BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//https://misal.tradi.sk///NONSGML kigkonsult.se iCalcreator 2.10.15//
METHOD:PUBLISH
BEGIN:VEVENT
UID:20260507T052831CEST-2551hAec6Z@https://misal.tradi.sk/
DTSTAMP:20260507T032831Z
DESCRIPTION: \n  \n\n㎝\n\n«Milý Bohu a ľuďom bol\, ktorého pamiatka je pože
 hnaná (Sir.45\; 1)»\; tieto slová múdreho Siracha platia o sv. Egýdovi\, k
 torého blahoslavenú smrť sv. cirkev dnes oslavuje. Sv. Egýd narodil sa r. 
 640 v gréckom meste Athénach zo vznešenej a nábožnej kresťanskej rodiny. Š
 ľachetní rodičia starali sa svedomite\, aby svojmu jedináčkovi nielen poze
 mské statky zanechali\, lež najmä\, aby ho Bohu odchovali.\nNadaný mladík 
 počúval sväté reči nábožných rodičov\, obdivoval ich dobré skutky\, ktoré 
 objavovaly sa zvláštne v napomáhaní biednych bližných\, čítaval usilovne s
 v. Evanjelia\, v ktorých svietila láska božského Spasiteľa k ľuďom. I stal
  sa vzorom všetkým vrstovníkom a ľuďom vo všetkých kresťanských cnosťach. 
 Často navštevoval chrámy\, kde sa skrúšene modlieval\, a jako len mohol\, 
 pomáhal chudobným.\nRaz uzrel na ulici chudobného polonahého človeka\, kto
 rý mimoidúcich o almužnu prosil. I ponáhľal sa k nemu\, vyzliekol vrchné r
 úcho a daroval ho jemu. Žobrák poďakoval sa\, obliekol si drahé rúcho\, cí
 til sa lepšie a nezadlho celkom ozdravel\, že si mohol zase každodenný chl
 ieb prácou vyhľadávať.\nKeď rodičia uzreli\, že ich jedináčok bez vrchného
  rúcha domov sa vracia\, pýtali sa ho prísne\, kde má svoje vrchné nové rú
 cho. Ľudomilný mladík rozpovedal\, čo a prečo to urobil a nábožní rodičia 
 tešili sa nad svojím cnostným jedináčkom\, i zvelebovali milostivého Boha\
 , ktorý im poprial takého syna vychovať. Vševedomý Boh nepoprial mu toho š
 ťastia\, že sa mohol dlho tešiť s takými láskavými a zbožnými rodičami: le
 bo ich náhle k sebe povolal.\nOsirelý mládenec popredal všetky svoje statk
 y\, utržené peniaze rozdal nemocným a chudobným a sebe podržal len toľko\,
  že mohol dlhú cestu do cudzej zeme podujať. Keď totiž badal\, že ho ľudia
  pre jeho dobročinnosť a nábožnosť zvelebujú\, obával sa\, žeby snadno zpy
 šnel\; i uzavrel\, že rodisko opustí a v ďalekej zemi sa usadí\, aby nepoz
 naný a nikým nemýlený Bohu slúžiť a v kresťanskej dokonálosti pokračovať m
 ohol.\nOpustil teda vlasť\, a vysadol na loď\, ktorá sa plavila do ďalekéh
 o Francúzska. Na širokom mori povstala veľká búrka\, prívaly dážďa lialy s
 a na loď\, hromové blesky osvetlovaly velikánske vlny\, ktoré slabú loď s 
 cestovateľmi pohltiť hrozily\, silný vetor metal loď po búrnych hučiacich 
 vlnách\, všetci cestovatelia triasli sa strachom a úzkostlivé očakávali bl
 ízku nenadálu smrť.\nZbožný pútnik Egýd nezúfal\, skladal svoju nádej v Bo
 žie milosrdenstvo\, i modlil sa neprestajne o pomoc k Tomu\, ktorého vetry
  a vlny poslúchajú. Búrka prestala\, loď bola zachránená. Cestovatelia pri
 pisovali svoje zachránenie horlivej modlitbe Egýdovej a ctili ho čo milost
 níka Božieho. Po dlhej plavbe prirazila loď ku brehom Francúzska.\nZbožný 
 Egýd vystúpil na suchú zem pri ústi rieky Rodanu (Rhône)\, vyhľadal si pus
 té miesto\, usadil sa pri bralovej (skalnej) jaskyni\, ktorú si prikryl rá
 ždim a stromovými korkami\, i žil v tejto pustovni na modlitbách\, vo sv. 
