Ja, Daniel, takto som sa modlil k svojmu Bohu: Vyslyš, Pane, prosby svojho služobníka. Nech zažiari tvár tvoja nad tvojou svätyňou. Shliadni milostivo na tento ľud, nad ktorým sa vzýva meno tvoje, Bože.
Teraz však, Bože náš, vyslyš modlitbu svojho sluhu a jeho prosby a kvôli sebe samému rozsvieť svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. Otvor svoje oči a pozri na našu opustenosť a na mesto, nad ktorým sa vzýva tvoje meno;“
Teraz teda vyslyš, Bože náš, modlitbu služobníka svojeho, a prosby jeho; a pre seba samého ukáž tvár svoju nad svätyňou tvojou, ktorá je zpustošená. Nakloň, Bože môj, ucho svoje a slyš; otvor oči svoje a viď zpustošenie naše a mesto, nad ktorým je vzývané meno tvoje; lebo nie pre spravodlivosti naše predstierame prosby pred tvár tvoju, ale pre mnohé milosrdenstvá tvoje: Vyslyš, Pane! Buď milostivý, Pane! Pozoruj a učiň; nemeškaj pre seba samého, Bože môj! Lebo meno tvoje vzývané bolo nad mestom, a nad ľudom tvojím.