BEGIN:VCALENDAR VERSION:2.0 PRODID:-//https://misal.tradi.sk///NONSGML kigkonsult.se iCalcreator 2.10.15// METHOD:PUBLISH BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-352237Khn7@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n\nOmšový formulár sme zatiaľ nedigitalizovali. Doteraz digita lizované omšové formuláre proprium sanctis na marec zobrazíte kliknutím na tlačidlo s názvom mesiaca. Označené sú symbolom '✔' a odkazy sú klikateľn é.\n Marec Čítaj životopis \nPatrón Viedne a pekárov. Ján Hofbauer s a narodil v r. 1751 v Tasoviciach na Morave. So svojím priateľom Tadeášom Hublom odišli do Ríma\, kde obaja vstúpili do kongregácie redemptoristov\, ktorá vtedy prežívala prvé roky svojej existencie. Žil vtedy ešte aj zakl adateľ sv. Alfonz z Liguori. On sám o nich predpovedal\, že budú pre rehoľ u veľkým požehnaním. V roku 1785 zložili rehoľné sľuby a boli vysvätení za kňazov. Dvadsať rokov účinkoval v kostole sv. Benna vo Varšave. Založil š koly\, v ktorých sa mohli vzdelávať aj chudobní. V roku 1788 sa stal gener álnym vikárom pre oblasť za Alpami. Rehoľa sa rýchlo šírila a čoraz viac l aikov i kňazov do nej vstupovalo. Po prusko-francúzskej vojne obsadili var šavské vojvodstvo francúzski úradníci\, neverci a slobodomurári\, ktorí do smrti prenasledovali sv. Jána Hofbauera napriek cisárovej ochrane. Ten mu dal súhlas na založenie rehole redemptoristov v Rakúsku. Bol dokonalým vz orom a skutočný hrdina cnosti aj vo svojich posledných chvíľach. V pondelo k prijal sviatosti zomierajúcich s najpríkladnejšou zbožnosťou. V stredu n a poludnie\, práve na keď zvonilo na Anjel Pána\, napomenul tých\, ktorí b oli naokolo\, aby si kľakli a modlili sa. Kým si teda všetci kľakli a modl ili sa\, svätý Klement odovzdal nepohnute a v tichosti svoju dušu Bohu. Zo mrel sväto\, tak ako bol žil\, 15. marca 1820. https://misal.tradi.sk/kale ndar/cirkevny-rok/udalost/2015-cm-spomienka-sv-klimenta-m-hofbauera-vyznav aca-commemoratio-s-klemens-maria-hofbauer-confessoris DTSTART;VALUE=DATE:20260315 LOCATION:Rožňavská diecéza (Rožňava) SUMMARY:㎝ Spomienka sv. Klimenta M. Hofbauera\, vyznávača. Commemoratio s. Klemens Maria Hofbauer\, confessoris URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2015-cm-spomienka- sv-klimenta-m-hofbauera-vyznavaca-commemoratio-s-klemens-maria-hofbauer-co nfessoris END:VEVENT BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-3527CtxIo9@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu \n\n\n\n\n Int. \n Lect. \n Alle. \n&nbs p\;\n Evan. \n Offer. \n Com. \n\n\n\n\nSľubujeme vernosť Spasiteľovi. - Nedeľa po složení bieleho rúcha (in albis depositis). Krstenci prišli pr vý deň v občianskom rúchu\, ale v srdci mali aj ďalej nosiť jasnosť bielej farby (sv. Augustín).Liturgia ešte vždy má zreteľ na mladých kresťanov (i ntr.). Kresťan má zvíťaziť nad svetom (lekcia) a odkedy je skrze sv. krst pričlenený ku Kristovi\, má sa odvrátiť od nevery a slovami obráteného Tom áša prisahať Kristovi vernosť (evanj.). S apoštolmi a ni bo inými ženami o čakávame návštevu osláveného Spasiteľa (ofert.)