Sv. Pavel, apoštol

(30. 6.)

Božia múdrosť a milosrdenstvo obrátily zúrivého prenasledovníka učenia Spasiteľovho, Šavla. Bol on rodom Žid z pokolenia Benjamínovho, narodený čo rímský mešťan v Tarse v Cilicii, muž vysokoučený, horlivý obranca zákona Mojžišovho, učeník slávneho farizeja Gamaliela. Božský Spasiteľ vyvolil si divotvorným spôsobom tohoto učeného farizeja za nástroj rozširovania cirkvi, proti ktorej predtým tak veľmi zúril. Aby nevykrikovali zarytí farizeovia, že len neučení ľudia vieru Kristovu prijímajú, obrátil najučenejšieho a najhorlivejšieho farizeja Šavla, ktorý ich vlastnou zbraňou porážal. Cirkev slávi pamiatku obrátenia sv. Pavla dňa 25. januára. (Čítaj sväzok I. Leg. od str. 61—62.)

Keď sv. Pavel ku kresťanstvu sa obrátil a Duchom svätým bol naplnený, podobal sa mohutnej rieke, ktorá sa po všetkých krajoch rozlieva, aby ich zúrodnila. Do celého známeho sveta niesla jeho mohutná ruka 'kríž Ježiša Krista a sväté podanie slova Božieho. I menuje sa dobre apoštolom národov, druhým kniežaťom apoštolov. Po svojom obrátení začal hneď v Damasku hlásať ukrižovaného Spasiteľa, a keď Židia ho umučiť chceli, spustili ho kresťania v koši s múrov mestských a on išiel do susedných miest, vnikol i do Arabie a všade ohlasoval sv. Evanjelium. Po troch rokoch išiel sv. Pavel do Jeruzalema, kde ho sv. Barnabáš apoštolom Petrovi a Jánovi predstavil. V Jeruzaleme bavil sa Pavel za pätnásť dní a kázal horlivé proti farizejom a sadducejom o Spasiteľovi pred veľkým zástupom Židov, ktorí grécky hovorili. I porážal učiteľov židovských hlbokou svojou vedou a známosťou sv. Písma, že nemohli múdrosti a učeniu jeho odolať, a preto uväzniť ho chceli. Len ťažko mohol uniknúť z mesta, i odišiel do Cesarei, kam ho mnohí kresťania odprevádzali. I prišiel do rodného mesta Tarsu, a pôsobil tam, ako i v okolitých krajinkách Cilicie a Sýrie pre sv. cirkev veľmi požehnane.

Roku 43 volal sv. Pavla Barnabáš do mesta Antiochie. Oba horliví apoštoli obrátili mnohých pohanov a Židov na vieru Kristovu v tomto ľudnatom a veľkom meste. A veriaci títo menovali sa prví kresťanmi a cirkev ich bola najväčšou zo všetkých. V tomto meste stalo sa, že vytržený bol až do tretieho neba «a počul tajné slová, ktoré nemožno človekovi hovoriť.» (II. Kor. 12.) O milosti tejto často hovorieval. Aby ale v pokore bol udržaný, musel podstúpiť veľké pokúšanie tela. Sám píše o tom takto: «A aby veľkosť zjavenia ma nepozdvihla, daný mi je pichliač tela môjho, anjel satanášov, aby ma zauškoval. Preto trikrát som Pána prosil, aby odo mňa odstúpil: ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti!» A sv. apoštol mrtvil telo svoje prísnym pôstom, aby, keď iným spasenie ohlasoval, sám nebol pozbavený koruny večného života. Ačkoľvek mnoho pracoval na šírení kresťanstva a od Boha zvláštné milosti obdržal, hovorí o sebe vždy s opovržením, menuje sa rúhačom, prenasledovníkom, posledným z apoštolov, nehodným mena apoštolského. Čo si vypracoval shotovovaním pokrovcov a šiatrov, tým sa skromne živil, aby cirkvi na ťarchu nebol. V Antiochii sbieral s Barnabášom milodary pre kresťanských bratov v Jeruzaleme, ktorí hladom mreli, i zaniesol im výdatnú podporu. Keď sa s Barnabášom z Jeruzalema naspäť vracal, pojal sebou do Antiochie i Jána Marka. Tu bol za biskupa a apoštola posvätený a vybral sa s Barnabášom a Jánom Markom na prvú svoju veľkú apoštolskú cestu.

