Keď budem volať na Pána, počuje môj hlas, od tých, ktorí napádajú ma. A poníži ich on, ktorý vládne od vekov a ostáva naveky. Sver Pánovi starosť o seba, on sám udrží teba. Načúvaj, Bože, mojej modlitbe, a nevzďaľuj sa od vzývania môjho, venuj mi pozornosť a vyslyš ma.
Ja však budem volať k Bohu, mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj.
Ja však volám k Bohu: a Pán mi spomôže. Večer, a ráno, a na poludnie chcem vyprávať a zvestovať:[1] a vyslyší môj hlas. Vyslyší Boh, a zníži ich, ktorý je pred vekmi. Lebo oni sa nezmenia,[2] ani sa neboja Boha: Uvrhni na Pána svoju starosť,[3] a on sám ťa bude opatrovať; nedá na veky, aby sa spravodlivý sklátil.[4] Vyslyš, Bože, moju modlitbu a nezapovrhni moju prosbu.
[1] Hebr.: nariekať a vzdychať.
[2] Tí sa nepolepšia, lebo sa neboja Boha.
[3] Túto radu dáva Dávid sebe a všetkým nevinne trpiacim.
[4] On ťa chráni a nedopustí nikdy, aby spravodlivý zahynul. (Mt 6, 25; 1 Petr 5, 7)