\, vítame ho pri premenení a pri sv. prijímaní dotýkame sa jeho sv. rán (komún.).Sv. Pankrác\, pri kt orého hrobe sme shromaždení\, ako štrnásťročný mladík vlastnou krvou speča til svoju vernosť ku Kristovi. Rímskym kresťanom slúžil za vzor a strážcu vernosti prísahy. Bol aj vzorom vernosti k záväzkom sv. krstu pre mladých kresťanov. Len ľutovať treba\, že jeho relikvie sa stratily r. 1798. https ://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2376-nedela-i-po-velkej-no ci-biela-nedela-dominica-i-post-pascha-dominica-in-albis DTSTART;VALUE=DATE:20260412 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:➀ Nedeľa I. po Veľkej noci. Biela nedeľa. Dominica I. Post Pascha. Dominica in Albis URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2376-nedela-i-po-v elkej-noci-biela-nedela-dominica-i-post-pascha-dominica-in-albis END:VEVENT BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-3532jckf5L@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu \n\n\n\n\n Int. \n Lect. \n Grad. \n Tr act. \n Evan. \n Offer. \n Com. \n\n\n\n\nSpasiteľ odchádza\, ale len n a čas. Vracia sa k nám v každej sv. omši. Tešíme sa z jeho prítomnosti med zi nami (intr.). Na zemi sa máme aj my cítiť ako cudzinci a pútnici a podľ a toho si zariaidiť život (lekcia). V každej sv. omši „nakrátko“ zavíta Kr istus medzi nás (evanj.). Tomu sa radujeme (ofert.)\, ale sme si vedomí\, že stále a navždy budeme spojení s Kristom len v nebi\; sv. prijímanie je predobrazom večného požívania Krista (kom.).\nVýsledok boja je oslávenie\, ktoré chceme dosiahnuť spolu s Kristom. Aj my sa máme premeniť\; zo staré ho človeka má sa stať nový. V túto nedeľu ráno sv. omšou skončila sa vigíl ia kántrového týždňa. Túto vigíliu preložili však najprv na predvečerné\, potom na ranné hodiny kántrovej soboty. Nedeľa by takto bola ostala bez vl astnej liturgie. Preto dnešná omša je sostavená z omši kántrových dní: spe vy zo stredy\, evanjelium zo soboty. Ustálená bola aj osobitná štácia. V t ejto omši shrnuté sú myšlienky kántrového týždňa\, ktoré si ešte raz uvedo míme. Oltár nám je vrchom Tábor\, na ktorom pri pozdvihovaní pod závojom s v. spôsobov vidíme osláveného Krista. Mocou najsv. obety a najmä sv. prijí maním sa pomaly\, ale isto premieňame na podobnosť Kristovu. https://misal .tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2534-nedela-ii-postna-dominica-ii- in-quadragesima DTSTART;VALUE=DATE:20260301 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:➀ Nedeľa II. pôstna. Dominica II. in Quadragesima URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2534-nedela-ii-pos tna-dominica-ii-in-quadragesima END:VEVENT BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-3534874BH7@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu \n\n\n\n\n Int. \n Lect. \n Grad. \n Tr act. \n Evan. \n Offer. \n Com. \n\n\n\n\nBoj medzi silným a Silnejším (diablom a Kristom)\; – len so Silnejším zvíťazíme. – Sv. Vavrinec bol pat rónom katechumenov. Týmto týždňom začínaly sa tzv. skrutínia\, t. j. skúšk y kandidátov krstu\, či sú rozumove a mravne dostatočne zrelí na krst\, a Cirkev ich uspôsobovala na prijatie krstu rozličnými liturgickými úkonmi v rámci týchto skrutínií. Medzi nimi hlavné boly exorcizmy\, vyháňania diab lov\; na to sa naráža v dnešnom evanjeliu. Ako tma bojuje proti svetlu\, t ak bojuje diabol proti Kristovi. Zvíťazí svetlo. Sme synovia svetla a s pr ameňom svetla\, Kristom\, bojujeme proti mocnostiam temnosti (lekc.) So Si lnejším (Kristom) premôžeme silného\, diabla (evanj.). V tomto boji dvíham e svoje oči k svetlu\, ku Kristovi (intr.