 rozjímaní a pri čítaní sv. Písma. Obyvatelia okolitých dedín vypátrali jeh
 o pustovňu\, donášali mu pokrmy\, i obdivovali jeho zbožný život\; čím bol
  Egýd vo svojej pobožnosti často mýlený a znepokojovaný.\nI odišiel hlbšie
  do lesov a usadil sa neďaleko Gardu v biskupstve Nismes rečenom\, kde si 
 shotovil z rážda a kôry pustovňu a korienkami a vodou sa živil. Tu žil Boh
 u\, nikým nemýlený\, za niekoľko rokov. Nastala tuhá zima\, vysoké sňahy p
 okrývaly zem a zbožný pustovník nenašiel pokrmu. Aby od hladu nezomrel\, c
 hcel pustovňu svoju opustiť. A hľa\, Pán Boh poslal mu laňku (jeleňa samic
 u)\, ktorá sa krotko k nemu túlila\, v jeho blízkosti sa pridŕžala a svojí
 m mliekom ho živila.\nJedného dňa poľoval Vemba\, kráľ Góthov\, ktorí toho
  času južné Francúzsko obývali\, v blízkych horách. I zazrel jeleňa\, pren
 asledoval ho\, až sa mu po dlhom namáhaní pri pustovni s očú ztratil. Kráľ
  vstúpil do nízkej chyžky\, i zadivil sa\, keď videl\, že prenasledovaný j
 eleň u nôh šedivého pustovníka leží\, ktorý bol do hlbokého premýšľania po
 hrúžený a na zemi pred sv. krížom kľačal.\nKráľ vypytoval sa zbožného pust
 ovníka na jeho meno\, rod a príčiny\, pre ktoré svet opustil a v tejto div
 okej púšti tak prísno žije. Keď počul\, že sv. muž z lásky k Bohu a k svoj
 mu duševnému spaseniu márný\, hlučný svet opustil\, ctil ho veľmi a chcel 
 ho nahovoriť\, žeby s ním na kráľovský dvor išiel\, jemu čo radca pri sprá
 ve pomáhal\, slovo Božie poddaným hlásal a dľa vôle i svojmu duševnému spa
 seniu v úkryte palácu žil.\nAle sv. pustovník volil si len svoju pustovňu 
 v divom lese\, kde mohol nemýlený s Bohom obcovať a o svoje duševné spasen
 ie sa starať. V krátkom čase rozniesol sa chýr po celom Francúzsku o sväto
 m živote zbožného pustovníka Egýda. Z blízka i ďaleka prichádzali do jeho 
 pustovne nábožní kresťania\, ktorí hľadali u neho poučenie a pomoc vo svoj
 ich nemocách. Svätý pustovník uzdravil divotvorne mnohých nemocných\, pouč
 il pochybujúcich a nevedomých.\nMnohí jeho príkladom oduševnení mužovia tú
 žili\, aby pod jeho spasonosnou správou v kresťanskej dokonalosti cvičiť s
 a o svoje duševné spásenie starať sa mohli. Na mnohé prosby a naliehanie v
 ystaval Egýd pri svojej pustovni\, podporovaný štedre kráľom Góthov\, kláš
 tor\, prijal do neho učeníkov a predpísal im pravidlá života dľa predpisov
  sv. Benedikta. Čo prvý opát vzdelal sv. Egýd mnohých zbožných mužov.\nV k
 rátkom čase javilo sa Božie požehnanie v celom okolí. Učeníci jeho pôsobil
 i požehnane u nevzdelaného ľudu\, ktorý začal cnostné\, mravne a pracovité
  žiť. Kráľ francúzsky Karol Martel\, ktorý v meste Orleane žil\, žiadal si
  poznať veľkého svätého muža a chcel sa s ním radiť\, i povolal ho úctivé 
