Za onoho času vstúpil Ježiš na loďku, preplavil sa na druhý breh a vrátil sa do svojho mesta. Tu mu priniesli porazeného človeka, ktorý ležal na posteli. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal porazenému: Dúfaj, synu! Odpúšťajú sa ti hriechy. A hľa, niektorí zákonníci mysleli v sebe: Tento sa rúha! Keďže Ježiš videl ich myšlienky, pýtal sa ich: Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? Čože je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! alebo rozkázať: Vstaň a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na tomto svete moc opúšťať hriechy, - vtedy povedal porazenému: - Vstaň, vezmi si posteľ a iď domov! Ten vstal a odišiel do svojho domu. Keď to zástupy videly, zľakly sa a chválily Boha, ktorý takúto moc dal ľuďom.

On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Vtedy si niektorí zákonníci povedali: „Tento sa rúha.“ Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on vstal a odišiel domov. Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.[1]


[1] Verše Mt 9, 1-8 porov.: Mk 2,1–12; Lk 5,17–26.
I vystúpil na loďku, preplavil sa a prišiel do svojho mesta[1]. A hľa, doniesli mu porazeného, ležiaceho na posteli. Vtedy Ježiš, keď videl ich vieru, riekol porazenému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti tvoje hriechy.[2] A hľa, ktorísi zo zákonníkov riekli sami v sebe: Tento sa rúha.[3] A keď videl Ježiš ich myšlienky[4], riekol: Načo myslíte zle vo svojich srdciach? Čo je ľahšie povedať: odpúšťajú sa ti hriechy, a či povedať: vstaň a choď?[5] Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy — vtedy riekol porazenému: Vstaň, zdvihni si posteľ a iď domov. Tu vstal a odišiel do svojho domu. Keď to videly zástupy, zľakly sa a oslavovaly Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.
[1] Do Kafarnauma.
[2] Tento zázrak podrobnejšie rozprávajú sv. Marek a Lukáš.
[3] Hriech je obrazením Boha, obrazenie môže odpustiť len sám obrazený, teda tu Boh; nasledovne P. Ježiš tu vydáva sa za Boha, čo dľa ich mienky bolo rúhaním.
[4] Ježiš pozná ich myšlienky a zavracia ich; už tým dokazuje, že je Boh.
[5] Snadnejšie sa dá povedať pred ľuďmi: odpúšťajú sa ti hriechy, lebo tu ľudia nemôžu sa presvedčiť o výsledku; kdežto uzdraviť nemocného dá sa vidieť; ťažko je teda činiť viditeľné zázraky.