I prišiel sv. Pavel so súdruhami svojimi do mesta Seleucie v Sýrii, ztade plavili sa do rodiska Barnabášovho, na ostrov Cyprus. Tu kázali slovo Božie hneď v meste Salamine, ktoré sa dnes menuje Famagusta, a precestovali ostrov, hlásajúc sv. Evanjelium, od Východu na Západ. V meste Pafe našli u miestodržiteľa, Sergia Pavla, čarodejníka Elyma. Na slovo Pavlovo oslepol čarodejník a miestodržiteľ prijal učenie Kristovo. Preplavili sa naspäť do Asie a ohlasovali slovo Božie v meste Perge v Pamfylii, kde ich Ján Markus opustil a do Jeruzalema sa vrátil. I precestoval Pavel s Barnabášom mestá Antiochiu v Pisidii, Ikonium v Lykaonii, Lystru, kde ich pohania za bohov držali, a všade obrátili mnoho Židov a pohanov na vieru kresťanskú. V poslednom meste zbúrili sa Židia, kameňovali Pavla, kým sa nedomnievali, že je mŕtvy. Jak potešili sa kresťania, keď zúriví Židia odišli a Pavel zdravý povstal. Cez Attaliu vrátil sa Pavel s Barnabášom naspäť do Antiochie, kde sa zdržoval za sedem rokov.

Po prvom cirkevnom sneme, ktorý sa r. 51 v Jeruzaleme odbýval, vrátil sa Pavel do Antiochie. I nastúpil svoju druhú apoštolskú cestu. Pojal sebou Silasa a precestoval s ním Sýriu, Ciliciu, Frygiu a Galaciu, v ktorých krajinkách mnohých pokrstil. Keď prišiel do Troady, bol zjavením upomenutý, aby sa preplavil do Macedónie. Na tejto ceste do Európy odprevádzal sv. Pavla i sv. Lukáš. A keď prešiel tie krajiny, bavil sa v Grécku za tri mesiace. Preplaviť sa chcel do Sýrie, ale Židia strojili mu úklady, i navrátiť sa musel cez Macedóniu do Troady. V meste Filippi obrátil bohatú Lýdiu a uzdravil zlým duchom posadlú slúžku. Pre jeho horlivú reč chytili Židia Pavla a Silasa, bičovali ich a hodili do väzenia. O polnoci prespevovali Bohu chválu, ako by sa im nič nebolo stalo, ačkoľvek boli celí zranení. I nastalo zemetrasenie, väzenie sa dopukalo a dvere sa otvorily, že mohli na slobodu výjsť. Žalárnik naľakal sa, že ušli a chcel sa zavraždiť. Sv. Pavel mu riekol: «Nič si neublíž, tu sme.» Žalárnik dal sa s celou rodinou pokrstiť. Predstavenstvo mesta pustilo Pavla a Silasa na slobodu a oba cestovali cez mestá Antipolis a Apolloniu do Solúna (Thessaloniky), kde u Jasona bývali a mnohých Židov a pohanov gréckych obrátili. I tu zbúrili Židia pohanov proti kresťanom a pohnali Jasona a iných ku súdu. Keď sv. Pavel upevnil a sriadil cirkev v Solúne, odcestoval so Silasom do Berôy. Za ním tiahli niektorí zlostní Židia, prenasledovali ho a prinútili, že musel i toto mesto zanechať, kde bol sotva cirkev založil.

I prišiel sv. Pavel do Athén, najhlavnejšieho to mesta v Grécku, v ktorom prekvitaly krásné umenia a vedy. Ačkoľvek Gréci boli najvzdelanejší ľudia na svete toho času, predsa oddaní boli najväčším poverám. Všetkým pohanským bôžkom vystavali skvelé chrámy. A z bázne, žeby žiadneho bôžka nevynechali a neobrazili, vystavali i chrám s nápisom: «Neznámemu Bohu.» Sv. Pavel ohlasoval sv. Evanjelium v židovskej synagóge. I vystúpil pred tým chrámom na verejnom mieste, Areopag menovanom, pred mnohými najučenejšími pohanmi, mudrcami. Mnohí svetoví učenci pohanskí naplnení boli duchom Božím a dali sa pokrstiť, medzi nimi slávný sudca, rečník a učenec Dionys Areopagita a jeho manželka Damaris. Z Athén odišiel sv. Pavel do druhého slávneho mesta gréckeho Korintu. Ubytoval sa u kresťana, menom Akvila a jeho manželky, nábožnej Priscilly, ktorí boli museli pre svoje kresťanské vierovyznanie Rím opustiť. Živil sa zhotovovaním pokrovcov a Šiatrov. Tu napísal roku 52 dva listy svoje na kresťanov v Solúne (ku Thessalonickým). Za. osem mesiacov hlásal v Korinte slovo Božie a založil prekvetajúcu cirkev, ačkoľvek od Židov veľmi mnoho trpeť musel. Keď odchádzal, postil sa za tridsať dní a chystal sa na pút do Jeruzalema. Odplavil sa do Sýrie a s ním išli Akvila a Priscilla. Roku 53 prišiel do Efezu, kde zanechal Akvilu, aby tu hlásal sv. Evanjelium; sám išiel cez Cesareju do Jeruzalema. Keď vyplnil sľub, vrátil sa do Antiochie.

