BEGIN:VCALENDAR
VERSION:2.0
PRODID:-//https://misal.tradi.sk///NONSGML kigkonsult.se iCalcreator 2.10.15//
METHOD:PUBLISH
BEGIN:VEVENT
UID:20260427T215121CEST-91771DMBiv@https://misal.tradi.sk/
DTSTAMP:20260427T195121Z
DESCRIPTION:&nbsp\;\n  \n\n㎝\n\n«Milý Bohu a ľuďom bol\, ktorého pamiatka j
 e požehnaná (Sir.45\; 1)»\; tieto slová múdreho Siracha platia o sv. Egýdo
 vi\, ktorého blahoslavenú smrť sv. cirkev dnes oslavuje. Sv. Egýd narodil 
 sa r. 640 v gréckom meste Athénach zo vznešenej a nábožnej kresťanskej rod
 iny. Šľachetní rodičia starali sa svedomite\, aby svojmu jedináčkovi niele
 n pozemské statky zanechali\, lež najmä\, aby ho Bohu odchovali.\nNadaný m
 ladík počúval sväté reči nábožných rodičov\, obdivoval ich dobré skutky\, 
 ktoré objavovaly sa zvláštne v napomáhaní biednych bližných\, čítaval usil
 ovne sv. Evanjelia\, v ktorých svietila láska božského Spasiteľa k ľuďom. 
 I stal sa vzorom všetkým vrstovníkom a ľuďom vo všetkých kresťanských cnos
 ťach. Často navštevoval chrámy\, kde sa skrúšene modlieval\, a jako len mo
 hol\, pomáhal chudobným.\nRaz uzrel na ulici chudobného polonahého človeka
 \, ktorý mimoidúcich o almužnu prosil. I ponáhľal sa k nemu\, vyzliekol vr
 chné rúcho a daroval ho jemu. Žobrák poďakoval sa\, obliekol si drahé rúch
 o\, cítil sa lepšie a nezadlho celkom ozdravel\, že si mohol zase každoden
 ný chlieb prácou vyhľadávať.\nKeď rodičia uzreli\, že ich jedináčok bez vr
 chného rúcha domov sa vracia\, pýtali sa ho prísne\, kde má svoje vrchné n
 ové rúcho. Ľudomilný mladík rozpovedal\, čo a prečo to urobil a nábožní ro
 dičia tešili sa nad svojím cnostným jedináčkom\, i zvelebovali milostivého
  Boha\, ktorý im poprial takého syna vychovať. Vševedomý Boh nepoprial mu 
 toho šťastia\, že sa mohol dlho tešiť s takými láskavými a zbožnými rodiča
 mi: lebo ich náhle k sebe povolal.\nOsirelý mládenec popredal všetky svoje
  statky\, utržené peniaze rozdal nemocným a chudobným a sebe podržal len t
 oľko\, že mohol dlhú cestu do cudzej zeme podujať. Keď totiž badal\, že ho
  ľudia pre jeho dobročinnosť a nábožnosť zvelebujú\, obával sa\, žeby snad
 no zpyšnel\; i uzavrel\, že rodisko opustí a v ďalekej zemi sa usadí\, aby
  nepoznaný a nikým nemýlený Bohu slúžiť a v kresťanskej dokonálosti pokrač
 ovať mohol.\nOpustil teda vlasť\, a vysadol na loď\, ktorá sa plavila do ď
 alekého Francúzska. Na širokom mori povstala veľká búrka\, prívaly dážďa l
 ialy sa na loď\, hromové blesky osvetlovaly velikánske vlny\, ktoré slabú 
 loď s cestovateľmi pohltiť hrozily\, silný vetor metal loď po búrnych huči
 acich vlnách\, všetci cestovatelia triasli sa strachom a úzkostlivé očakáv
 ali blízku nenadálu smrť.\nZbožný pútnik Egýd nezúfal\, skladal svoju náde
 j v Božie milosrdenstvo\, i modlil sa neprestajne o pomoc k Tomu\, ktorého
  vetry a vlny poslúchajú. Búrka prestala\, loď bola zachránená. Cestovatel
