Za starodávnych čias bolo obyčajou pliesť z krásnych a voňavých ruží veniec a darovať ho významným osobám, aby sa im preukázala zvláštna česf. Ba víťazom v bojoch a zápasoch položili vavrínový veniec na hlavu a tak kráčali v slávnostnom sprievode mestom. Tak isto patrí najčistejšej a najvznešenejšej Panne - Matke Márii po Bohu najväčšia česť, lebo ona priniesla na svet najväčšieho víťaza, víťaza nad hriechom, diablom a smrťou. Sluší sa teda, aby sme aj jej uplietli a darovali víťazný veniec. Veniec, ktorý uplietame na čest P. Márie, nie je z obyčajných prirodzených kvetov a ruží, ale je složený z najkrajškh a najlúbeznejších ruží duchovných, t. j. z najutešenejších modlitieb, ktorými najlepšie ctíme Pannu Máriu. Tento veniec sa volá ružový veniec či ruženec.
Ruženec sa podobá Dávidovmu žaltáru, ktorý pozostáva zo 150 žalmov. Tak aj v ruženci opakuje sa 150 Zdravasov. Preto sa ruženec volá aj Mariánskym žaltárom.
|
| Pátričky |
V prvých časoch kresťanstva pustovníci a vôbec tí, čo nevedeli čítať, sa namiesto 150 Dávidových žalmov modlievali toľko Otčenášov. Počet pomodlených Otčenášov označovali klinčekami, ktoré si po jednom pripínali na pás za každým Otčenášom, alebo označovali ich počet malými kamienkami. Spomínané klinčeky na páse ako aj kamienky, ktoré postupom času sväzovali na šnúročku, dostaly podľa latinského slova „Pater noster“, t. j. „Otče náš“, meno pátričky.
Spôsob označovania pomodlených Otčenášov namiesto žalmov od dávnych pustovníkov prešiel aj do mariánskeho ružtenca. A tak sa tento náboženský predmet zamieňavo volá pátričkami alebo ružencom. - Pretože celý veľký ruženec podľa 15 tajomstiev delíme na 3 samostatné malé ružence, každý s 5 desiatkami, ku ktorým sa pripája jeden preddesiatok, sú aj pátričky sostavené len pre malý ruženec s 50 guľkami na označenie Zdravasov za každou 10. guľkou vkladá sa väčšia guľka na označenie Otčenášov. Podobne sú zadelené guľky pre preddesiatok, ktorý pozostáva z 1 Otčenáša a 3 Zdravasov. Do ružencových desiatkov sa vkladajú tajomstvá vtelenia, umučenia a oslávenia Ježiša Krista, ktorého najvýraznejším odznakom (symbolom) je kríž; preto je aj na pátričky pripätý krížik.
Až donedávna poznali sme pátričky len ako guľôčky, natiahnuté na šnúročke. Dnes je však všeobecným zvykom spájať pátričkové guľôčky kovovou retiazkou.
Každý kresťan katolík má mať svoje pátričky. Pátričky posviaca každý kňaz. Posvätenie pátričiek spojené s odpustkami, môže vykonať len splnomocnený kňaz. Pátričky strácajú odpustky, keď sa predajú inému. Nestrácajú však, keď ich inému darujeme, alebo keď sa na nich iný modlí ruženec. Pre získanie odpustkov máme držať pátričky v ruke. Avšak podľa výnosu sv. Stolice A. A. S. 25.502 aj vtedy získame odpustky, keď z rozumného dôvodu nemôžeme ich držať v ruke (pri nejakej práci vo vlaku), ale ich máme pri sebe. Pri spoločnej modlitbe ruženca stačí na získanie odpustkov, keď jeden má pátričky. - Pátričky nestrácajú odpustkové posvätenie, keď sa menšia čiastka guliek nahradí novými.
