Večný náš Kráľ a Najvyšší  Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958) (1. a 8. strofa)
| | Ætérne Rex altíssime  S. Aurelius Ambrosius (340-397) (1.-4. sloha, zvyšok z 5. storočia)
|
- Večný náš Kráľ a Najvyšší
Spasiteľ verných najdrahší, ty si premohol smrť ukrutnú [:a žiješ slávou večitou.:] a žiješ slávou večitou.
- Už vystupuješ v hviezdny kraj,
kde Otec tvoj ťa zavolal, bys’ nie jak človek, lež jak Boh nad vecmi vládol všetkými:
- Korí sa ríša trojitá,
i na nebi i na zemi i pod zemou už chváli ťa, poslušná zhýba kolená.
- Veľmi sa divia anjeli,
keď vykúpenie zazreli: Hreší telo, zmýva telo, vládne Boh Syn, Božie Telo.
- Ty sám buď našou radosťou,
odmena v nebi ukrytá, ty vládneš sveta sústavou, premáhaš zemské prelesti.
- Nuž prosíme ťa pokorne,
hriechy nám všetky odpusti a srdcia dvihni k výšine zdvíhadlom svojej milosti.
- Keď v jasnom oblaku sám raz
zjavíš sa náhle súdiť nás, odpusti tresty za viny a vráť nám dávne koruny.
- Ježiš, ty nebies veleba,
víťazne stúpils´ do neba, kde s Bohom Otcom panuješ [:i s Duchom Svätým kraľuješ.:]
| | - Ætérne Rex altíssime,
Redémptor et fidélium, Cui mors perémpta détulit Summæ triúmphum glóriæ.
- Ascéndis orbes síderum,
Quo te vocábat cǽlitus Colláta, non humánitus, Rerum potéstas ómnium.
- Ut trina rerum máchina,
Cæléstium, terréstrium, Et inferórum cóndita, Flectat genu jam súbdita.
- Tremunt vidéntes Angeli
Versam vicem mortálium: Peccat caro, mundat caro, Regnat Deus Dei caro.
- Sis ipse nostrum gáudium,
Manens olýmpo prǽmium. Mundi regis qui fábricam, Mundána vincens gáudia.
- Hinc te precántes quǽsumus,
Ignósce culpis ómnibus, Et corda sursum súbleva Ad te supérna grátia.
- Ut cum repénte cœperis
Clarére nube júdicis, Pœnas repéllas débitas, Reddas corónas pérditas.
- Jesu, tibi sit glória,
Qui victor in cælum redis, Cum Patre, et almo Spíritu, In sempitérna sǽcula. Amen.
|
Všetci si kľaknú, a diakon so subdiakonom, alebo v opačnom prípade samotný vysluhovateľ, sa postaví smerom k Velebnej Sviatosti a spieva:
| | Tunc omnes flectunt genua; et Diaconus cum Subdiacono, vel, in defectu horum Officians ipse, stans versus Ss. Sacramentum, cantat:
|
℣. Vyveď chlieb zo zeme, aleluja. ℟. A víno nech obveseľuje srdce človeka, aleluja. | | ℣. Edúcas panem de terra, allelúja. ℟. Et vinum lætíficet cor hóminis, allelúja. |
Ó, večný Kráľu najvyšší (1943) In: Hymny Rímskeho Breviára. časť I., Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1943. Janko Silan (1914-1984)
|
- Ó, večný Kráľu najvyšší
a Vykupiteľ veriacich, smrť premožená dala ti triumf slávy ozaj najväčšej:
- Už vystupuješ v hviezdny kraj,
kde Otec tvoj ťa zavolal, bys’ nie jak človek, lež jak Boh nad vecmi vládol všetkými:
- Korí sa ríša trojitá,
i na nebi i na zemi i pod zemou už chváli ťa, poslušná zhýba kolená.
- Veľmi sa divia anjeli,
keď vykúpenie zazreli: Hreší telo, zmýva telo, vládne Boh Syn, Božie Telo.
- Ty sám buď našou radosťou,
odmena v nebi ukrytá, ty vládneš sveta sústavou, premáhaš zemské prelesti.
- Nuž prosíme ťa pokorne,
hriechy nám všetky odpusti a srdcia dvihni k výšine zdvíhadlom svojej milosti.
- Keď v jasnom oblaku sám raz
zjavíš sa náhle súdiť nás, odpusti tresty za viny a vráť nám dávne koruny.
- Buď sláva tebe, Ježišu,
ktorý sa vraciaš do neba, aj Otcu, Duchu živnému teraz i večné na veky. Amen.
|
JKS 1947 
|
 |
Graduale Romanum, Solesmes, 1961 
|
 |