 ia pripisovali svoje zachránenie horlivej modlitbe Egýdovej a ctili ho čo 
 milostníka Božieho. Po dlhej plavbe prirazila loď ku brehom Francúzska.\nZ
 božný Egýd vystúpil na suchú zem pri ústi rieky Rodanu (Rhône)\, vyhľadal 
 si pusté miesto\, usadil sa pri bralovej (skalnej) jaskyni\, ktorú si prik
 ryl ráždim a stromovými korkami\, i žil v tejto pustovni na modlitbách\, v
 o sv. rozjímaní a pri čítaní sv. Písma. Obyvatelia okolitých dedín vypátra
 li jeho pustovňu\, donášali mu pokrmy\, i obdivovali jeho zbožný život\; č
 ím bol Egýd vo svojej pobožnosti často mýlený a znepokojovaný.\nI odišiel 
 hlbšie do lesov a usadil sa neďaleko Gardu v biskupstve Nismes rečenom\, k
 de si shotovil z rážda a kôry pustovňu a korienkami a vodou sa živil. Tu ž
 il Bohu\, nikým nemýlený\, za niekoľko rokov. Nastala tuhá zima\, vysoké s
 ňahy pokrývaly zem a zbožný pustovník nenašiel pokrmu. Aby od hladu nezomr
 el\, chcel pustovňu svoju opustiť. A hľa\, Pán Boh poslal mu laňku (jeleňa
  samicu)\, ktorá sa krotko k nemu túlila\, v jeho blízkosti sa pridŕžala a
  svojím mliekom ho živila.\nJedného dňa poľoval Vemba\, kráľ Góthov\, ktor
 í toho času južné Francúzsko obývali\, v blízkych horách. I zazrel jeleňa\
 , prenasledoval ho\, až sa mu po dlhom namáhaní pri pustovni s očú ztratil
 . Kráľ vstúpil do nízkej chyžky\, i zadivil sa\, keď videl\, že prenasledo
 vaný jeleň u nôh šedivého pustovníka leží\, ktorý bol do hlbokého premýšľa
 nia pohrúžený a na zemi pred sv. krížom kľačal.\nKráľ vypytoval sa zbožnéh
 o pustovníka na jeho meno\, rod a príčiny\, pre ktoré svet opustil a v tej
 to divokej púšti tak prísno žije. Keď počul\, že sv. muž z lásky k Bohu a 
 k svojmu duševnému spaseniu márný\, hlučný svet opustil\, ctil ho veľmi a 
 chcel ho nahovoriť\, žeby s ním na kráľovský dvor išiel\, jemu čo radca pr
 i správe pomáhal\, slovo Božie poddaným hlásal a dľa vôle i svojmu duševné
 mu spaseniu v úkryte palácu žil.\nAle sv. pustovník volil si len svoju pus
 tovňu v divom lese\, kde mohol nemýlený s Bohom obcovať a o svoje duševné 
 spasenie sa starať. V krátkom čase rozniesol sa chýr po celom Francúzsku o
  svätom živote zbožného pustovníka Egýda. Z blízka i ďaleka prichádzali do
  jeho pustovne nábožní kresťania\, ktorí hľadali u neho poučenie a pomoc v
 o svojich nemocách. Svätý pustovník uzdravil divotvorne mnohých nemocných\
 , poučil pochybujúcich a nevedomých.\nMnohí jeho príkladom oduševnení mužo
 via túžili\, aby pod jeho spasonosnou správou v kresťanskej dokonalosti cv
 ičiť sa o svoje duševné spásenie starať sa mohli. Na mnohé prosby a nalieh
 anie vystaval Egýd pri svojej pustovni\, podporovaný štedre kráľom Góthov\
 , kláštor\, prijal do neho učeníkov a predpísal im pravidlá života dľa pre
 dpisov sv. Benedikta. Čo prvý opát vzdelal sv. Egýd mnohých zbožných mužov
 .\nV krátkom čase javilo sa Božie požehnanie v celom okolí. Učeníci jeho p