|
| Pôvod svätého ruženca |
Pôvod sv. ruženca nie je historicky známy. Základom jeho je modlenie sa dávnych pustovníkov, ktorí namiesto 150 žalmov odriekali 150 Otčenášov. Tak aj sv. Albert Krešpínsky a Peter pustovník, ktorí žili dávno pred sv. Dominikom, keďže nevedeli čítať, namiesto 150 žalmov modlievali sa 150 Otčenášov a Zdravasov. Ústne podanie spojuje s touto pobožnostou meno sv. Dominika, ktorý bol neohroženým obrancom katolíckej viery proti albigenským bludárom, ktorí napádali aj úctu P. Márie. Keďže zpočiatku márne kázal proti týmto bludárom, v modlitbách prosil P. Máriu o radu a pomoc. Spisovateľ Ľudovít Fanfáni O. P.: De rosario B. Mariae V. - Rím, 1930. píše, že svätec dostal od P. Márie túto odpoveď: „Nečuduj sa, že doteraz je tak skromné ovocie z tvojej práce. Sial si do neúrodnej, doteraz rosou milosti Božej nezavlaženej pôdy. Keď Boh chcel obnoviť tvár zeme, soslal na ňu úrodný dážď anjelského pozdravenia. Káž teda môj ruženec složený zo 150 Zdravasov a 15 Otčenášov a budeš sa radovať hojnej žatve.“
Iné ústne podanie hovorí, že raz pri modlitbe videl v duchu P. Máriu vo veľkej sláve a velebnosti, ako kráľovnú neba i zeme. Okolo nej stály tri ženské osoby: jedna v bielom, druhá v červenom a tretia v zlatom rúchu. Každú z nich nasledovalo 50 panien. Sv. Dominik si vrúcne žiadal vedieť, čo znamená toto radostné videnie? Bl. Panna mu vysvetlila, že tri ženské osoby znamenajú trojnásobný ruženec: 50 panien znamená 50 Zdravasov, z ktorých každý jeden pozostáva z týchto troch ružencov. - Biela farba znamená ruženec radostný, červená ruženec bolestný a zlatá ruženec víťazný čiže slávnostný. Bl. Panna mu povedala, že toto je ten najľúbeznejší veniec, na ktorom sú zelené listy, bodlavé tŕne a voňavé kvety, čím sa naznačuje to isté: zelené listy znamenajú ruženec radostný, tŕne ruženec bolestný a ruže ruženec slávnostný.
Od toho času svätec všade hlásal túto pobožnosť a prostredníctvom nej priviedol mnohých bludárov do Cirkvi a verných nadchol k prehĺbeniu vnútorného života. A tak sv. Dominika nielen ústne podanie, ale aj pápeži označujú za pôvodcu a prvého rozširovateľa sv. ruženca; touto modlitbou všade, kde pôsobil, priviedol k rozkvetu kresťanský život.
|
| Podstatné časti ruženca |
V breviári čítame na deň presvätého ruženca, 7. októbra. „Ruženec je modlitbová formula, ktorá pozostáva z 15 desiatkov Anjelského pozdravenia, ktoré sa od seba rozdeľujú 15 Otčenášmi: k jednotlivým desiatkom sa pripája rozličné rozjímanie o 15 tajomstvách nášho vykúpenia. Podstatnými časťami ruženca je teda len 15 Otčenášov, 150 Zdravasov a rozjímanie o 15 tajomstvách vykúpenia. Na odbavovanie týchto podstatných častí sú udelené odpustky. V smysle canonu 934, § 2. neslobodno hocičo pridávať k týmto podstatným častiam, lebo tým sa strácajú odpustky. Medzi ružencové desiatky možno pripojiť len také vložky, ktoré podporujú rozjímanie o sv. tajomstvách; také sú rozjímania, zodpovedné modlitby a piesne. Neslobodno teda k ružencu pripájať modlitby ako Desaťtisíc ráz nech ťa chvália..., ani šiesty desiatok; to nesmeruje k tajomstvám ruženca.
