V Pánovi dúfalo moje srdce, a spomohlo sa mi, znovu skvitlo moje telo, preto zo srdca ho chcem oslavovať. Ku tebe ja volám, Pane, Bože môj, nebuďže hluchý voči mne, nevzďaľuj sa odo mňa. Plesajte Bohu, nášmu pomocníkovi, jasajte Bohu Jakubovmu. Zaznite žaltárom, citarou ľubozvučnou.
Pán je moja pomoc a môj ochranca. V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; zaplesalo moje srdce[1] a za to mu spevom ďakujem. Pane, k tebe volám; Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý. Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, jasajte Bohu Jakubovmu. Vezmite harfy, udrite na bubon, na ľúbu lýru a citaru.
[1] V LXX a Vg namiesto „zaplesalo moje srdce“ je takáto lekcia „a moje telo zasa rozkvitlo“.
Pán je môj pomocník, a môj obranca: v ňom dúfalo moje srdce a bolo mi spomožené. A zasa rozkvitlo moje telo[1] a zo svojej vôle chcem ho chváliť. K tebe, Pane, volám, Bože môj, nezamlč sa predo mnou: aby som, keď budeš mlčať ku mne, nebol tým podobný, ktorí vstupujú do hrobu.[2] Plesajte Bohu, nášmu pomocníkovi: výskajte Bohu Jakubovmu. Začnite spev, a dajte zaznieť bubnu: príjemnej harfe a citare.
[1] Mne nastane nový život. Vnútorná radosť pôsobí i na telo. Hebr.: I plesá moje srdce a svojou pesničkou chcem ho chváliť.
[2] Neponechaj ma bez odpovede, aby som nezahynul. Neodvracaj sa odo mňa.