\, trakt.). Kráčame pevným krokom v ústrety silnému Víťazovi (ofert.)\, ktorý prichádza posilniť nás pokrmo m vlastného Tela a Krvi\, a s ním dať záruku konečného víťazstva nad diabl om.\n \; https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2556-ned ela-iii-postna-dominica-iii-in-quadragesima DTSTART;VALUE=DATE:20260308 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:➀ Nedeľa III. pôstna. Dominica III. in Quadragesima URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2556-nedela-iii-po stna-dominica-iii-in-quadragesima END:VEVENT BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-3538UudPBv@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu Stiahni menlivé časti .pdf \n\n\n\n\n In t. \n Lect. \n Grad. \n Tract. \n Evan. \n Offer. \n Com. \n\n\n\n\n Jeruzalem (Cirkev) teší sa z vykúpenia. – Ako v tretiu nedeľu adventnú\, a j teraz sme v rímskom Jeruzaleme\, v bazilike sv. Kríža jeruzalemského. No vý Jeruzalem\, Cirkev\, má viac príčin radovať sa: blíži sa Veľká noc\, ke ď veriaci povstanú s Kristom k novému životu. Cirkev nemôže potlačiť rados ť nad vykúpením ľudstva. V prvých storočiach celý rad katechumenov čakal n a veľkonočné znovuzrodenie sviatosťou krstu\, a tým sa rozmnožil počet die tok matky Cirkvi\, ktorá ich aj v tejto sv. omši kŕmi mliekom Eucharistie (evanj.). Ako v nedeľu Gaudete v advente\, aj teraz kňaz môže sa obliecť d o paramentov ružovej farby\, diakon užíva dalmatiku a subdiakon tunicelu\, oltár je ozdobený kvetmi a organ hrá po celú omšu. Ružová farba vznikla a si tak\, že v túto nedeľu kresťania radi si podarúvali ruže. Pápež podnes svätí v tento deň zlatú ružu\, ktorú potom podaruje zaslúžilej osobe.\n&nb sp\; https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2613-nedela-iv-p ostna-dominica-iv-in-quadragesima DTSTART;VALUE=DATE:20260315 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:➀ Nedeľa IV. pôstna. Dominica IV. in Quadragesima URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2613-nedela-iv-pos tna-dominica-iv-in-quadragesima END:VEVENT BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-3542p4gtPm@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu \n\n\n\n\n Int. \n Lect. \n Grad. \n Tr act. \n Evan. \n Offer. \n Com. \n\n\n\n\nV rámci Veľkého pôstu pozoruj eme isté stupňovanie. Dva týždne pred Veľkou nocou naraz sa premení a zost rí charakter veľkonočnej prípravy. V popred je jediná idea\, veľká tragédi a umučenia Kristovho: iné myšlienky\, ako napríklad príprava krstencov a m yšlienková náplň\, vyplývajúca z podstaty štáciových chrámov\, ustupujú do pozadia. Cirkev si želá\, aby sme sa v tomto čase venovali len veľkej myš lienke Obety Kristovej. Lež ona nemá zaujímať len našu myseľ. Celým obsaho m svojho života máme sa vrhnúť do náručia tejto idey a tak splniť podstatu svojho veľkonočného programu. S Kristom umrieť – to je náš cieľ. Preto na jmä v čase umučenia sa má podoba umierajúceho Krista odzrkadľovať v našom živote. Jednotlivé črty tohto nášho vystupňovaného veľkonočného programu s ú: hlboké prežívanie Kristovho umučenia\, dokonalé ubíjanie smyselnosti a telesnej žiadostivosti\, aby sme zabezpečili v sebe úplnú prevahu ducha na d hmotou\, ponížene uznali svoju hriešnosť a úprimne sa snažili dať náhrad u urazenej Božskej Velebnosti za svoje hriechy. Nes tvoj kríž\, ba ukladaj si na ramená kríž umŕtvovania seba\, aby si ta stal podobným umučenému Sp asiteľovi! \;Liturgia času umučenia sleduje túto cestu. Zahalené kríže poukazujú na „mystérium Crucis“ (tajomstvo kríža)\, ktorému svojho času n eporozumeli ani Kristovi najbližší a aj v dnešných časoch ako ťažko ho chá pe veriaci kresťan. Kristus musel trpieť\, a tak vojsť do svojej slávy. Aj kresťan len podobnosťou k trpiacemu Kristovi môže zvíťaziť a byť účastným na jeho sláve. Zahaľovanie oltárnych obrazov sleduje cieľ\, aby naša myse ľ objímala jediný predmet: umučeného a za nás sa obetujúceho Bohočloveka.Z o stupňovej modlitby vynechávame vo všetkých omšiach (okrem omší svätých) Žalm 42.\, keďže ho obsahuje introit nedele a feriálne omše sa riadia podľ a nedeľnej omše. Konečne radostné slávorečenie (doxológia) „Sláva Otcu“ vy nechávame v introite\, pri umývaní rúk (Lavabo)\, v responzóriách ofícia a v Asperges. Takto vyznáva Cirkev svoj smútok nad umučením svojho Ženícha. Tento smútočný charakter omši času umučenia prešiel aj do zádušnej omše. Kríže ostávajú zastreté až po poklonu Kríža na Veľký piatok\, oltárne obra zy až po glóriu Bielej soboty.  \;Náš Veľkňaz obetoval sa na oltári Kr íža. - Touto nedeľou sa začína tzv. čas Umučenia (Tempus Passionis). Dosia ľ liturgia sa len výnimočne zaoberala Umučením Kristovým\, ododnes sa mu v enuje výlučne. Stredom liturgie je Veľkňaz a jeho obetný oltár. Kríž. Kríž je zahalený\, aby sa naznačovalo jeho tajomstvo\, ktoré učeníci nepochopi li a svet ho ani dnes nechápe. Cirkev ešte viac ukrýva bohoslužobné ozdoby : vynecháva Žalm 42. zo stupňovej modlitby\, lebo sa uvádza v introite. Tá to zásada prešla aj na feriálne a zádušné omše\, hoc introit je v nich iný . Vynechávame aj chváloslovie (Sláva Otcu) v Asperges a po Lavabo. https:/ /misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2636-nedela-i-umucenia-domin ica-i-passionis DTSTART;VALUE=DATE:20260322 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:➀ Nedeľa I. Umučenia. Dominica I Passionis URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/2636-nedela-i-umuc enia-dominica-i-passionis END:VEVENT BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-3550UNn0JG@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu\n\n\n\n\n Int.\n Lect.\n Alle.\n Evan.\n Off er.\n Com.\n\n\n\nVeľká noc je ústredným bodom liturgického roku\, je jeho slnkom\, podľa ktorého sa riadia všetky pohyblivé sviatky. Každá nedeľa j e odbleskom veľkonočnej nedele. Apoštolovia na pamiatku zmŕtvychvstania sv ojho božského Majstra preložili týždenný posvätný deň\, ako „deň Pánov“ (d ies dominica)\, so soboty\, čiže s posledného dňa\, na nedeľu\, t. j. na p rvý deň v týždni. Starozákonná Veľká noc pripomínala pamiatku vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Každoročné obetovanie a požívanie veľkonočné ho baránka obnovovalo v nich vedomie vyvoleného ľudu Božieho\, a vtedy si uvedomili aj skutočnosť\, že ruka Božia bdie nad nimi\, ako keď v Egypte v raždiaci anjel obišiel krvou baránkovou pomazané domy\, a neuškodil im. Pr eto tento sviatok sa menoval „pascha“\, t. j. príchod\, priechod anjela a znamená i prechod z Egypta do zasľúbenej zeme. Veľká noc Starého zákona pr edobrazovala našu Veľkú noc. Kristus\, náš veľkonočný Baránok\, nás vyslob odil vlastnou krvou z diablovho otroctva a voviedol do prisľúbenej zeme sv ojho kráľovstva (Cirkvi). Kristus svojím zmŕtvychvstaním korunoval dielo v ykúpenia. V liturgii veľkonočného týždňa\, ale aj neskôr\, pozorujeme výst ižné symbolické obrazy: Veľkonočný Baránok (Ježiš Kristus)\, Červené more (sviatosť krstu)\, manna (kresťanská náuka\, Eucharistia)\, voda vyvierajú ca zo skaly (milosti sv. krstu\, ktoré nám pramenia z prebodnutého boka Sp asiteľovho)\, zasľúbená zem (Cirkev\, kráľovstvo nebeské) atď. Sviatok Veľ kej noci pripadá na jar. V prírode sa začína nový život\; to isté sa stalo s ľudstvom v smysle duchovnom po smrti Ježiša Krista. Veriaci vo veľkonoč ný sviatok prinášajú na mnohých miestach do chrámu svätiť jedlá: mäso\, ch lieb\, vajcia. Cez Veľký pôst sa zdržiavali mäsitého pokrmu\, teraz ho chc ú prvý raz požívať posvätený\, prijať ho ako by z rúk Cirkvi. Vajce je sym bolom zmŕtvychvstania. Ak chceme porozumieť duchu veľkonočnej liturgie v j ej podstate\, musíme sa vžiť do myšlienky\, že v popredí veľkopôstnej i ve ľkonočnej liturgie stojí starosť o mladý kresťanský dorast. Katechumenát\, správnejšie fotizomenát\, pretkáva zlatou niťou celú veľkolepú sieť tejto liturgie. Pri bohoslužbách veľkonočného týždňa novokrstenci stáli v popre dí veriacich. Všetky slávnosti týždňa konaly sa im kvôli. Každý deň slávil i v niektorej významnej bazilike Ríma\, kde v prvých radoch pri eucharisti ckej obete stáli krstenci\, oblečení v bielom rúchu. Dobu od Veľkej noci a ž no sobotu svätodušnú menujeme „časom veľkonočným“. V nedele pred slávnos tnou svätou omšou Asperges nahrádzame antifónou „Vidi aquam“. Vo veľkonočn om čase sa v liturgii často ozýva spev aleluja. Slovo je hebrejského pôvod u a znamená: Chváľte Boha! Sv. Ján apoštol ho počul v Zjavení z úst anjels kých v kráľovstve nebeskom. Kristus\, náš veľkonočný Baránok. - „V tento d eň\, ktorý učinil Pán\, je slávnosť slávností a naša Veľká noc: zmŕtvychvs tanie nášho Spasiteľa\, Ježiša Krista\, podľa tela.“ Takto zvestuje rímske martyrológium dnešný deň. Je naším najstarším sviatkom\, ktorého počiatky siahajú až do Starého zákona. Židovská Veľká noc ako „priechod Pánov“ v o sobe anjela-pomstiteľa\, ktorý ušetril domy\, poznačené krvou veľkonočného baránka\, bola predobrazom Veľkej noci Nového zákona. Tam krv baránkova z achránila prvorodencov od smrti a v jej znamení ľud izraelský vyslobodil s a z egyptského otroctva\, tu si Boh vyvolil nové pokolenie\, vykúpil ho kr vou svojho Syna\, Baránka Božieho\, vyslobodil ho z otroctva diablovho a u stanovil za Izraela Nového zákona. Židia slávili svoju Veľkú noc 14. nizan a\, čiže v prvý deň splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti (po dni 21. marc a). Kresťania ustálili novozákonnú Veľkú noc ako sviatok zmŕtvychvstania K ristovho na nedeľu po 14. nizane. Veľká noc\, podobne ako Vianoce\, má cha rakter mariánsky. Dnes pozdravujeme „radostnú' Matku Ježiša Krista\, ktorá prežívala umučenie svojho Syna ako Matka bolestná. Právom spieva Cirkev c ez celý veľkonočný čas antifónu Regina caeli laetare (Raduj sa\, nebies Kr áľovná). Veriaci hneď po prijatí krstu predstavili svojich nových spolubra tov a odporúčali ich do ochrany Matke Ježišovej ako Matke všetkých kresťan ov\, ktorá je aj obrazom Matky Cirkvi. Aj my sme povstali s Kristom. Zomre li sme svojim nezriadeným žiadostiam\, aby sme žili v Kristovi a s Kristom . Naša radosť je práve preto podobná radosti vzkrieseného Spasiteľa (intr. ). On je naším veľkonočným Baránkom. Požívame ho obnoveným srdcom\, ktoré sa dnes podobá nekvasenému chlebu Starého zákona (lekcia). Radostná ozvena „Toto je deň\, ktorý učinil Pán“\, vzatá zo Žalmu 117.\, stala sa veľkono čnou piesňou\, ktorú počúvame pri každej omši a aj v každej hóre veľkonočn ého týždňa. Tým tento žalm stal sa veľkonočnou piesňou Cirkvi svätej. Kris ta oslavujeme najmä ako veľkonočného Baránka\, ktorý sa obetoval za nás (v erš aleluja)\, a vzletná veľkonočná sekvencia Victimae paschali rozvádza a interpretuje ďalej túto myšlienku. Anjel (diakon) zvestuje nábožným ženám (všetkým nám) blahozvesť zmŕtvychvstania Kristovho (evanj.). V kréde vyzn ávame veľkonočné tajomstvo slovami: „A na tretí deň vstal zmŕtvych podľa P ísem.“ Vo veľkonočnej obete čakáme Krista Víťaza\, ktorý porazil nepriateľ ov (ofert.)\, zjavuje sa nám\, ako sa zjavil svojim\, a ako veľkonočný Bar ánok obetuje sa za nás. Obetná hostina nám dáva účasť na požívaní veľkonoč ného Baránka\, Krista (kom.). https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok /udalost/4297-nedela-velkonocna-dominica-resurrectionis DTSTART;VALUE=DATE:20260405 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:➀ Nedeľa Veľkonočná. Dominica Resurrectionis URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/4297-nedela-velkon ocna-dominica-resurrectionis END:VEVENT BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-3557eKAzUa@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu \n\n\n\n\n Int. \n Lect. \n Grad. \n Tr act. \n Evan. \n Pass. \n Offer. \n Com. \n\n\n\nS palmou utrpenia krá čame s Kristom v ústrety víťazstvu. -S krížom k víťazstvu! - je heslom dne šnej krásnej liturgickej slávnosti. Kristus\, kráľ mučeníkov\, volá nás k spoločenstvu v utrpení. Dostávame od neho posvätnú palmu\, čím nás vysviac a za mučeníkov. Potom kráčame s ním procesiou. Procesia je obrazom Života. Ideme cestou života\, nesúc kríž utrpenia. Procesia sa začína a končí v c hráme. Aj náš život počína od Boha a u Boha sa má končiť. Kristus nám otvá ra svojím krížom brány kráľovstva nebeského a vovedie nás do neho. Sv. omš a\, v ktorej počúvame priebeh Kristovho umučenia podľa Matúša\, je sprítom nením jeho obety na Kalvárii\, ktorou sebe aj nám umožnil vojsť do kráľovs tva nebeského. https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/4309-n edela-ii-umucenia-kvetna-nedela-dominica-ii-passionis-seu-in-palmis DTSTART;VALUE=DATE:20260329 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:➀ Nedeľa II. Umučenia. Kvetná nedeľa. Dominica II. Passionis seu in Palmis URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/4309-nedela-ii-umu cenia-kvetna-nedela-dominica-ii-passionis-seu-in-palmis END:VEVENT BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-3559fv27RP@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu \n\n\n\n\n Int. \n Lect. \n Grad. \n Tr act. \n Evan. \n Offer. \n Com. \n\n\n\nKristus nás očisťuje od hriecho v v studnici Cirkvi (v sviatosti krstu i pokánia). - Spasiteľ uzdravuje v rybníku Bethesda (Betsaida) už 38 rokov nemocného. Okolo nášho štáciového kostola bolo niekoľko rybníkov\, spojených chodbami. Arkády pred dnešným k ostolom to ešte naznačujú. Rybníky znázorňovaly sviatosť krstu a pokánia\, preto chrám sv. apoštolov sa stal čoskoro penitenciálnym chrámom\, kde sa vykonávaly úkony\, spojené s verejným pokáním. Piatok kántrových dní je d ňom pokánia\, ktorým usmierujeme Boha za hriechy\, spáchané minulého štvrť roku. Do Veľkej noci je ešte 38 dní\, čo zodpovedá 38 rokom\, v ktorých ch orý musel čakať na svoje uzdravenie. Boh nás uisťuje slovami proroka\, že nám odpustí hriechy (lekc.) a na smytie hriechov Spasiteľ ustanovil sviato sť krstu a pokánia (evanj.). https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/ udalost/7527-kantrovy-piatok-vo-velkom-poste-jarne-kantry-feria-sexta-quat tuor-temporum-quadragesimae DTSTART;VALUE=DATE:20260227 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:⓶ Kántrový piatok vo Veľkom pôste. Jarné kántry. Feria Sexta Quattu or Temporum Quadragesimæ URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/7527-kantrovy-piat ok-vo-velkom-poste-jarne-kantry-feria-sexta-quattuor-temporum-quadragesima e END:VEVENT BEGIN:VEVENT UID:20260428T214246CEST-3561Ru26aD@https://misal.tradi.sk/ DTSTAMP:20260428T194246Z DESCRIPTION:\n Zobraz sv. omšu \n\n\n\n\n Int. \n Lect. \n Tract. \n E van. \n Offer. \n Com. \n\n\n\n\nNocou Veľkého pôstu kráčame v ústrety v eľkonočnému svetlu. - Sme v Bazilike sv. Petra a nad hrobom apoštola s prv ými kresťanmi slávime vigíliu (zo soboty na nedeľu). Sme svedkami svätení klerikov\, ktoré pápež vysluhoval postupne po jednotlivých čítaniach. V no ci hľadáme Pána a voláme k nemu (intr.). Sme vyvoleným národom Božím (1. l ekc.) a chceme ostať vernými Bohu (a.lekc.). Obidve lekcie spomínajú desia tky\, ktoré v kántrových časoch veriaci odovzdávali Cirkvi a chudobným. Sm e majetkom Božím (3. lekcia)\, túžime po svetle veľkonočného oslávenia (4. lekc.) a na zakončenie vigílie ako by pri východe slnka spievame hymnus v zkriesenia troch mládencov\, zachránených v ohnivej peci (5. lekc.). Sv. P avol nám podáva program kresťanského života (lekc.). V evanjeliu vidíme os láveného Krista\, ktorého znakom je žiariace slnko. Omša znamená pre nás p ríchod osláveného Spasiteľa. https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/ udalost/7550-kantrova-sobota-vo-velkom-poste-jarne-kantry-sabbato-quattuor -temporum-quadragesimae DTSTART;VALUE=DATE:20260228 LOCATION:Bratislava () SUMMARY:⓶ Kántrová sobota vo Veľkom pôste. Jarné kántry. Sabbato Quattuor T emporum Quadragesimæ URL:https://misal.tradi.sk/kalendar/cirkevny-rok/udalost/7550-kantrova-sobo ta-vo-velkom-poste-jarne-kantry-sabbato-quattuor-temporum-quadragesimae END:VEVENT END:VCALENDAR