|
| Rozdelenie ruženca a význam opakovaných modlitieb |
Celý - či veľký ruženec sa skladá z 15 desiatkov. Pretože tajomstvá, čiže pravdy našej viery, ktoré sa vkladajú do Zdravasov po slove Ježiš, sú radostné, bolestné a slávnostné, preto aj ruženec delíme na tri malé ružence: radostný, bolestný a slávnostný. Ku každému malému ružencu sa na začiatku pripojuje a) úvod, pozostávajúci z Verím v Boha a Sláva Otcu..., b) Preddesiatok, pozostávajúci z Otčenáša, 3 Zdravasov a Sláva Otcu. Do týchto Zdravasov sa po slove „Ježiš“ vkladajú tri rozličné prosby, ktoré sú pri všetkých troch ružencoch iné a iné. Preddesiatok nepatrí k podstatnej časti ruženca. Ak sa cez ruženoc spieva pieseň, spieva sa jej prvý verš medzi úvodom a Preddesiatkom.
Desiatok sa skladá z Otčenáša, z 10 Zdravasov, do ktorých sa vkladajú tajomstvá po slove „Ježiš“ a z jedného Sláva Otcu.
Apoštolské vyznanie viery. Celkom správne začíname modliť sa ruženec modlitbou Verím v Boha, lebo viera je základom, na ktorom musíme stavať všetky svoje modlitby, ak chceme, aby sa Bohu páčily a nám boly užitočné. I touto modlitbou ctíme P. Máriu, keďže ňou vyznávame, že sme služobníkmi jej Syna, J. Krista.
Modlitbu Pána - Otčenáš naučil nás modliť sa sám Syn Boží. Tu nám On sám naznačil, že podľa vôle Božej máme prosiť o to, čo smeruje ku cti Božej, čo je potrebné pre spásu našej duše a úžitku nášho tela.
Anjelské pozdravenie - Zdravas Mária sa v ruženci opakuje 150 ráz. Robíme tak po príklade svätých v nebi, ktorí bez prestania opakujú pieseň „Svätý, svätý, svätý Pán Boh zástupov.“ Touto modlitbou preukazujeme väčšiu česť P. Márii, než anjelom a svätým. Keď sa ju modlíme, ctíme v nej P. Máriu slovami, ktoré pochádzajú od Boha, ktorými ju pozdravil anjel Gabriel, sv. Alžbeta a ktorými jej Cirkev bez prestania úctu preukazuje a jej prímluve sa odporúča. „Zdravas“ je teda podľa svojho pôvodu najkrajším pozdravením P. Márie.
Ružencové tajomstvá predstavujú nám chvíľky a skutky nášho Spasiteľa od narodenia až po jeho oslávenie, ako aj po oslávenie jeho Matky. Pri radostnom ruženci rozjímame o radostných tajomstvách, ktoré nám pripomínajú vtelenie Syna Božieho. V bolestnom ruženci rozjímame o hrozných mukách a smrti Kristovej, ktorou sme boli vykúpení. V slávnostnom ruženci rozjímame o sláve Ježiša Krista, o oslávení jeho sv. Matky, ktoré Spasiteľ aj nám pripravil. Keď sa súkromne a potichu modlíme ruženec, nie je potrebné vysloviť patričné tajomstvá, stačí len rozjímať o nich. Keď sa však modlíme verejne a nahlas spoločne, je potrebné tajomstvá aj vyslovovať. Keď sa modleník predmodlieva, musí tak hlasne a jasne vypovedať tajomstvo, žeby ho všetci počuli. (Kongregácia odpustkov, 1. iúl 1839). Nakoľko rozjímanie o tajomstvách je veľmi dôležitou časťou ruženca, pred každým desiatkom možno odriekať malú modlitbu, rozjímanie, alebo spievať pleseň, ktorá nás povzbudí k rozjímaniu o tajomstve patričného desiatku.
Zakončenie desiatku. Každý desiatok a jeho rozjímanle zakončujeme malým chválospevom: Sláva Otcu i Synu i Duchu Sv., čím oslavujeme Najsv. Trojicu. Keď sa však ruženec modlíme za duše v očistci, desiatok zakončujeme modlitbou za mŕtvych: Odpočinutie večné daj dušiam, Pane...
