Za onoho času, keďže bol prípravný deň (pred Veľkou nocou), Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať hnáty a sňať ich telá, aby neostaly na kríži aj v sobotu, lebo to bola Veľká sobota. Prišli teda vojaci a polámali hnáty prvému a tak aj druhému, ktorý bol s ním ukrižovaný. Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu hnáty, ale jeden z vojakov prebodol mu kopijou bok. A hneď vyšla (z neho) krv a voda. A ten, kto to videl, vydal o tom svedectvo, a jeho svedectvo je pravdivé; vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy verili. Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: Nepolámete mu kosti! a čo na inom (mieste) hovorí Písmo: Uvidia, koho prebodli!

Keďže bol Prípravný deň[1], Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.[2] A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“[3] A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“[4]


[1]„Prípravný deň“ rozumej prípravný deň na sobotu, ale súčasne aj na Veľkú noc. Polámanie kostí malo urýchliť smrť.
[2] Vojak prebodol srdce naozaj odborne. Úder šiel z pravej strany cez pľúca do srdca. Šlo rozhodne o smrteľnú ranu. Svätopisec tvrdí, že z prebodnutého boku vyšla krv a voda. Dôkladnejšie lekárske výskumy dokázali nielen možnosť, ale priamo potvrdili pravdivosť tohto úkazu: u ľudí, ktorí sa dlho trápia v prudkých smrteľných mukách, sa v osrdcovníku tvorí sérum naoko podobné vode.
[3] Ex 12, 46; Nm 9, 12; Ž 34, 21. V Ex 12, 46 a v Nm 9, 12 je reč o veľkonočnom baránkovi, ktorý je predobrazom Krista.
[4] Zach 12, 10. Krv potvrdzuje skutočnosť obety baránka, obetovaného za život sveta (6, 51), a voda, symbol Ducha, jej duchovnú plodnosť. Mnohí otcovia, nie bez dôvodu, videli vo vode symbol krstu a v krvi symbol Eucharistie, a v obidvoch týchto sviatostiach znamenie Cirkvi, novú Evu zrodenú z nového Adama (porov. Ef 5, 23-32).

Židia teda, poneváč bol prípravný deň, aby nezostaly telá na kríži cez sobotu (bol to totiž veľký deň[1]  ten sobotný), prosili Piláta, aby sa im zlámaly hnáty[2], a (oni) sňali sa (s kríža). Prišli teda vojaci a polámali síce hnáty prvému i druhému, ktorí boli ukrižovaní s ním; ale keď prišli k Ježišovi, jako videli, že už umrel, nezlámali mu hnáty, lež jeden z vojakov otvoril mu bok kopiou, a hneď vyšla krv a voda.[3] A ten, ktorý (to) videl, vydáva svedectvo[4], a jeho svedectvo je pravdivé. A on vie, že hovorí pravdu, aby ste i vy verili. Lebo toto sa stalo, aby sa vyplnilo Písmo: „Nepolámete v ňom kostí.“[5] A zase iné Písmo vraví: Hľadieť budú na toho, koho prebodli.[6]


[1] Veľký deň preto, že padly naň dva sviatky: sobota, a Veľká noc.
[2] Šibenci obesení na kríž často žili aj viac dní; poneváč Židia nechceli nechať odpravených visieť na kríži, preto im zlámali kosti kyjmi, aby skôr skonali.
[3] Zlatoústy tu poznamenáva, že sa z boku Krista, spiaceho na kríži, narodila Cirkev. Voda je znakom krstu, krv Sviatosti oltárnej, z ktorých povstala Cirkev.
[4] Ten, ktorý to videl, je sám sv. Ján.
[5] (2. Mojž. 12, 46.) Toto bolo prikázané o veľkonočnom baránkovi, a nakoľko on bol predobrazom P. Ježiša, teda i o P. Ježišovi.
[6] Vlastne: A hľadieť, budú na mňa, ktorého prebodli. (Zach. 10, 12.)