Kňaz a miništranti mierne sklonení pokračujú:klacanie
℣. Bože, ti obrać se oživiši ni.
℟. I ljudje vazveselet se o tebě.
℣. Javi nam, Gospodi, milost tvoju.
℟. I spasenje tvoje daj nam.
℣. Gospodi, usliši molitav moju.
℟. I vapaļ moj k tebě da pridet.
℣. Gospod s vami.
℟. I s duhom tvoim.
  ℣. Bože obráť sa k nám a oživ nás.
℟. A ľud tvoj radovať sa bude v tebe.
℣. Ukáž nám, Pane svoje milosrdenstvo.
℟. A daj nám svoje spasenie.
℣. Pane vyslyš moju modlitbu.
℟. A volanie moje nech dôjde ku tebe.
℣. Pán s Vami.
℟. I s duchom tvojím.

Kňaz vystupuje k oltáru ako kedysi Ježiš Kristus na Kalváriu, aby tu Bohu priniesol najsvätejšiu obetu. V nasledujúcej modlitbe vyjadruje hlbokú úctu pred novozákonnou Svätyňou svätých, eucharistickým obetiskom, najsvätejším miestom v chráme, posväteným skutočnou prítomnosťou Božou. Najposvätnejšia časť starozákonného chrámu – svätyne - do ktorej smel vkročiť iba veľkňaz a to iba raz za rok, bola iba odtieňom novozákonného oltára, na ktorom sa obnovuje vykupiteľská obeta Kristova. Preto Cirkev svätá vkladá kňazovi do úst ďalšiu modlitbu, v ktorej opäť prosí o očistenie.
Pomolim se.
Otimi ot nas, molim te, Gospodi, beyakonja naša: da k Svetim svetih čistimi misļmi spodobim se vniti. Hrstom Gospodem našim. Amen.
  Modlime sa.
Odním od nás, prosíme teba Pane, naše neprávosti, aby sme si zaslúžili vstúpiť s čistou mysľou do svätyne svätýň. Skrze Krista, Pána nášho. Amen.

Modlitbu zakončí sklonený nad oltárom a složenými rukami sa dotýka oltára, symbolu Krista. Potom bozká oltár, ako základný kameň, znázorňujúci Krista, pričom sa modlí ďalej:
Molim te, Gospodi, utežanji Svetih tvoih ihže moći sde sut, i vsěh Svetih: da otpustiti izvoliši vse grěhi moje Amen.   Prosíme teba, Pane, ráč mi odpustiť všetky hriechy pre zásluhy tvojich svätých, ktorých ostatky sú tu, i všetkých svätých. Amen.