Zakončenie ruženca. Všeobecne obvyklým zakončením ruženca sú litánie loretánske, modlltba: Pod Tvoju ochranu sa utiekame, ako aj iné modlitby s krátkymi prosbami k P. Márii a k sv. Dominikovi. Tak isto pred úvodom ruženca, keď ss verejne modiíme ruženec, odbavuje sa prípravná modlitba, ktorá pozostáva z krátkych prosieb a troch modlitieb. Viď osnovu ružencových modlitieb. |
| Iné ružencové formy |
Pre verejné bohoslužby a pobožnosti (pri ktorých účinkuje kňaz) je schválený jedine tento ruženec. Okrem toho boly síce schválené aj iné formy ružencové, ako je ruženec o Sviatosti oltárnej, ruženec Sedembolestnej P. Márii a pod., ale len pre súkromnú pobožnosť veriacich, ktorí sa takéto ružence môžu modliť aj spoločne nahlas v kostole. Sv. Stolica - Kongregácia Sv. Offícia 26. V. 1937 v smysle can. 1259, 1261, 1279 zakázala rozširovanie a odporúčanie nových foriem ružencových, ako napr. ruženec o slzách P. Márie, k piatim ranám Kristovým a pod. Hoci by sa nám aj páčil taký novosostavený ruženček, predsa od neho ustúpme, lebo Sv. Otec taký spôsob neschválil. Musí byť zachovaná aj jednotnosť v modlení. Pri takých neschválených modlitbách dopúšťajú sa veriaci mnohých bludov, čím dávajú možnosť inovercom k výsmechom a napádaniam na katolícku Cirkev. Máme krásny ruženec, len ten sa dôkladne modlime a dostatočne uctíme P. Máriu.
|
| Kedy sa modliť ktorý ruženec? |
Celý ruženec predstavuje nám trojité tajomstvá života, smrti a oslávenia Pána Ježiša, ktorých máme rozjímať v každom čase. Nakoľko sa však ružencové tajomstvá delia na tri samostatné malé ružence a kresťanský svet zvykol sa ich modliť oddelene jeden od druhého, Kongregácia odpustkov 7. júla 1893 pre jednotnosť ustálila, ktorý ruženec sa máme modliť v ten či onen deň pri verejných ružencových pobožnostiach. Radostný ruženec sa máme modliť v pondelok a vo štvrtok; bolestný ruženec v utorok a v piatok a ruženec slávnostný v stredu, v sobotu a v nedeľu.
Zvykom sa však zaviedlo, že za doby adventnej a vianočnej, t. j. od I. nedele adventnej až do I. nedele deviatnikovej, sa v nedeľu modlievame ruženec radostný. V dobe pôstnej, t. j. od I. nedele deviatnikovej až po Veľký piatok, v nedeľu sa modlievame ruženec bolestný.
|
| Význam ruženca |
Sv. Ruženec, milý kresťan, ak sa ho náležite modlíš, je veľmi užitočný. Ruženec, ktorý tvojej duši dáva na premýšľanie také vznešené veci, ako sú tajomstvá tvojho vykúpenia, veľmi sa hodí k spoločnej pobožnosti a tak a) nemálo slúži pre tvoje duchovné vzdelanie, b) činí ťa pobožným a Bohu milým, c) podvracia blud a neveru d) a vydobýva ti v rozličných tvojich duchovných a telesných potrebách pomoc Božiu, a to na orodovanie P. Márie. Na ruženec môžeme vzťahovať slová kardinála Bertrama: „Kde sa uctieva Mária, tam panuje viera v Božstvo Ježišovo. Lebo kto Syna P. Márie uznáva za Boha, musí mať úctu pred jeho najsv. Matkou. Kde sa však kolená nezohýbajú pred Kristom Bohom, tam nezaznieva ani Zdravas.