 ôsobili požehnane u nevzdelaného ľudu\, ktorý začal cnostné\, mravne a pra
 covité žiť. Kráľ francúzsky Karol Martel\, ktorý v meste Orleane žil\, žia
 dal si poznať veľkého svätého muža a chcel sa s ním radiť\, i povolal ho ú
 ctivé na svoj kráľovský dvor. Sv. opát usporiadal záležitosti svojho klášt
 ora a nastúpil cestu do Orleanu.\nVstúpil do chrámu sv. Kríža a pomodlil s
 a skrúšene. Keď vychádzal z chrámu\, aby sa kráľovi predstavil\, postretol
  muža\, ktorý bol zlým duchom obsadlý i veľkým hlasom volal: «Ach\, Egýde\
 , prečo trápiš ma tak nemilosrdne? Jak veľmi protiví sa tvoja spravedlivos
 ť môjmu zákonu! Ušetri ma svojou modlitbou\, aby som ztadeto výjsť mohol\;
  lebo som tebou tu mučený.» Sv. muž prežehnal nemocného znamením sv. kríža
  a riekol: «Nepriateľu ľudského pokolenia\, vyjdi von ztadeto!»\nZlý duch 
 zareval a nešťastný človek bol osvobodený. Sv. Egýd navštívil kráľa\, ktor
 ý ho láskavé a okázalé prijal. Dlho rozmlúval sa s kráľom\, hovoril mu o m
 árnosti sveta\, o kresťanskej dokonalosti a oduševnil ho k opravdivým cnos
 ťam. Biskup Orleanský posvätil zbožného pustovníka za kňaza a kráľ prosil 
 ho\, aby sa za neho pri sv. omši modlieval. Kráľ dopustil sa bol ťažkého h
 riechu\, ktorý ostýchal sa biskupovi\, ba i sv. Egýdovi vyznať.\nSv. opát 
 slúžil v nedeľu sv. omšu a modlil sa za kráľa. Anjel Boží zjavil sa mu a p
 oložil na oltár ceduľku\, na ktorej naznačený bol ťažký hriech kráľov a ui
 stenie\, že keď sa kráľ polepší\, svoj ťažký hriech oľutuje a viacej sa ho
  nedopustí\, dosiahne odpustenie. Sv. Egýd prečítal ceduľku a poslal ju kr
 áľovi. Kajúcny kráľ prosiť dal sv. opáta\, aby ho navštívil\; padol pred n
 ím na kolená\, vyznal svoj hriech a prosil skrúšene za rozhrešenie.\nS dov
 olením kráľovým vrátil sa sv. Egýd do svojho kláštora. Na ceste zastavil s
 a v meste Nismes\, kde práve zomrel syn jednému vznešenému mužovi. Zarmúte
 ní rodičia prosili sv. opáta\, aby ich potešil. Sv. Egýd modlil sa nad mrt
 vým\, ktorý náhle z mrtvých vstal. Zadivený ľud zveleboval dobrotivého Boh
 a\, ktorý tak skvele oslávil svojho verného sluhu.\nSv. Egýd prišiel do sv
 ojho kláštora\, žil tu prísno za dlhý čas\, riadil svojich učeníkov k dosi
 ahnutiu kresťanskej dokonalosti a činil mnohé divy. Raz ponosoval sa mu mn
 ích\, že má pochybnosť\, či Panna Maria vždycky od každého hriechu čistá b
 ola. Sv. Egýd napísal do piesku tri otázky\, či sv. Panna pred\, vo a po v
 telení Pána panenstvo zachovala a hriechom poškvrnená nebola? Za každou ot
 ázkou vypučila z piesku prepodivná biela lalia. A mních nepochyboval viace
 j.\nPo rokoch putoval sv. opát do Ríma k hrobom sv. Petra a Pavla. Dosiaho
 l apoštolského požehnania\, i navrátil sa do svojho kláštora\, kde telo sv
 oje prísnym pôstom a iným seba zapieraním mŕtvil\, čas na modlitbách a vo 
 sv. rozjímaní trávil\, svojich učeníkov ku kresťanskej dokonalosti viedol.