 na svoj kráľovský dvor. Sv. opát usporiadal záležitosti svojho kláštora a 
 nastúpil cestu do Orleanu.\nVstúpil do chrámu sv. Kríža a pomodlil sa skrú
 šene. Keď vychádzal z chrámu\, aby sa kráľovi predstavil\, postretol muža\
 , ktorý bol zlým duchom obsadlý i veľkým hlasom volal: «Ach\, Egýde\, preč
 o trápiš ma tak nemilosrdne? Jak veľmi protiví sa tvoja spravedlivosť môjm
 u zákonu! Ušetri ma svojou modlitbou\, aby som ztadeto výjsť mohol\; lebo 
 som tebou tu mučený.» Sv. muž prežehnal nemocného znamením sv. kríža a rie
 kol: «Nepriateľu ľudského pokolenia\, vyjdi von ztadeto!»\nZlý duch zareva
 l a nešťastný človek bol osvobodený. Sv. Egýd navštívil kráľa\, ktorý ho l
 áskavé a okázalé prijal. Dlho rozmlúval sa s kráľom\, hovoril mu o márnost
 i sveta\, o kresťanskej dokonalosti a oduševnil ho k opravdivým cnosťam. B
 iskup Orleanský posvätil zbožného pustovníka za kňaza a kráľ prosil ho\, a
 by sa za neho pri sv. omši modlieval. Kráľ dopustil sa bol ťažkého hriechu
 \, ktorý ostýchal sa biskupovi\, ba i sv. Egýdovi vyznať.\nSv. opát slúžil
  v nedeľu sv. omšu a modlil sa za kráľa. Anjel Boží zjavil sa mu a položil
  na oltár ceduľku\, na ktorej naznačený bol ťažký hriech kráľov a uistenie
 \, že keď sa kráľ polepší\, svoj ťažký hriech oľutuje a viacej sa ho nedop
 ustí\, dosiahne odpustenie. Sv. Egýd prečítal ceduľku a poslal ju kráľovi.
  Kajúcny kráľ prosiť dal sv. opáta\, aby ho navštívil\; padol pred ním na 
 kolená\, vyznal svoj hriech a prosil skrúšene za rozhrešenie.\nS dovolením
  kráľovým vrátil sa sv. Egýd do svojho kláštora. Na ceste zastavil sa v me
 ste Nismes\, kde práve zomrel syn jednému vznešenému mužovi. Zarmútení rod
 ičia prosili sv. opáta\, aby ich potešil. Sv. Egýd modlil sa nad mrtvým\, 
 ktorý náhle z mrtvých vstal. Zadivený ľud zveleboval dobrotivého Boha\, kt
 orý tak skvele oslávil svojho verného sluhu.\nSv. Egýd prišiel do svojho k
 láštora\, žil tu prísno za dlhý čas\, riadil svojich učeníkov k dosiahnuti
 u kresťanskej dokonalosti a činil mnohé divy. Raz ponosoval sa mu mních\, 
 že má pochybnosť\, či Panna Maria vždycky od každého hriechu čistá bola. S
 v. Egýd napísal do piesku tri otázky\, či sv. Panna pred\, vo a po vtelení
  Pána panenstvo zachovala a hriechom poškvrnená nebola? Za každou otázkou 
 vypučila z piesku prepodivná biela lalia. A mních nepochyboval viacej.\nPo
  rokoch putoval sv. opát do Ríma k hrobom sv. Petra a Pavla. Dosiahol apoš
 tolského požehnania\, i navrátil sa do svojho kláštora\, kde telo svoje pr
 ísnym pôstom a iným seba zapieraním mŕtvil\, čas na modlitbách a vo sv. ro
 zjímaní trávil\, svojich učeníkov ku kresťanskej dokonalosti viedol. Tu us
 nul v Pánu sv. Egýd r. 700\, oplakávaný svojimi učeníkmi a všetkým okolitý
 m ľudom\, i odovzdal svoju dušu do rúk nebeského Otca.\nOkolo kláštora pov