“ - Slávny hudobný skladateľ Jozef Hayden hovorieval, že najlepšou prípravou na skladanie hudobých diel bola mu modlitba sv. ruženca. - Tyrolský hrdina proti Napoleonovi Andrej Hofer sa so svojimi domácimi po večeri vždy modlieval ruženec. Od toho neupustil ani vtedy, keď mal hosťov, ktorým vždy povedal: „Jedli ste s nami, teraz sa môžte s nami aj pomodliť.“ - Francúzsky lekár Dr. Recamier napísal, že keď pri liečení chorých nepomáhala jeho lekárska veda a lieky, tam iste pomohla modlitba sv. ruženca, ktorý sa modlieval vtedy, keď išiel ku chorým, lebo inokedy nemal času. - Mnohí pápeži boli členmi Bratstva sv. ruženca: menovite: Inocent V., Benedikt XI., Pius V., Gregor XIII.. Pavol V., Alexander VII., Kliment IX., Benedikt XIII., Pius VII. Pp. Bonifác VIII. dal tajomstvá sv. ruženca vymaľovať na hodváb a žiadal, aby tieto obrazy boly s ním položené do hrobu na znamenie jeho veľkej úcty voči ružencu. - Všetci biskupi vykonali ružencovú pobožnosť horlive a kňazom i veriacim ju vrelo odporúčali. - Sv. František Salezský sa sľubom zaviazal, že sa bude denne modliť ruženec. - Sv. Karol Boromejský ružencovú pobožnosť zaviedol do všetkých seminárov. - Zakladatelia rehôľ a apoštolskí misionári po príklade sv. Dominika odporúčali ruženec svojim rehoľným bratom a neúnavne ho kázavali na misiách. - I najslávnejší európski panovnici predchádzali príkladom svojim poddaným. Cisár Karol V. nijakou dôležitou prácou nedal sa zdržať od pomodlenia sa ruženca. - Cisár Fridrich III. vlastnoručne zapísal seba, svoju manželku a svojho syna Maximiliána do Bratstva sv. ruženca. - Portugalský kráľ Henrich I. dal vytlačiť svoje rozjímania o 15 ružencových tajomstvách. - Poľský kráľ Kazimír III. napísal generálovi dominikánskej rehole: Prosím, pošlite mi ružencových kazateľov, lebo títo sú najpôsobnejšími obnovovateľmi môjho rudu. - Rakúska arcikňažná Anna svojho syna Ľudovíta XIV. dala zapísať do Bratstva sv. ruženca, keď ešte bol v kolíske. Jeden dominikán sa pritom zaviazal, že za nemluvňa sa on bude denne modlievať ruženec. Ľudovít XIV. aj zostal verným tejto modlitbe. Kňaz Delarue raz zastihol kráľa modliac sa na veľkých pátričkách. Ked Delarue vyslovil nad tým svoje podivenie a radosť, kráľ mu odpovedal: „Nedivte sa; ja si pokladám za česť modliť sa ruženec; je to zbožný obyčaj, ktorý som zdedil po svojej matke, veľmi by ma bolelo, keby som ho len jedinký deň vynechal.“ - Nehanbi sa teda ani ty, kresťan, modliť sa tento ruženec, ktorý je obdarený toľkými odpustkami. - Kto by mohol vypočítať všetkých iných ctiteľov a ctiteľky P. Márie, ktorú pozdravujú sv. ružencom. Veď nemožno spočítať ani len kostoly, kaplnky a oltáre, vystavené na vykonávanie tejto pobožnosti.
Milý kresťan, súc toľkými vznešenými príkladmi oduševnený a o spasiteľnom účinkovaní sv. ruženca presvedčený, horlive vykonávaj pobožnosť sv. ruženca. Vstúp do Živého ruženca, plný tej sladkej nádeje, že splníš všetko, čo sa vyžaduje od pravého ctiteľa P. Márie. Ona i tebe vyprosí milosť u svojho Syna, Ježiša Krista, aby si sa mohol sprotivif každému pokušeniu, vyvarovať sa každého hriechu a tak niekedy dosiahnuť večnú slávu.