I nastúpil tretiu apoštolskú svoju cestu. Precestoval Galaciu a Frýgiu, i prišiel do Efezu, kde sa za tri roky bavil. Z Efezu písal svoj list r. 57 ku Galatom a prvý ku Korintským. Kázal horlivé, že čarodejníckych kníh v cene 20.000 zl. verejne spáleno bolo. A kresťanstvo rozmnožilo sa tak v tomto svetovom veľmeste, že sochári a zlatníci, ktorí vo veľkom množstve zhotovovali sochy bohyne Diany, ktorej tam veľký chrám bol postavený, zbúrili pohanov a Židov proti kresťanom. Sv. Pavel a niektorí jeho kňazi boli pochytaní a divým zverom predhodení; ale divé šelmy nič im neublížily. Miestodržiteľ utíšil vzburu a prepustil sv. Pavla na slobodu. Sv. Pavel odišiel do Macedónie. Niektorí cirkevní spisovatelia dosvedčujú, že až do Illyrska zašiel. I ohlasoval sv. Evanjelium po celom Grécku a Korinte. Z Kencher, neďaleko Korintu, písal r. 58 svoj list k Rimanom. Chcel sa odplaviť do Jeruzalema, ale keď Židia na život mu siahali, vrátil sa do Macedónie. Ztade písal r. 58 svoj druhý list ku Korintským. Keď prišiel do Troady, kázal tam v nedeľu až do pol noci. Mládenec, menom Eutiches, ktorý na okne tretieho poschodia sedel, zaspal, spadol na ulicu a zomrel. Sv. Pavel vzkriesil hneď toho mládenca, i horlivé kázal do rána. Z Troady išiel sv. Pavel po suchu do Assonu, tam vystúpil na loď, zastavil sa v pomorskom meste Mytilene, na ostrove Samose a v M i lete, kam povolal starších cirkvi Efezskej, aby sa s nimi poradil a navždy rozlúčil. Keď sa priplavil do mesta Tyru v Sýrii, našiel tam učeníkov, ktorí mu hovorili, že boli napomenutí Duchom svätým, aby nešiel do Jeruzalema, kam sa zase sbieral. I zabavil sa tam za sedem dní. Potom odišiel cez Ptoloinaidu do Cesareje, kde v dome Filipa, jedného zo siedmi horlivých diakonov, za niekoľko dní býval. I navštívil ho nejaký Agabus, vzal pás Pavlov, sviazal si ruky a nohy a riekol: «Toto hovorí Duch svätý: Muža, ktorého je tento pás, tak sviažu Židia v Jeruzaleme a vydajú do rúk pohanom. A keď Pavla prosili veriaci, aby ta nešiel, a plakali, riekol: «Čo činíte plačúc a trápiac moje srdce? Veď ja nielen sviazaným byť, ale i umreť hotový som v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša.» I odišiel do Jeruzalema.