 stalo nezadlho ľudnaté mesto\, ktoré jeho meno nosí\, Sén Žili (Saint Gill
 ies\, Sv. Egýd.) Ostatky sv. Egýda prenesené boly počas nepokojov bludover
 skými Kalvinistami (Hugenotmi)\, ktorí kláštory a chrámy bohorúhavou vztek
 losťou rúcali a plienili\, do opátskeho chrámu v meste Tulús (Toulouse)\, 
 kde sa posiaľ nachádzajú. Sv. Egýd ctený býva čo jedon zo štrnástich Spomo
 cníkov.\nOn je patrónom roľníckeho ľudu. Rodičia vzývajú ho o požehnanie p
 otomkov. Čo zemský patrón ctený je v Korutánoch. Sv. opát Egýd vyobrazuje 
 sa čo pustovník s laňkou\, ktorá je streľkou ranená.\nPoučenie.\nMládeži a
  nerozumnému človekovi zdá sa všetko na svete byť milým\, vznešeným. Neroz
 vážnej mládeži usmieva sa všetko jako prekrásna záhrada\, plná pestrých kv
 etov. No\, jako sa klame! Mnohý človek sa pretvaruje\, usmieva sa ústami\,
  keď medzitým srdce jeho zármutkom a bôľom puká. Niet opravdivého šťastia 
 na tejto zemi! Nenasýtenosť žiadostí nedá človekovi pokoja.\nLakomec nenas
 hromaždí si nikdy dostatočného a uspokojujúceho bohatstva\, ctižiadostivý 
 nedosahuje nikdy žiadaného vyznamenania. Smyselné srdce človeka nemôže byť
  nasýtené. Kto je v stave smyselnosť svoju a náruživosti potlačiť\, toho s
 rdce nájde pokoja a požíva blaženosť už na tejto zemi. To znal sv. opát Eg
 ýd. On volil si chudobnú samotu v púšti\; keď opustil márný svet\, žil Boh
 u\, svojmu duševnému spaseniu a blahu svojich bližných.\nKresťane\, i ty m
 áš a môžeš sv. Egýda nasledovať! Znášaj svoju chudobu spokojne a trpezlive
 \, a keď utratíš časné statky\, nereptaj\, ale považuj to za dopustenie vô
 le Božej.\nI ty môžeš nasledovať sv. Egýda v tom\, že všetko opustil\, keď
  všetku neriadnu starosť odložíš a žiješ dľa slov sv. Pavla\, majúc manžel
 ku jakoby si ju nemal\, majúc statky jakoby tvoje neboly\, a vo svete živý
  súc\, jakoby si ho neužíval\, keď si hotový radšej všetok majetok a čo ti
  milé na zemi opustiť\, než Boha ťažkým hriechom obraziť.\nZapieraj sám se
 ba\, odriekaj sa časných žiadostí\, buď pokorným\, miluj Boha nado všetko 
 a bližného jako seba samého: a budeš blaženým na zemi a vo večnosti.\nModl
 itba.\nPopraj nám\, ó Bože\, prosíme\, pre orodovanie blahoslaveného opáta
  Egýda\, žeby sme to\, čo svojimi zásluhami nemôžeme\, jeho prímluvou dosi
 ahnuť mohli. Skrze Ježiša Krista\, Syna Tvojho\, Pána nášho. Amen. https:/
 /misal.tradi.sk/component/rseventspro/udalost/82-cm-spomienka-sv-egidia-op
 ata-commemoratio-s-aegidii-abbatis?Itemid=144
DTSTART;VALUE=DATE:20190901
LOCATION:Bratislava ()
SUMMARY:㎝ Spomienka sv. Egídia\, opáta. Commemoratio s. Ægidii\, abbatis
URL:https://misal.tradi.sk/component/rseventspro/udalost/82-cm-spomienka-sv
 -egidia-opata-commemoratio-s-aegidii-abbatis?Itemid=144
END:VEVENT
END:VCALENDAR
