanebovzatie svätého Jozefa

Hoci Nanebovzatie Presvätej Bohorodičky bolo definované až v roku 1950, už od počiatku bolo súčasťou ľudovej viery po celé stáročia. Pri sv. Jozefovi neexistuje dogma o nanebovzatí a ani ľudová viera nie je v tejto veci taká silná, ako bola v prípade Nanebovzatia Panny Márie. Napriek tomu sa k nanebovzatiu sv. Jozefa prikláňali významní muži Cirkvi. František Suarez tvrdil, že svätý Jozef bol vzatý do neba telesne. Bernardín Sienský, Gerson a svätý Vincent Ferrer zastávali rovnaký názor. František Saleský poukazuje na skutočnosť, že nikto si nenárokuje hrob svätého Jozefa a že neexistujú žiadne relikvie tohto svätca. Potom pokračuje v Les Vrais Entretiens Spirituels:

„Iste, keď náš Pán zostúpil do limbu, svätý Jozef ho takto oslovil: ‚Buď rád, že si pamätáš, Pane, že keď si zostúpil z neba na zem, prijal som ťa do svojho domu a rodiny, že som ťa vzal do náručia od chvíle, keď si sa narodil. Teraz sa vraciaš do neba, vezmi ma so sebou (s telom i dušou). Prijal som ťa do svojej rodiny, prijmi ma do svojej; vzal som ťa do svojho náručia, vezmi ma do svojho; staral som sa o teba, kŕmil som ťa a viedol som ťa počas tvojho života na zemi; natiahni ruku a veď ma do večného života.‘“