Bratia! Súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú rovné sláve, v ktorej sa máme zjaviť. A všetko stvorenie s dychtivou túžbou očakáva toto zjavenie sa synov Božích. Lebo stvorenie bolo podrobené ničomnej márnosti nie dobrovoľne, ale vôľou toho, ktorý ho podrobil v nádeji, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy (a bude mať účasť) na slobodnej sláve dietok Božích. A vieme, že všetko stvorenie spoločne vzdychá a spoločne sa svíja v bolestiach až dosiaľ. A nielen ono, ale aj my sami, ktorí máme prvotiny Ducha, aj my sami v sebe steneme a očakávame synovstvo Božie i vykúpenie svojho tela v Kristu Ježišovi, Pánovi našom.
A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti – nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí. Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela.
Tak myslím, že trápenia terajšieho času nie sú hodné tej budúcej slávy, ktorá sa zjaví na nás. Lebo očakávanie [Očakávanie, vlastne: vyzeranie, vyhliadanie.] tvorstva [Tvorstvo = stvorené veci: zvery, rastliny, atď., všetko sa protiví smrti, porušeniu, v čom sa javí jeho túžba po prvotnom stave.] čaká na zjavenie [Oslávenie, jaké budú mať po súdnom dni synovia Boží, dobrí, duchovní kresťania.] synov Božích. Nakoľko pominuteľnosti poddané je tvorstvo [Tvorstvo je po páde Adamovom nútené slúžiti márnym, prevráteným žiadostiam človeka. Človek ho nadužíva i proti Bohu. Tento stav je pre tvorstvo násilný, preto žiada vysvobodiť sa z neho.], nie samochtiac, ale pre toho [Pre Boha, ktorý tvory poddal márnosti, dal im i nádej vysvobodenia.], ktorý ho poddal v nádeji, že i samo tvorstvo vysvobodí sa od služby porušenia na slávnu svobodu synov Božích. Veď vieme, že všetko stvorenie vzdychá [Vzdychanie a pracovanie k pôrodu ukazuje na namáhanie sa po lepšom stave. Ked už túžba prírody nie je daromná, tým menej túžba milosti (Tom.) po oslávení.] a k pôrodu pracuje až posaváď. A nielen ono, ale i my sami, ktorí máme prvotiny [Ktorí máme prvé dary, t. j. Ducha svätého.] Ducha, i my sami v sebe vzdycháme a očakávame prijatie za synov Božích, vykúpenie [Vykúpenie od porušitelnosti, t. j. vzkriesenie.] nášho tela.