Raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.^[1] Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: »Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.« Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým.“^[2] Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“ Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“^[3]

^[1] Mt 12, 22-30; Mk 3, 22-27.
^[2] Mt 12, 43-45.
^[3] Tento výjav opisuje iba Lukáš. - Mária je blahoslavená preto, lebo je matkou Ježiša Krista. Blahoslavenejšia je preto, že prijala do srdca Božie slovo a vo svojom živote ho aj uskutočňovala.

I vyháňal diabolstvo, a to bolo nemé.^[1] A keď vyhnal diabolstvo, mluvil nemý, až zástupy sa divily.^[2] Ale niektorí z nich hovorili: Skrze Belzebuba^[3] knieža diablov, vyháňa diabolstvá. Iní zas pokúšali ho^[4] a žiadali od neho znamenie s neba. On však, poneváč videl ich myšlienky, riekol im: Každé kráľovstvo proti sebe rozdelené spustne, a dom na dom padne. Jestli teda i satan sám proti sebe je rozdelený: jako obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že ja skrze Belzebuba vyháňam diabolstvá. Ale jak ja skrze Belzebuba vyháňam diabolstvá: skrze, koho vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale jestli prstom Božím^[5] vyháňam diabolstvá: zaiste prišlo k vám kráľovstvo Božie. Keď však silný ozbrojený^[6] stráži svoju dvoranu, v pokoji je to, čím vládne. Ale keď silnejší od neho príde a premôže ho, odníme mu všetku zbroj, na ktorú sa spoliehal a rozdá jeho korisť. Kto nie je so mnou, proti mne je; a kto neshromažďuje so mnou, roztrusuje. Keď duch nečistý vyjde z človeka^[7], chodí po mestách vodoprázdnych a hľadá odpočinok; a keď ho nenájde, hovorí: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.^[8] A keď prijde, nájde ho vymetený a ozdobený. Vtedy ide a vezme so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a vojdúc prebývajú tam. A posledný stav toho človeka je horší, než bol prvší. I stalo sa, keď to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla hlas a riekla mu: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsá, ktoré si požíval.^[9] On však riekol: Ba, čo viac, blahoslavení, ktorí slyšia slovo Božie a zachovávajú ho.^[10]

^[1] Pozri Mt 9, 32; 12, 22: „A keď títo odišli, hľa, dodali mu človeka nemého, majúceho diabolstvo... Vtedy podali mu majúceho diabolstvo, slepého i nemého, a uzdravil ho, tak že mluvil a videl.“
^[2] Sv. Matúš rozpráva o dvoch takých pádoch, kde farizeji tiež tak osočovali Spasiteľa. Prítomný prípad je buďto jeden z tých dvoch, alebo snáď i tretí, od tamtých rozdielny.
^[3] Belzebub – pán hnoja, alebo pán múch, označuje diabla, čo nečistého ducha, alebo čo filištínskeho boha, ktorého Židia posmešne prezývali: muchopánom.
^[4] T. j. chceli zkúsiť, či je jeho moc nebeská.
^[5] T. j. mocou božskou.
^[6] Snáď sa tu naráža na strážcu, ktorého majetní ľudia mávali vo svojich dvoroch, alebo pri vrátach. Ale na každý spôsob rozumie sa pod tým, silným ozbrojencom satan, ktorého pohanské národy ctily jako najvyššieho pána nad svetom, a ktorý sa i tak choval pred príchodom Spasiteľa, jako by on bol pánom nad svetom; ale Spasiteľ ho premohol a vysvobodil svet z jeho otroctva.
^[7] Spasiteľ tu líči osud človeka, ktorý s milosťou Božou spolu neúčinkuje, ale ju zneužíva.
^[8] Pozri Mt 12, 43: „Ale keď nečistý duch vyjde z človeka, chodí po miestach suchých, hľadá odpočinok, a nenachádza.“
^[9] T. j. jaká blahoslavená je tá matka, ktorá takého syna porodila a odchovala.
^[10] Ty blahoslavenou nazývaš moju matku; ovšem, ona je blahoslavená, a síce preto, lebo všetci sú blahoslavení, ktorí slyšia a zachovávajú slovo Božie. Sv. Augustín poznamenáva, že pokrevenstvo so Synom Božím nebolo by P. Márii osožilo, keby nebola bývala spolu i jeho vernou učenicou a slovo Božie nebola zachovávala.