Bolo to roku 58, keď sv. Pavel do Jeruzalema prišiel, i rozprával apoštolovi Jakubovi o svojich apoštolských cestách. A keď vošiel do chrámu, poznali ho Židia z Asie, zbúrili ľud a chytili ho, vyviedli z chrámu a chceli ho zabiť. Rímský tribún Klaudius Lysias zabránil to, dal ho poviazať a na hrad Antónia vojakmi doviesť, lebo by ho boli Židia roztrhali. Rímský vojenský vodca držal ho za buriča, ale sv. Pavel sa ospravedlnil a smel k zbúreným Židom so schodov hradu hovoriť. A keď hovoril o svojom obrátení a začal im hlásať sv. Evanjelium, kričali ako zdivelí a chceli ho kameňovať. Lysias chcel ho dať bičovať, aby zvedel, prečo Židia naňho tak kričali. Keď ho poviazali vojaci, riekol Pavel ku stotníkovi: «Či sluší vám človeka Rimana a neodsúdeného bičovať ?» Stotník riekol to Klaudiovi Lysiasovi a ten sa naľakal, že rímského mešťana dal poviazať. Na druhý deň dal povolať do hradu židovských kňazov a sv. Pavel smele sa bránil. A medzi prítomnými farizeami a saduceami nastal rozbroj; farizei ho zastávali a saducei chceli ho roztrhať. Lysias nedal mu ublížiť. A keď sa štyridsiati Židia sprisahali, že sv. Pavla zabijú a Lysias sa o tom dozvedel, poslal ho v noci so silným vojskom do Cesareje ku zemskému vladárovi Felixovi. O päť dní prišiel ta najvyšší kňaz židovský Ananias z Jeruzalema, aby na sv. Pavla žaloval. Sv. apoštol bránil sa proti krivej obžalobe. A Felix ho zastal a obľahčil jeho väzenie a myslel, že dostane od neho dary. Po dvoch rokoch stal sa Felixovým nástupníkom Porcius Festus. I u tohoto Židia žalovali na sv. Pavla. A keď Festus do Cesareje prišiel a chcel sv. apoštola v Jeruzaleme súdiť, riekol sv. Pavel: «K cisárovi sa odvolávam!» A Festus odpovedal: «K cisárovi pôjdeš!» Keď o niekoľko dní navštívil kráľ Herodes Agrippa vladára Festa, dal si sv. Pavla zavolať a ten tak horlivé ohlasoval pred ním sv. Evanjelium a božstvo Ježiša Krista dokazoval, že kráľ Agrippa riekol: «Skoro ma nahovoríš, aby som sa stal kresťanom. A ku Festovi riekol: «Mohol prepustený byť ten človek, keby sa nebol ku cisárovi odvolával.»

Vladár Felix poslal sv. Pavla do Ríma.Stotník Julius odprevádzal sv. apoštola až ta, a po ceste láskavé s ním zachádzal. Pri Myrre presadli na druhú loď. Keď sa plavili popri ostrove Krete, povstala búrka morská a pri ostrove Malte roztrepala sa loď. Ale žiaden človek nezahynul, ako to sv. Pavel predpovedal. I vystúpili na ostrov Maltu a pretože bola zima, nakládli si ohňa. Sv. Pavel snášal ráždia a tu obvinul sa mu okolo ruky jedovatý had. Pohanskí cestovatelia hovorili, že Pavel musí byť vrahom, keď sa síce v mori nepotopil, tera? ale iste umreť musí. Sv. Pavel ztriasol hada a nič sa mu nestalo. A pohania mysleli, že je bohom. Publius, miestodržiteľ na ostrove, uhostil sv. apoštola, ktorý vyliečil jeho otca a mnohých nemocných. Roku 61 prišiel sv. Pavel do Ríma. I bol na slobodu prepustený. Za dva roky hlásal tu sv. Evanjelium a mnohých obrátil. Tu písal svoje listy ku Efezským, Kolossenským, Filipenským, Filemonovi a k Židom.

Sv. Klemens, učeník apoštolský, hovorí, že sv. Pavel odišiel do Španielska, ztade do Malej Asie, kde v Efeze ustanovil sv. Timothea za biskupa, na Krete ale sv. Tita. Z Nikopola v Macedónii písal roku 64 svoj list k Titovi a z Filippi ku Timotheovi. Roku 65 vrátil sa do Ríma, kde ho ukrutný cisár Nero do žalára hodiť dal, pretože, ako sv. Chrysostom rozpráva, jednu jeho ženu na vieru kresťanskú obrátil. Z tohoto väzenia písal druhý svoj list ku Timotheovi. Do väzenia nosieval mu horlivý učeník Onesifor často občerstvenie. Pretože nemohol kázať, ustavične sa modlil. Pri súde bránil sa, i nebol divým zverom predhodený, ale ku zoťatiu odsúdený. Keď ho viedli na smrť, obrátil ešte troch pohanských vojakov. Na ceste postretla ho Plautilla a s plačom odporúčala sa jeho orodovaniu. On prosil ju o závoj, ktorým by mohol si oči zaviazať a sľúbil, že ho naspäť dostane, čo sa po jeho smrti i stalo. Kat, ktorý jeho krvou postriekaný bol, obrátil sa. Posledné slová sv. apoštola boly: «Pane Ježišu Kriste, do rúk Tvojich porúčam svoju dušu!» Tak zomrel sv. apoštol Pavel smrťou mučeníckou dňa 29. júna roku 67.