Modlitba ruženca je pre každého. Je taká ľahká, že ju i dieťa porozumie, a je taká obsažná, že aj najučenejší človek nájde v nej hlboké myšlienky. Medzitým, čo ústa vyslovujú najkrajšie modlitby, ponoruje sa duša a srdce do hĺbok tajomstva božského života Ježiša Krista a čerpá z nich zbožnosť, pevnú vieru, istú nádej, vrúcnu lásku a sv. horlivosť. Ruženec je štítom proti peklu a svetu. Chceš premôcf pýchu života, vhĺb sa do tajomstiev radostného ruženca, ako sa Boh snižuje z nebies trónu k materskému lonu Márie, ktorá pokorne volá: Hľa, dievka Pánova... Chceš prekonať žiadosť tela, pozri tajomstvá bolestného ruženca, koľko Kristus trpí na svojom tele od Getsemanskej záhrady až po Golgotu, človeče, pre teba a pre smyslov tvojich zlobu. Chceš prekonať žiadosť očú? Krása sveta pominie ako poľná tráva. Zrak tvoj sa zakalí. Len večnou krásou ostane to, čo ti Ježiš pripravil v sláve Otcovej, do ktorej sám tak slávne vošiel i so svojou Matkou. Pozri slávnostný ruženec.
Dejiny sv. ruženca nám jasne ukazujú, že pre modlitbu sv. ruženca Prebl. P. Mária veľa ráz vyprosila svojim dietkam zvláštnu milosť Božiu. Misionári s ružencom v ruke kázavali a obracali bludovercov na Kristovu vieru. Keď zaľahol na krajiny mor a hlad, zase posledným prostriedkom odstránenia biedy bol ruženec; tak sa to stalo v mestách: Pávia, Bologna, Benátky, Kolín. Azda októbrovým ružencovým pobožnostiam, ktoré sa od r. 1883 stále konajú, môžeme pripísať, že katolícka Europa bola zachránená od hroznej pliagy komunizmu, ktorý úplne zničil ruský národ, ktorý sa nachádzal v pravoslavizme, teda odtrhnutý od pravej Cirkvi Kristovej. Pp. Pius XI. encyklikou „Ingravescentibus malis“ 29. sept. 1937 potvrdil, že P. Mária je našou najistejšou ochranou, aby sme ju len s dôverou uctievali, najmä októbrovým ružencom.
|
| Odpustky pre všetkých veriacich |
1. Veriaci, ktorí sa pomodlia aspoň jednu tretinu veľkého ruženca. t. j. 5 desiatkov, dosiahnu odp. 5 rokov.
2. Ak ruženec, t. j. 5 desiatkov, odbavia spolu s inými verejne alebo súkromne, dosiahnu raz denne odp. 10 rokov. Pln. odp. dosiahnu každý mesiac v poslednú nedeľu, ak pristúpia ku sv. spovedi, ku sv. prijímaniu, navštívia kostol alebo verejnú kaplnku a ak každý týždeň v tom istom mesiaci aspoň tri razy s inými odbavili ruženec, t. j. 5 desiatkov.
3. Keď tretinu ruženca, t. j. 5 desiatkov, zbožne odbavia pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou alebo pred bohostánkom, zakaždým získajú pln. odp., ak ešte pristúpia ku sv. spovedi a ku sv. prijímaniu. Tieto odpustky veriaci získajú, i keď pri ruženci nepoužívajú pátričiek.
4. Veriaci, keď pri modlení ruženca používajú pátričky, posvätené od kňaza rehole dominikánov, alebo od iného na to oprávneného kňaza, získajú okrem spomínaných ešte aj iné odpustky. Keď sa predmodleník modlí na odpustkových pátričkách, odpustky získajú všetci, čo sa s ním spolumodlia. Odbavovanie ruženca môžeme pretrhnúť na jednotlivé desiatky. K získaniu odpustkov je však potrebné, aby sme celý ruženec, t. j. všetkých 5 desiatkov odbavili v tenže deň. PPO 360.
5. V mesiaci októbri za každý verejne alebo súkromne zbožne odbavený ruženec (5 desiatkov) získame každý deň odp. 7 rokov - Pln. odpustky získame na sviatok sv. Ruženca (7. okt.) a cez jeho oktávu, ak odbaviac ruženec pristúpime ku sv. spovedi, ku sv. prijímaniu a navštívime kostol alebo verejnú kaplnku. - Po oktáve sviatku sv. ruženca pln. odp. zlskajú za týchže podmienok aj tí, ktorí aspoň cez 10 dní odbavia ruženec. PPO 363.
|