Buď mi Bohom ochrancom, skalou útočišťa, aby si ma spasil: lebo si moja skala a môj hrad, pre svoje meno ty ma budeš viesť a živiť. K tebe sa, Pane, utiekam, nech nie som zahanbený naveky, zachráň ma v svojej spravodlivosti.
Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma. Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy. Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať. Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý.[1]
[1] Žalmista si aj v ťažkom položení zachoval jasný pohľad k Pánovi, nikdy ho neopúšťa dôvera v Božiu pomoc; Ježiš Kristus, umierajúc na kríži, hovorí slová 6. verša tohto žalmu (Lk 23,46); poznal ich aj sv. Štefan, prvomučeník (Sk 7,59).
[1] Žalmista si aj v ťažkom položení zachoval jasný pohľad k Pánovi, nikdy ho neopúšťa dôvera v Božiu pomoc; Ježiš Kristus, umierajúc na kríži, hovorí slová 6. verša tohto žalmu (Lk 23,46); poznal ich aj sv. Štefan, prvomučeník (Sk 7,59).
Ponakloň ku mne svojho ucha: ponáhľaj sa vyslobodiť ma. Buď mi ochranným Bohom: a domom útočišťa[1], aby si ma spasil. Poneváč ty si moja sila a záchrana moja[2]: preto pre svoje meno budeš ma vodievať a ma chovať. V tebe, o Pane, dúfam, nedaj mi zahanbeným byť na veky: pre svoju spravedlnosť[3] ma vysloboď.
[1] Buď mi skalou ochrannou, domom ohradeným. Vo vrchoch i na púšti honil Saul Davida.
[1] Buď mi skalou ochrannou, domom ohradeným. Vo vrchoch i na púšti honil Saul Davida.
[2] Lebo ty si pomocou a útechou utisknutých.
[3] Lebo si spravodlivý.