- Dňa 18.04.2025Obeta Kríža je prameňom nášho spasenia. - Cirkev nás dnes vedie do kostola sv. Kríža jeruzalemského v Ríme, ktorý predstavuje vrch Kalvárie, kde pred našimi očami Spasiteľ umiera na Kríži. Chrám, do ktorého sme prišli prežiť liturgiu Veľkého piatku, zastupuje rímsku baziliku sv. Kríža. Je zahalený do smútočného rúcha: je bez ozdôb, bohostánok je prázdny, a preto otvorený, oltár obnažený, nad ním sa vypína kríž, zastretý čiernym závojom. Žlté sviece nehoria. Oltár je ozaj obrazom potupeného a trpiaceho Krista. Kňaz s asistenciou prichádza v čiernych paramentoch v hlbokej tichosti k oltáru. Liturgia obsahuje veľmi hlboké myšlienky. Hovorí najviac znakmi, ale jej symbolická reč preniká nám hlboko do duše. Veľký piatok je jediným dňom v rímskej liturgii, keď sa nekoná najsv. obeta sv. omše, lebo dnes sa obetoval na kríži Kristus sám. - Liturgia, pôvodom veľmi starobylá, mi tri časti: predomšu, poklona sv. Kríža a obrad prijímania (omšu vopred premenených darov). Liturgia obsahuje veľmi hlboké myšlienky. Hovorí najviac znakmi, ale jej symbolická reč preniká nám hlboko do duše. Veľký piatok je jediným dňom v rímskej liturgii, keď sa nekoná najsv. obeta sv. omše, lebo dnes sa obetoval na kríži Kristus sám. - Liturgia, pôvodom veľmi starobylá, mi tri časti: predomšu, poklona sv. Kríža a obrad prijímania (omšu vopred premenených darov). Prvá podstatná časť veľkopiatkovej liturgie je predomša. Až po štvrté storočie každá sv. omša začínala sa takto: Najprv sa čítaly tri lekcie, prvá zo starozákonných spisov, druhá z apoštolských listov a tretia zo sv. evanjelií. Medzi lekciami je stupňovanie i čo sa týka čítajúcej osoby, i miesta. Prvú čítal lektor pri pulpite, druhú subdiakon na nižšom ambóne, tretiu diakon na vyššom ambóne. Medzi lekciami spievali žalm (traktus). Podstatnou črtou veľkotýždňovej liturgie je akási pôvodnosť a starobylosť. Najstaršia liturgia nosila na sebe akýsi ťah vážnosti, jednoduchosti a tvrdosti. Kňaz, prijdúc k oltáru, padne na tvár, čo robia aj asistenti. Za ten čas akolyti prikryjú oltár jedinou plachtou. V 1. lekcii nám prorok Ozeáš líči obraz ľudu izraelského, ktorý Boh potrestal za neveru, ale sa spamätal a vrátil sa k Bohu. Izrael je predobrazom Ježiša Krista. Jeho karhal a poranil Boh za hriechy ľudstva, ale na tretí deň ho uzdravil a vzkriesil. Prvý traktus (pieseň Habakukova) je našou odpoveďou: Strachom dojatí uvažujeme o diele vykúpenia; vidíme Spasiteľa visieť na Kríži medzi dvoma lotrami („zvieratmi“). 2. lekcia nám rozpráva o obetovaní veľkonočného Baránka, ktorý je predobrazom obety Kristovej. 2. traktus (Žalm 139) podáva slová trpiaceho Spasiteľa. Je aj úvodom k nasledujúcim pašiám. Tieto dve lekcie sú len akýmsi úvodom pre rozprávanie umučenia podľa Jána. Jediný svedok obety Kríža zpomedzi apoštolov! Jeho slová sú stručné, objektívne historické a dojímavo vážne. Pašie spievajú traja diakoni. Po pašiách nasledujú prímluvy veriacich (orationes fidelium) za všetky potreby Cirkvi. Pôvodne boly súčiastkou každej omše a v svojej pôvodnej forme zachovaly sa nám len na Veľký piatok. Celebrant predniesol úmysel, diakon vyzval prítomných, aby si kľakli. Tu sa veriaci v hlbokom tichu modlili na vyznačený úmysel, kým im subdiakon nekázal vstať. Kňaz povedal spoločnú modlitbu. Cirkev predkladá svojmu umierajúcemu Ženíchovi všetky svoje potreby. Poklona sv. Krížu je vrcholom dnešnej liturgie. Vznikla v Jeruzaleme, kde veriaci na Veľký piatok uctievali a bozkávali pôvodný Kríž Spasiteľov. Kňaz z hlbokej úcty k sv. Krížu skladá odznak svojej hodnosti, omšové rúcho. Kríž odhaľuje v troch čiastkach, ktoré sa stupňujú miestom aj hlasom. Antifónu Ecce lignum začne sám, pokračujú s ním prisluhujúci a odpovie ľud. Keď ľud spieva Venite adorémus, kľačia všetci, okrem kňaza. Odhalený kríž leží na zemi. Prítomní sa mu klaňajú. Najprv kňaz, ktorý si z poníženosti vyzuje obuv, za ním duchovenstvo a konečne veriaci. Každý tri razy zohne koleno a pobozká rany Spasiteľove. Dojímavý úkon poklony nás upomína na Kristovu smrť na kríži. Za poklonou spievame tzv. „impropéria“ čiže výčitky umierajúceho Spasiteľa nevďačnému národu židovskému. Berieme si ich k srdcu. Nasleduje Omša vopred premenených darov. Takáto omša, Missa Praesanctificatorum, v ktorej niet premenenia, len prijímanie, bola v starých časoch aj viac ráz, najmä v dni kajúce, ktorý zvyk si východná liturgia podržala až podnes. Kňaz v slávnostnej procesii prinesie sv. Hostiu z bohostánku vedľajšieho oltára.
- Dňa 18.04.2025Na mieste: Bratislava Kategórie: Pôstna disciplínaCez deň je dovolené najesť sa 1 x dosýta a 2 x do polosýta, pričom je prikázané zdržiavať sa mäsitých pokrmov aj počas hlavného jedla, nielen počas raňajok a večere.
- Dňa 19.04.2025Kategórie: Proprium de temporeAk na sobotu - okrem Veľkého pôstu - pripadne sviatok jednoduchý alebo obyčajná féria, Cirkev takúto sobotu venuje úcte Panny Márie. Tieto sobotné omše majú vlastné formuláre podľa jednotlivých období roka. Možno ich použiť, každú vo svojom období, ako súkromné votívne omše v iné dni, ak rubriky dovoľujú slúženie takých omší.
- Dňa 19.04.2025Z tmy smrti prechádzame do svetla zmŕtvychvstania. - Liturgia dnešného dňa je veľkou vigíliou veľkonočnou, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala cez celú noc a zakončila sa omšou vigílie v nedeľu ráno. Aleluja sa spievala len v nedeľu ráno, keď Spasiteľ slávne vstal z hrobu. Všetkých veriacich viazala povinnosť pod ťažkým hriechom sa zúčastniť na tejto vigílii, od ktorej pochádza aj náš názov „Veľká noc“. Liturgia sa začala „post Nonam“, teda večer po odbavení cirkevnej modlitby, predpísanej na deviatu hodinu (našu tretiu popoludní). Koncom stredoveku ju posunuli na popoludnie Bielej soboty, na pamiatku toho sa nám zachovaly nešpory vo sv. omši. Konečne prešla na predpoludnie, ako ju aj dnes máme. Delí sa na časť večernú (Lucernare), nočnú (Vigillia) a rannú (Baptismale), po ktorej nasleduje omša vigílie.
- Dňa 20.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisVeľká noc je ústredným bodom liturgického roku, je jeho slnkom, podľa ktorého sa riadia všetky pohyblivé sviatky. Každá nedeľa je odbleskom veľkonočnej nedele. Apoštolovia na pamiatku zmŕtvychvstania svojho božského Majstra preložili týždenný posvätný deň, ako „deň Pánov“ (dies dominica), so soboty, čiže s posledného dňa, na nedeľu, t. j. na prvý deň v týždni. Starozákonná Veľká noc pripomínala pamiatku vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Každoročné obetovanie a požívanie veľkonočného baránka obnovovalo v nich vedomie vyvoleného ľudu Božieho, a vtedy si uvedomili aj skutočnosť, že ruka Božia bdie nad nimi, ako keď v Egypte vraždiaci anjel obišiel krvou baránkovou pomazané domy, a neuškodil im. Preto tento sviatok sa menoval „pascha“, t. j. príchod, priechod anjela a znamená i prechod z Egypta do zasľúbenej zeme. Veľká noc Starého zákona predobrazovala našu Veľkú noc. Kristus, náš veľkonočný Baránok, nás vyslobodil vlastnou krvou z diablovho otroctva a voviedol do prisľúbenej zeme svojho kráľovstva (Cirkvi). Kristus svojím zmŕtvychvstaním korunoval dielo vykúpenia. V liturgii veľkonočného týždňa, ale aj neskôr, pozorujeme výstižné symbolické obrazy: Veľkonočný Baránok (Ježiš Kristus), Červené more (sviatosť krstu), manna (kresťanská náuka, Eucharistia), voda vyvierajúca zo skaly (milosti sv. krstu, ktoré nám pramenia z prebodnutého boka Spasiteľovho), zasľúbená zem (Cirkev, kráľovstvo nebeské) atď. Sviatok Veľkej noci pripadá na jar. V prírode sa začína nový život; to isté sa stalo s ľudstvom v smysle duchovnom po smrti Ježiša Krista. Veriaci vo veľkonočný sviatok prinášajú na mnohých miestach do chrámu svätiť jedlá: mäso, chlieb, vajcia. Cez Veľký pôst sa zdržiavali mäsitého pokrmu, teraz ho chcú prvý raz požívať posvätený, prijať ho ako by z rúk Cirkvi. Vajce je symbolom zmŕtvychvstania. Ak chceme porozumieť duchu veľkonočnej liturgie v jej podstate, musíme sa vžiť do myšlienky, že v popredí veľkopôstnej i veľkonočnej liturgie stojí starosť o mladý kresťanský dorast. Katechumenát, správnejšie fotizomenát, pretkáva zlatou niťou celú veľkolepú sieť tejto liturgie. Pri bohoslužbách veľkonočného týždňa novokrstenci stáli v popredí veriacich. Všetky slávnosti týždňa konaly sa im kvôli. Každý deň slávili v niektorej významnej bazilike Ríma, kde v prvých radoch pri eucharistickej obete stáli krstenci, oblečení v bielom rúchu. Dobu od Veľkej noci až no sobotu svätodušnú menujeme „časom veľkonočným“. V nedele pred slávnostnou svätou omšou Asperges nahrádzame antifónou „Vidi aquam“. Vo veľkonočnom čase sa v liturgii často ozýva spev aleluja. Slovo je hebrejského pôvodu a znamená: Chváľte Boha! Sv. Ján apoštol ho počul v Zjavení z úst anjelských v kráľovstve nebeskom. Kristus, náš veľkonočný Baránok. - „V tento deň, ktorý učinil Pán, je slávnosť slávností a naša Veľká noc: zmŕtvychvstanie nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, podľa tela.“ Takto zvestuje rímske martyrológium dnešný deň. Je naším najstarším sviatkom, ktorého počiatky siahajú až do Starého zákona. Židovská Veľká noc ako „priechod Pánov“ v osobe anjela-pomstiteľa, ktorý ušetril domy, poznačené krvou veľkonočného baránka, bola predobrazom Veľkej noci Nového zákona. Tam krv baránkova zachránila prvorodencov od smrti a v jej znamení ľud izraelský vyslobodil sa z egyptského otroctva, tu si Boh vyvolil nové pokolenie, vykúpil ho krvou svojho Syna, Baránka Božieho, vyslobodil ho z otroctva diablovho a ustanovil za Izraela Nového zákona. Židia slávili svoju Veľkú noc 14. nizana, čiže v prvý deň splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti (po dni 21. marca). Kresťania ustálili novozákonnú Veľkú noc ako sviatok zmŕtvychvstania Kristovho na nedeľu po 14. nizane. Veľká noc, podobne ako Vianoce, má charakter mariánsky. Dnes pozdravujeme „radostnú" Matku Ježiša Krista, ktorá prežívala umučenie svojho Syna ako Matka bolestná. Právom spieva Cirkev cez celý veľkonočný čas antifónu Regina caeli laetare (Raduj sa, nebies Kráľovná). Veriaci hneď po prijatí krstu predstavili svojich nových spolubratov a odporúčali ich do ochrany Matke Ježišovej ako Matke všetkých kresťanov, ktorá je aj obrazom Matky Cirkvi. Aj my sme povstali s Kristom. Zomreli sme svojim nezriadeným žiadostiam, aby sme žili v Kristovi a s Kristom. Naša radosť je práve preto podobná radosti vzkrieseného Spasiteľa (intr.). On je naším veľkonočným Baránkom. Požívame ho obnoveným srdcom, ktoré sa dnes podobá nekvasenému chlebu Starého zákona (lekcia). Radostná ozvena „Toto je deň, ktorý učinil Pán“, vzatá zo Žalmu 117., stala sa veľkonočnou piesňou, ktorú počúvame pri každej omši a aj v každej hóre veľkonočného týždňa. Tým tento žalm stal sa veľkonočnou piesňou Cirkvi svätej. Krista oslavujeme najmä ako veľkonočného Baránka, ktorý sa obetoval za nás (verš aleluja), a vzletná veľkonočná sekvencia Victimae paschali rozvádza a interpretuje ďalej túto myšlienku. Anjel (diakon) zvestuje nábožným ženám (všetkým nám) blahozvesť zmŕtvychvstania Kristovho (evanj.). V kréde vyznávame veľkonočné tajomstvo slovami: „A na tretí deň vstal zmŕtvych podľa Písem.“ Vo veľkonočnej obete čakáme Krista Víťaza, ktorý porazil nepriateľov (ofert.), zjavuje sa nám, ako sa zjavil svojim, a ako veľkonočný Baránok obetuje sa za nás. Obetná hostina nám dáva účasť na požívaní veľkonočného Baránka, Krista (kom.).
- Dňa 21.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus sa zjavil Petrovi ako hlave Cirkvi - v ňom sa zjavuje aj nám. S novokrstencami ideme na návštevu k sv. Petrovi. On nám je dnes učiteľom a vodcom pri liturgii. Pri sv. omši prežívame v osobe Petrovej a v osobe dvoch emauzských učeníkov zjavenie vzkrieseného Spasiteľa. Spasiteľ nás krstom vyviedol z otroctva do zasľúbenej zeme a dal nám za vodcu druhého Mojžiša, sv. Petra (intr.). V lekcii nám sám sv. Peter dokazuje pravdivosť zmŕtvychvstania Kristovho. V evanjeliu počujeme, že Pán skutočne vstal a zjavil sa Šimonovi (Petrovi) ako aj dvom učeníkom emauzským. S Petrom a nábožnými ženami ideme v ústrety Kristovi (ofert.), s ozajstnou veľkonočnou radosťou ho vítame a zasadáme za jeho veľkonočný stôl v spoločnosti Petrovej a dvoch učeníkov (komún.).
- Dňa 21.04.2025Kategórie: Proprium de sanctis, AprílPravá reforma začína od seba. - Narodil sa r. 1033 (alebo 1034) v Aoste (Piemont, Taliansko); stal sa najprv rehoľníkom, neskôr opátom kláštora Bek v Normandii (Francúzsko). Ako arcibiskup canterburský húževnate bojoval za práva a slobodu Cirkvi. Zomrel r. 1109, odpočíva v katedrále v Canterbury (Anglicko).
- Dňa 22.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus sa zjavuje učeníkom, - vo sv. omši ho aj my vítame. -Sme zasa spolu s novokrstencami, a to v dome Pavlovom, uvedomujeme si zázračné účinky vody sv. krstu (intr.) a z úst Pavlových počúvame posolstvo o vzkriesení Kristovom. Kristus sa zjavuje apoštolom (evanj.). Vo sv. omši vžívame sa do ich úlohy a aj my, podobne ako oni, účastní sme na jeho hostine. Údená ryba bola symbolom umučeného Krista („Piscis assus, Christus passus“ - sv. Aug.), teda Eucharistie, a med poukazuje na sladkosť darov, obsiahnutých pri krste, tu najmä na právo požívať Eucharistiu. Pramene vody (ofert.) a túžba po nebi, kde Kristus sedí na pravici Otcovej (komún.), poukazujú na bohatstvo, vyplývajúce zo sviatosti krstu a najmä z najsv. Eucharistie.
- Dňa 22.04.2025Kategórie: Proprium de sanctis, AprílBrány pekelné nepremôžu skalu Petrovu. - Sv. Soter, pápež (166-174), bojoval proti bludárom. Sv. Kájus panoval 283-396. Dostal názov ,,Confessor“, keďže pretrpel mnoho príkoria pre vyznávanie Krista.
- Dňa 23.04.2025Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárStal sa vyhnancom pre Krista. - Druhý pražský biskup nútený bol dvakrát opustiť svoje biskupské sídlo pre nevďak vlastného, ešte v kresťanstve nezakotveného stáda. Načas sa uchýlil do benediktínskeho kláštora na Aventíne v Ríme, ale horlivosť za spásu duší vedie ho aj do iných krajín (Poľsko, Slovensko, Maďarsko). Svoj obetavý Život zavŕšil korunou mučeníckou medzi pohanskými Prusmi r. 997. Pochovaný je v Gniezne a v Prahe. V rímskej liturgii je známy svojím birmovným menom, ktoré mu dal sv. Adalbert, biskup magdeburský.
- Dňa 23.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus dáva svojim účasť na bohatstve svojho kráľovstva. - Novopokrstených a nás povoláva do tohto kráľovstva (intr.). Sviatosťou krstu stali sme sa občanmi Kristovej ríše a svedkami jeho zmŕtvychvstania, keďže sme s nim zomreli a s ním povstali pre nový život (lekcia). Sme svedkami jeho zjavenia (evanj.) a vžívame sa do radosti apoštolov. Pripravujeme sa na hostinu (ofert.) a ako apoštoli prijímame z rúk Kristových eucharistický chlieb a zázračnú rybu čiže jeho samého ako záruku večného života (komúnia).
- Dňa 23.04.2025Kategórie: Proprium de sanctis, AprílStal sa vyhnancom pre Krista. - Druhý pražský biskup nútený bol dvakrát opustiť svoje biskupské sídlo pre nevďak vlastného, ešte v kresťanstve nezakotveného stáda. Načas sa uchýlil do benediktínskeho kláštora na Aventíne v Ríme, ale horlivosť za spásu duší vedie ho aj do iných krajín (Poľsko, Slovensko, Maďarsko). Svoj obetavý Život zavŕšil korunou mučeníckou medzi pohanskými Prusmi r. 997. Pochovaný je v Gniezne a v Prahe. V rímskej liturgii je známy svojím birmovným menom, ktoré mu dal sv. Adalbert, biskup magdeburský.
- Dňa 24.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus odpúšťa hriechy a vracia stratené dedičstvo. - Robí to krstom a sviatosťou pokánia. Táto omša platila hlavne krstencom a kajúcnikom, ktorí pred týždňom, na Zelený Štvrtok, navrátili sa do spoločenstva spolukresťanov. Lekcia má na zreteli krstencov, evanjelium kajúcnikov. Oboje sa týkajú aj nás. Podobáme sa židovskému národu, ktorý sa vracia do zasľúbenej zeme (ofert.), a pohanom, ktorých Spasiteľ osvietil svojím svetlom (komún.). Štáciový chrám bol považovaný za penitenciálny, možno tu na Zelený Štvrtok ráno pápež prijímal kajúcnikov do spoločenstva veriacich. Pod hlavným oltárom spočívajú relikvie sv. apoštolov Filipa a Jakuba, preto lekcia spomína diakona Filipa a v evanjeliu Mária Magdaléna oznamuje apoštolom radostnú novinu vzkriesenia Kristovho.
- Dňa 24.04.2025Kategórie: Proprium de sanctis, Apríl„Buď verný (Fidelis) až do smrti!“ - Najprv bol advokátom, potom vstúpil do rehole kapucínov. Podujal sa obrátiť švajčiarskych kalvínov, ktorí ho usmrtili r. 1622 v Seevichu (Graubünden). Pochovaný je v Chure (Švajčiarsko), jeho hlavu opatrujú vo Feldkirchu (Rakúsko).
- Dňa 25.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisUponíženie je cestou k osláveniu. - Pred týždňom v tento deň (na Veľký piatok) zomrel Kristus na vrchu Kalvárii, dnes sa zjavuje učeníkom na vrchu oslávenia (evanj.). Kristus prichádza k nám ako víťaz a aj nás vedie k víťazstvu (intr.), podobne ako Noe zachránil svojich (lekcia). Potupný kríž je znakom víťazstva Kristovho (aleluja a verš). Pripravujeme sa na obetu veľkonočného Baránka ako voľakedy židia pri východe z Egypta (ofert.) a pri sv. prijímaní preberáme aj my poslanie hlásať Kristovo kráľovstvo svojim spolublížnym, vykonávať povolanie apoštola. Kostol dnešnej štácie bol pôvodne pohanským chrámom všetkých bohov (Pantheon), ktorý vystavil Agrippa za panovania cisára Augusta. Pápež Bonifác IV. r. 610 zasvätil ho všetkým sv. Mučeníkom na čele s blahosl. Pannou Máriou, Kráľovnou mučeníkov. Poukazuje na víťazstvo Kristovo nad pohanstvom, ďalej hlása, že smrť s Kristom je prameňom víťazstva a oslávenia a že bolestná Matka pod Krížom zaslúžila si korunu víťazstva a čestný titul Kráľovnej mučeníkov.
- Dňa 25.04.2025Kategórie: Proprium de sanctis, AprílVerný tlmočník sv. Petra. - Najprv sprevádzal sv. Petra na apoštolských cestách, potom pripojil sa k sv. Pavlovi. Podľa hlásania sv. Petra napísal druhé evanjelium, ktoré má jeho meno. Bol biskupom alexandrínskym (v Egypte). Jeho relikvie benátski kupci v 9. storočí preniesli domov z Alexandrie, a tak ich zachránili pred zneuctením od mohamedánov. Na jeho česť postavili nádhernú baziliku, sídlo benátskeho patriarchu; tu sú uložené aj jeho relikvie.
- Dňa 25.04.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus sa modlí s nami. - Približujeme sa k chrámu a oltáru s pevným presvedčením, že naše prosby budú vyslyšané (intr.). S nami sa modlí Kristus ako druhý Eliáš (lekcia). Naša modlitba má spočívať na láske Otca nebeského k nám, na spoločenstve veriacich a na prostredníctve modlitieb a obety Kristovej. Plní dôvery očakávame nášho Prostredníka (ofert.), aby sme mali v ňom oporu pri našich modlitbách (kom.).
- Dňa 25.04.2025Na mieste: Bratislava Kategórie: Pôstna disciplínaPrikázané je zdržiavať sa mäsitých pokrmov. Mäsité pokrmy možno nahradiť pokrmom z rýb, mäkkýšov, obojživelníkov a plazov.
- Dňa 26.04.2025Kategórie: Proprium de sanctis, AprílCesta pápežov vedie stopami mučeníkov. - Sv. Klétus (Anaklétus) je druhým nástupcom sv. Petra (76-89), sv. Marcelín panoval v rokoch 296-304. Obidvaja skonali smrťou mučeníckou. Prvý odpočíva spolu so sv. Petrom, telo druhého uložili v katakombách sv. Priscilly.
- Dňa 26.04.2025Kategórie: Proprium de temporeAk na sobotu - okrem Veľkého pôstu - pripadne sviatok jednoduchý alebo obyčajná féria, Cirkev takúto sobotu venuje úcte Panny Márie. Tieto sobotné omše majú vlastné formuláre podľa jednotlivých období roka. Možno ich použiť, každú vo svojom období, ako súkromné votívne omše v iné dni, ak rubriky dovoľujú slúženie takých omší.
Zobrazených 20 z celkového počtu 3288 udalostí
Načítať viac 3288 101 events7d78c8fa90a5f0c3b27a811adfb611bc