V týchto dňoch o deviatej hodine Peter a Ján vystupovali do chrámu modliť sa. Tu práve prinášali človeka, ktorý bol chromý od svojho narodenia. Každodenne ho kládli k bráne chrámovej, ktorá sa volala Krásna, aby si žobral almužnu od tých, ktorí vchádzali do chrámu. Keď zazrel, ako Peter a Ján vchádzali do chrámu, poprosil, aby dostal almužnu. Ale Peter uprel na neho svoj pohľad a spolu s Jánom povedal: Pozri na nás! Pozorne pohliadol na nich a čakal, že dostane niečo od nich. Peter mu povedal: Striebra a zlata nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Nazaretského vstaň a choď! Tu ho chytil za pravú ruku a pozdvihol. Hneď mu spevnely nohy a kĺby. Vyskočil, postavil sa a chodil. Spolu s nimi potom vošiel do chrámu, chodil a poskakoval a chválil Boha. A všetok ľud ho videl, ako chodí a chváli Boha. Poznávali ho, že je to ten, ktorý pre almužnu sedával pri Krásnej bráne chrámu, i boli plní hrôzy a údivu nad tým, čo sa mu prihodilo.