  Tu usnul v Pánu sv. Egýd r. 700\, oplakávaný svojimi učeníkmi a všetkým o
 kolitým ľudom\, i odovzdal svoju dušu do rúk nebeského Otca.\nOkolo klášto
 ra povstalo nezadlho ľudnaté mesto\, ktoré jeho meno nosí\, Sén Žili (Sain
 t Gillies\, Sv. Egýd.) Ostatky sv. Egýda prenesené boly počas nepokojov bl
 udoverskými Kalvinistami (Hugenotmi)\, ktorí kláštory a chrámy bohorúhavou
  vzteklosťou rúcali a plienili\, do opátskeho chrámu v meste Tulús (Toulou
 se)\, kde sa posiaľ nachádzajú. Sv. Egýd ctený býva čo jedon zo štrnástich
  Spomocníkov.\nOn je patrónom roľníckeho ľudu. Rodičia vzývajú ho o požehn
 anie potomkov. Čo zemský patrón ctený je v Korutánoch. Sv. opát Egýd vyobr
 azuje sa čo pustovník s laňkou\, ktorá je streľkou ranená.\nPoučenie.\nMlá
 deži a nerozumnému človekovi zdá sa všetko na svete byť milým\, vznešeným.
  Nerozvážnej mládeži usmieva sa všetko jako prekrásna záhrada\, plná pestr
 ých kvetov. No\, jako sa klame! Mnohý človek sa pretvaruje\, usmieva sa ús
 tami\, keď medzitým srdce jeho zármutkom a bôľom puká. Niet opravdivého šť
 astia na tejto zemi! Nenasýtenosť žiadostí nedá človekovi pokoja.\nLakomec
  nenashromaždí si nikdy dostatočného a uspokojujúceho bohatstva\, ctižiado
 stivý nedosahuje nikdy žiadaného vyznamenania. Smyselné srdce človeka nemô
 že byť nasýtené. Kto je v stave smyselnosť svoju a náruživosti potlačiť\, 
 toho srdce nájde pokoja a požíva blaženosť už na tejto zemi. To znal sv. o
 pát Egýd. On volil si chudobnú samotu v púšti\; keď opustil márný svet\, ž
 il Bohu\, svojmu duševnému spaseniu a blahu svojich bližných.\nKresťane\, 
 i ty máš a môžeš sv. Egýda nasledovať! Znášaj svoju chudobu spokojne a trp
 ezlive\, a keď utratíš časné statky\, nereptaj\, ale považuj to za dopuste
 nie vôle Božej.\nI ty môžeš nasledovať sv. Egýda v tom\, že všetko opustil
 \, keď všetku neriadnu starosť odložíš a žiješ dľa slov sv. Pavla\, majúc 
 manželku jakoby si ju nemal\, majúc statky jakoby tvoje neboly\, a vo svet
 e živý súc\, jakoby si ho neužíval\, keď si hotový radšej všetok majetok a
  čo ti milé na zemi opustiť\, než Boha ťažkým hriechom obraziť.\nZapieraj 
 sám seba\, odriekaj sa časných žiadostí\, buď pokorným\, miluj Boha nado v
 šetko a bližného jako seba samého: a budeš blaženým na zemi a vo večnosti.
 \nModlitba.\nPopraj nám\, ó Bože\, prosíme\, pre orodovanie blahoslaveného
  opáta Egýda\, žeby sme to\, čo svojimi zásluhami nemôžeme\, jeho prímluvo
 u dosiahnuť mohli. Skrze Ježiša Krista\, Syna Tvojho\, Pána nášho. Amen. h
 ttps://misal.tradi.sk/udalost/4970-cm-spomienka-sv-egidia-opata-commemorat
 io-s-aegidii-abbatis
DTSTART;VALUE=DATE:20300901
LOCATION:Bratislava ()
SUMMARY:㎝ Spomienka sv. Egídia\, opáta. Commemoratio s. Ægidii\, abbatis
URL:https://misal.tradi.sk/udalost/4970-cm-spomienka-sv-egidia-opata-commem
 oratio-s-aegidii-abbatis
END:VEVENT
END:VCALENDAR