Svätý Pavel apoštol vyobrazuje sa s knihou a s mečom v ruke.

Poučenie.

Sv. Pavel apoštol bol prenasledovníkom Ježiša Krista. On privolil k usmrteniu nevinného Štefana a keď ho Židia kameňovali, strážil ich rúcha. Ako tyger žížnil po kresťanskej krvi, a vyžiadal si právo, aby mohol v okolí Jeruzalema a v Damasku kresťanov vyhľadávať a sviazaných do Jeruzalema vodiť. Takým chybným a slabým bol tento chýrečný muž. Ale keď sa milosť Božia naň vyliala, napravil svoje ľudské poblúdenie a svoju chybu, i stal sa horlivým apoštolom. V hlbokej pokore uznáva, že sa veľmi previnil proti Božej cirkvi, že bol rúhač, protivník a ukrutník, ale že milosrdenstva došiel. V pokore vyznal: «Milosťou Božou som to, čo som, a milosť Božia nebola daromná vo mne, lebo som pracoval viac, než ostatní apoštolovia. A skutočne žiaden zo sv. apoštolov toľko krajín neprešiel, toľko nepísal, toľko pre Krista nevytrpel, ako sv. Pavel. O tom píše s pokorou sám: «Služobníci Kristovi sú (ako menej múdry hovorím), viacej som ja, v prácach premnohých, v žalároch hojnejšie, v ranách nad mieru, v nebezpečenstvách smrteľných častokráť. Od Židov päťráz štyridsať rán bez jednej som trpel. Triráz som metlami šľahaný bol, raz som bol kamenovaný, triráz som sa na mori topil, deň a noc na hlbokosti morskej som bol, na cestách často, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od lotrov, v nebezpečenstvách od svojho národu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v práci a v biede, v bdeniach mnohých, o hlade a smäde, v pôstoch mnohých, v zime a nahote. A pri všetkých svojich utrpeniach bol sv. Pavel trpezlivý, pri všetkých svojich skvelých daroch bol skromný. Zo skromnosti a pokory znižoval sa sv. Pavel ku každému láskavé, nehľadal vyznamenania; aby iným obťažným nebol, pracoval na svoju výživu. V hlbokej svojej pokore napísal: «Ja som najmenší 7. apoštolov a nie som ani hoden menovať sa apoštolom, preto že som prenasledoval cirkev Božiu!* Aký to bol nadzemský muž! Vo svojich 14 listoch, ktoré písal na jednotlivé cirkvi alebo ich pastierov prejavuje veľký apoštol účinlivý, starostlivý, cnostný smysel, horlivú snahu po premáhaní seba v duchu Ježiša Krista a pevnú, ohnivú, stálu myseľ. A keď i v listoch svojich karhá, robí to s útlocitom a otcovskou láskavou dobrotou. On hovorí s povýšeným sebavedomím, s vážnosťou učiteľa, ktorý požaduje úctu a ju vlieva a vzbudzuje; ale vždy s pokorou, i nežiada nič pre seba, lež všetko pre Ježiša Krista a spasenie duší, ktoré tak veľmi na srdci mu ležalo. Kresťane, čo si a čím si bol? Jestli si sa obrátil, buď stály v cnosti a utrať radšej život, než milosť Božiu. Nasleduj sv. Pavla v jeho láske ku Ježišu Kristovi. Králi, cisári a pápežovia sú šťastliví, keď môžu kľačať pred prachom sv. Pavla, ktorý je v nebeskej sláve mohutný orodovník. Kresťane, teš sa, že Boh svojho verného sluhu a apoštola tak vysoko ctí. Uponíž sa, nasleduj ho; i ty uzreš jeho slávu a velebu!

Modlitba.

Ó Bože, ktorý si skrze kázanie sv. Pavla apoštola veľké množstvo pohanov sv. viere vyučil, prosíme, ráč nám popriať, aby sme, ktorí jeho pamiatku svätíme, i moci a sily jeho orodovania účastnými sa stali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen.