536
Pange, lingua, gloriósi
(Javte, ústa, Dôstojného)
/Ctime túto Sviatosť slávnu/
/Sviatosť tela tajomného/

✱

1. Javte, ústa, dôstojného
   Tela Pána tajomstvá
   i predrahej Krvi Jeho,
   ktorú z milosrdenstva
   vylial Otca Syn večného
   k spaseniu človečenstva.
   
   
2. Nám sa v svojom smilovaní
   z čistej Panny daroval,
   v svojom s ľuďmi obcovaní,
   pravdu večnú zvestoval 
   a po svojom dokonaní
   dôkaz lásky zanechal.
   
   
3. Pri poslednom večeraní
   s bratmi odpočívajúc
   pri zákonnom hodovaní
   pokrm nápoj žehnajúc,
   v chleba, vína požívaní
   telo i krv dal svoju.
   
   
4. Z chleba telo učinené
   slovom jeho zázračným,
   víno v krv je premenené
   srdcom verne povďačným,
   nemôže byť pochopené

   smyslom nedostatočným.

5. Prevelebnej tu Sviatosti
   vzdajme úctu, poklonu,
   ustúp obrad minulosti,
   novému včuľ zákonu,
   smyslov nedostatočnosti
   viera vezmi záclonu.
   
   
6. Otcu, Synu premilému
   buď česť a velebenie,
   chvála, vďak a sláva Jemu,
   buď i dobrorečenie;
   od obidvoch Poslanému
   rovnako buď uctenie. Amen.

1. Pange, lingua, gloriósi
   Córporis mystérium,
   Sanguinísque pretiósi,
   Quem in mundi prétium
   Fructus ventris generósi
   Rex effúdit géntium.
   
   
2. Nobis datus, nobis natus
   Ex intácta Vírgine,
   Et in mundo conversátus,
   Sparso verbi sémine,
   Sui moras incolátus
   Miro clausit órdine.
   
   
3. In suprémæ nocte cœnæ,
   Recúmbens cum frátribus,
   Observáta lege plene
   Cibis in legálibus,
   Cibum turbæ duodénæ
   Se dat suis mánibus.
   
   
4. Verbum caro, panem verum
   Verbo carnem éfficit:
   Fitque sanguis Christi merum,
   Et si sensus déficit,
   Ad firmándum cor sincérum
   Sola fides súfficit.
   
   
5. Tantum ergo Sacraméntum
   Venerémur cérnui;
   Et antíquum documéntum
   Novo cedat rítui:
   Præstet fides suppleméntum
   Sénsuum deféctui.
   
   
6. Genitóri, Genitóque
   Laus et jubilátio,
   Salus, honor, virtus quoque
   Sit et benedíctio:
   Procedénti ab utróque
   Compar sit laudátio. Amen.

1. Preslávneho Tela divy
   veleb, jazyk, tajomné,
   i prúd Krvi prívetivý,
   čo jak sveta výkupné
   vylial národov Kráľ živý,
   Synček Panny vznešenej.
   
   
2. Nám je daný, narodený
   z čistej Panny Boh a Kráľ,
   chodieval po tejto zemi,
   zrnká slova rozsieval,
   chvíľam svojich dobrodení
   potom divný záver dal.
   
   
3. Pri poslednom zmrkávaní
   s bratmi k stolu zasadol,
   po patričnom rozdávaní
   jedál, jak už zákon bol,
   za pokrm sám seba pravý
   dvanástim sa ponúkol.
   
   
4. Slovo-Telo slovom mení
   v telo chleba podstatu;
   miesto vína krv sa pení;
   smysly vo tmách stoja tu,
   iba viera v presvedčení
   stíši dušu dojatú.
   
   
5. Takú veľkú sviatosť ctíme
   teraz teda skrúšení;
   nový zákon zbožne žime,
   starý už je zrušený;
   čo smyslami necítime,
   nech nám viera doplní.
   
   
6. Otcu, Synu jedinému
   chvála buď a plesanie,
   sláva, moc a česť ich menu,
   taktiež dobrorečenie.
   Z obidvoch z nich Plynúcemu
   rovnaké buď uctenie. Amen.